Preskočiť na obsah
  |  

EÚ a štáty Perzského zálivu sa zaviazali k strategickému partnerstvu

V rámci "Partnerstva pre udržateľnú prosperitu a bezpečnosť" sa dohodli na viacerých pilieroch spolupráce: zvýšení obchodných vzťahov, investícií a hospodárskej spolupráce či posilnení energetickej spolupráce.

Členské krajiny EÚ a Perzského zálivu sa v stredu v Bruseli zaviazali k strategickému partnerstvu, ktoré chcú povýšiť na ďalšiu úroveň, a vyjadrili sa aj ku konfliktom na Ukrajine a na Blízkom východe. Vyplýva to zo záverov prvého samitu Rady pre spoluprácu EÚ a Perzského zálivu (EÚ-GCC).

Rokovania, ktoré trvali približne tri hodiny zahŕňali širšiu škálu tém - od posilnenia obchodných vzťahov, energetiky a klímy, až po situáciu na Blízkom východe a vojnu na Ukrajine. Ako však poukázali niektorí poslanci Európskeho parlamentu, vôbec sa nevenoval citlivej otázke ľudských práv.

Obe strany sa v podobe 12-stranového dokumentu dohodli, že sa zapoja do podpory multilaterálnych, regionálnych, bilaterálnych iniciatív s cieľom posilnenia ďalšej spolupráce a že podobné stretnutia uskutočnia každé dva roky. Ďalší samit by mal byť v Saudskej Arábii v roku 2026.

Ohľadom vojny na Ukrajine, závery nehovoria o zákaze tretích krajín dodávať zbrane Rusku, čo pred samitom presadzovala EÚ. Obe strany potvrdili právo na suverenitu a územnú celistvosť štátov, teda aj Ukrajiny, privítali sprostredkovateľské úsilie GCC pri výmene vojnových zajatcov a zjednocovaní rodín a uznali úsilie EÚ a Švajčiarska prispieť k spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Takto sa ministerstvo kultúry neriadi, odkazuje Hajko Šimkovičovej

Člen parlamentného výboru pre kultúru a médiá, Jozef Hajko, kritizuje ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú. Upozorňuje na poslanecké prieskumy v Slovenskom národnom divadle a v Slovenskej národnej galérii.

Prieskumy podľa neho preukázali, že v týchto významných kultúrnych inštitúciách pretrváva po zmene vo funkciách generálnych riaditeľov vnútorné napätie, čo ohrozuje ich ďalšiu efektívnu činnosť.

„Týka sa to zvlášť Slovenskej národnej galérie, kde ministerka kultúry Martina Šimkovičová v priebehu niekoľkých týždňov vymenila najvyššieho manažéra dvakrát," pokračuje Hajko.

„Výsledky poslaneckého prieskumu potvrdili, že ministerka Šimkovičová zlyháva v personálnej politike pri riadení najdôležitejších kultúrnych inštitúcií na Slovensku. Pobúrila si voči sebe veľkú časť pracovníkov kultúry na Slovensku, " myslí si poslanec.

Na záver dodáva, že zlyhania pri riadení erbových inštitúcií slovenskej kultúry, snaha o politické ovládnutie verejnoprávnej televízie a rozhlasu či šafárenie s umeleckými a pamiatkovými fondmi podliehajúcimi ministerstvu kultúry len potvrdzujú, že Martina Šimkovičová by mala bez váhania opustiť post ministerky kultúry.

(mja)

  |  

Biely dom potvrdil, že Biden vo štvrtok odcestuje do Nemecka

Túto cestu plánoval Joe Biden už minulý týždeň. Návštevu však zrušil pre silný hurikán Milton, ktorý zasiahol americký štát Florida.

Biely dom v stredu potvrdil, že prezident USA Joe Biden vo štvrtok odletí na návštevu Nemecka, kde sa stretne s kancelárom Olafom Scholzom a prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

Podľa hovorkyne Bieleho domu Jean-Pierreovej bude veľká časť návštevy zameraná na pokračujúcu podporu USA pre Ukrajinu. Americký prezident pôvodne plánoval v Nemecku stráviť dva a pol dňa. Súčasťou programu bola aj jeho účasť na samite o vojenskej pomoci pre Ukrajinu na americkej základni Ramstein v západnom Nemecku. Ten sa však pre Bidenovu neúčasť neuskutočnil.

Návšteva Nemecka bola pôvodne spojená aj s viacerými formálnymi a ceremoniálnymi podujatiami. Nemecký časopis Spiegel však v nedeľu uviedol, že program bol značne zredukovaný.

Napriek oklieštenému programu má nemecký prezident v úmysle Bidenovi odovzdať štátne vyznamenanie Záslužný rád Nemeckej spolkovej republiky za jeho prínos k rozvoju nemecko-amerického priateľstva.

(tasr, afp, ap, dpa)

  |  

Mark Rutte nevie potvrdiť účasť severokórejských vojakov na bojoch v Ukrajine

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj obvinil Severnú Kóreu z vyslania vojakov do Ruska s odvolaním sa na informácie tajných služieb.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa vyjadril, že nemôže potvrdiť účasť severokórejského vojenského personálu na bojových operáciách na Ukrajine.

„Čo vieme, je, že Severná Kórea pomáha podporovať vojnové úsilie Ruska proti Ukrajine. Dôrazne odsudzujeme prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou. V tejto fáze však nemôžeme potvrdiť správy, ktoré ste spomínali,“ dodal generálny tajomník.

Spojené štáty predtým vyjadrili znepokojenie nad správami o možnej účasti severokórejskej armády na ruskej invázii na Ukrajinu v plnom rozsahu.

(mja)

  |  

Šéfredaktor českého spravodajského portálu Seznam Zprávy Jakub Unger končí

Unger sa stal šéfredaktorom v júni tohto roku, predtým pôsobil ako riaditeľ vydavateľstva. Na jeho miesto teraz nastúpi šéfredaktor denníka Právo - Petr Šabata.

Jakub Unger, doterajší šéfredaktor českého spravodajského servera Seznam Zprávy, opúšťa vedúcu pozíciu v redakcii českej internetovej jednotky. Po dohode s vedením spoločnosti končí aj na všetkých ostatných pozíciách, ktoré v médiu zastával.

Petr Šabata, šéfredaktor denníka Právo, bol vymenovaný za šéfredaktora Seznam Zpráv. Spoločnosť Seznam to oznámila na svojom blogu.

Podľa oznámenia sa na vedúcich pozíciách a ani chode redakcie nič nemení. „Jakub Unger pomohol vybudovať silné, nezávislé a dôveryhodné médium, ktorým dnes Seznam Zprávy sú. Za to mu patrí naša vďaka. Teraz je čas posunúť Seznam Zprávy na ďalšiu úroveň,“ povedal Matěj Hušek, člen predstavenstva spoločnosti Seznam.

Unger stál pri zrode Seznam Zpráv pred ôsmimi rokmi. Predtým pracoval ako riaditeľ regionálnych redakcií mediálnej skupiny Mafra. Pôsobil aj ako riaditeľ obsahu v Centrum Holdings a je jedným zo spoluzakladateľov Aktuálně.cz.

Šabata, ktorý sa stal šéfredaktorom denníka Právo v júli minulého roka, ho bude naďalej viesť. Do denníka Právo, ktorý vlastní spoločnosť Seznam, prišiel v októbri 2022 z Českého rozhlasu Plus, kde pôsobil ako šéfredaktor.

(echo24, mja)

  |  

WHO vyzvala na zastavenie útokov na zdravotnícke zariadenia v Libanone

Z 207 zdravotníckych zariadení v oblastiach konfliktu v Libanone je údajne až sto zatvorených. Až päť nemocníc v dôsledku bojov úplne a ďalších päť čiastočne evakuovali. WHO preto vyzýva na zastavenie útokov.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu vyzvala na ochranu zdravotníckych zariadení v Libanone, kde Izrael v uplynulých týždňoch zintenzívnil vojenskú kampaň proti proiránskemu hnutiu Hizballáh. V dôsledku pokračujúcich bojov je znefunkčnených 100 zdravotníckych zariadení na juhu krajiny.

„WHO vyzýva na zastavenie útokov na zdravotnícke zariadenia," napísala agentúra OSN vo vyhlásení a dodala, že intenzívne bombardovanie zo strany Izraela "spôsobuje zatvorenie čoraz viacerých zdravotníckych zariadení, a to najmä v južnom Libanone."

 Údaje WHO hovoria, že od začiatku útokov zahynulo 72 zdravotníkov a 43 z nich sa zranilo. Útoky priamo zasiahli 15 zdravotníckych zariadení a 13 transportov.

Libanonský Červený kríž zároveň v stredu vyhlásil, že dvaja jeho zdravotníci sa zranili pri útoku na dedinu na juhu Libanonu. Červený kríž v nej svoje záchranné práce koordinoval spolu s Dočasnými silami OSN v Libanone.

(tasr, afp)