Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kanada poskytne Ukrajine balík pomoci za takmer 65 miliónov dolárov

Balík vojenského materiálu bude obsahovať ručné zbrane, muníciu a ochranný výstroj, oznámil v piatok minister obrany Bill Blair. Suma v prepočte predstavuje asi 43 miliónov eur.

Súpis zahŕňa aj alokovanie finančných prostriedkov pre výcvik ukrajinských vojakov. Ide o súčasť vojenskej pomoci za 500 miliónov kanadských dolárov (333 miliónov eur) vyčlenených kanadským premiérom Justinom Trudeauom pre Ukrajinu ešte v júli.

„Dnes oznámená vojenská asistencia poskytuje Ukrajine dôležité zdroje potrebné na obranu pred ruskou agresiou. Kanada bude aj naďalej robiť všetko, čo je potrebné, aby jej pomohla dosiahnuť víťazstvo,“ uviedol šéf kanadskej diplomacie.

Z medzinárodného hľadiska je Kanada podľa agentúry Reuters jedným z najsilnejších podporovateľov Kyjeva. Ešte v septembri prisľúbila Ukrajine darovať viac než 80-tisíc nadbytočných rakiet vzduch-zem bez výbušnej hlavice a 1 300 bojových hlavíc.

Od začiatku ruskej invázie Kanada vyčlenila na vojenskú pomoc pre napadnutú Ukrajinu 4,5 miliardy kanadských dolárov (tri miliardy eur).

Práve v kanadskom parlamente sa tiež stala kontroverzná udalosť, keď poslanci tlieskali „hrdinovi“ Ukrajiny Jaroslavovi Hunkovi, ktorý počas druhej svetovej vojny slúžil v nacistických jednotkách Waffen-SS, konkrétne v divízii Galizien (Halič).

(tasr, sab)

Minúta  |  

Kontrolóri sťahujú z trhu liek používaný pri liečbe vysokého tlaku

Všetky šarže lieku Trandolapril-ratiopharm sťahuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) z úrovne distribučných spoločností, lekární a zdravotníckych zariadení.

Dôvodom rozhodnutia štátnych kontrolórov je nesúlad so schválenou špecifikáciou v parametri obsah účinnej látky a obsahová rovnorodosť.

Pacientom, ktorí liek užívajú, neodporučil prerušenie liečby, keďže nehrozí riziko. Na trhu sú podľa neho dostupné iné lieky s obsahom rovnakého liečiva a rovnakými terapeutickými indikáciami.

"Rozhodnutie o vhodnej liečbe musí stanoviť zodpovedný lekár," dodal ústav na svojej webovej stránke.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán odmieta Rutteho vyhlásenie o vyjednávaní Ukrajiny s Ruskom z pozície sily

Maďarský premiér kritizoval postoj Európskej únie i NATO k rusko-ukrajinskej vojne v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávne Kossuth Rádió.

„Vety formulované v salónoch politikov znejú dobre, ale medzitým zomierajú tisíce (ľudí). Dobrým nápadom by bolo nebojovať, nech je mier, prímerie. Okrem nás chcú vojnu všetky krajiny Európskej únie a oheň najviac rozdúchava Európska ľudová strana (EPP),“ povedal Viktor Orbán s tým, že sila je aj tak na strane Ruska.

Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte vo štvrtok v Bruseli vyhlásil, že Ukrajina na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským by mala byť schopná začať rokovania s Ruskom z pozície sily. Opätovne tiež zdôraznil, že NATO aj naďalej plne podporuje Ukrajinu, ktorá sa jedného dňa stane členom tejto aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko postihli silné záplavy. V Paríži zabil muža padajúci strom

Silný dážď zapríčinil v niektorých častiach Francúzska vo štvrtok záplavy, evakuácie a viedol k uzavretiu diaľnic a železničných tratí. V hlavnom meste prišiel o život muž, ktorého zasiahol padajúci strom.

Dve deti vo veku tri a päť rokov utrpeli zranenia, uviedli miestne médiá. Meteorologická služba Météo France vydala najvyšší, červený stupeň varovania pre šesť departementov v južnej časti krajiny, a druhý najvyšší, oranžový stupeň varovania pre ďalších 34 regiónov. Najviac zrážok spadlo vo štvrtok večer.

Evakuovať museli približne 900 ľudí vrátane viacerých škôl v departemente Auvergne-Rhône-Alpes. Televízia zverejnila zábery zaplavených ciest, supermarketov a vozidiel plávajúcich na vode.

Diaľnica a železničná trať medzi mestami Lyon a Saint-Étienne boli uzatvorené. Národná železničná spoločnosť SCNF uviedla, že medzi týmito mestami nebudú vlaky premávať pravdepodobne až niekoľko dní.

Záplavy sa dotkli viac než 30 francúzskych diaľnic, uviedol operátor Vinci Autoroutes. Tamojšie ministerstvo vnútra spresnilo, že nasadilo približne 1 500 hasičov.

„Urobíme všetko pre to, aby sme pomohli zasiahnutým ľuďom,“ povedal minister vnútra Bruno Retailleau.

Záplavy zažíva juh Francúzska len týždeň po tom, ako ho pustošili zvyšky hurikánu Kirk, ktoré sa prehnali aj viacerými krajinami západnej Európy. Na juhu Francúzska si vyžiadali aj jednu obeť na živote. Zároveň k nim dochádza zhruba mesiac po prívalovej povodni, ktorá zasiahla mesto Cannes.

(tasr)

Minúta  |  

Holandská vláda chce posielať neúspešných žiadateľov o azyl do Ugandy

Holandská ministerka pre obchod a rozvoj Reinette Kleverová zo Strany za slobodu (PVV) sa počas návštevy Ugandy vyjadrila, že kabinet myšlienku deportácií skúma, Kampala sa jej vraj nebráni.

Kleverová poskytla len málo podrobností a nie je jasné, či by bol takýto plán legálny alebo uskutočniteľný, ale údajne by mal zahŕňať odmietnutých žiadateľov o azyl z Ugandy a okolitého regiónu – presný zoznam štátov nebol špecifikovaný –, ktorých by Uganda prijala a ubytovala výmenou za finančnú kompenzáciu.

„V konečnom dôsledku chceme obmedziť migráciu,“ povedala v stredu Kleverová zo strany národno-konzervatívneho lídra Geerta Wildersa pre verejnoprávnu televíziu NOS.

Jej ministerstvo uviedlo, že počas svojej návštevy krátko diskutovala o viacerých možnostiach ubytovania v Ugande. Plán je v počiatočnom štádiu, keďže holandský kabinet skúma, „čo je právne možné a žiaduce“, uviedol hovorca v e-maile pre denník Guardian.

Ugandský minister zahraničných vecí uviedol, že krajina je ochotná o tejto možnosti uvažovať. „Sme otvorení akýmkoľvek diskusiám,“ povedal Jeje Odongo pre NOS.

Vo štvrtok sa však ugandský štátny tajomník pre zahraničie Okello Oryem vyjadril odmietavejšie. „Nemyslím si, že by s tým Uganda súhlasila,“ povedal pre agentúru Reuters s dôvetkom, že jeho krajina už poskytla útočisko 1,6 milióna utečencom zo Sudánu, Južného Sudánu a Konžskej demokratickej republiky.

Holandskí opoziční politici tvrdia, že plány podobné britským deportáciám do susednej Rwandy sú „absolútne nerealizovateľné“.

(sab)

Minúta  |  

Lídri EÚ sa zhodli na potrebe repatriácie nelegálnych migrantov

Únia potrebuje nové opatrenia pre zlepšenie návratovej politiky, a tie čoskoro budú predložené, oznámili šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel vo štvrtok po skončení samitu v Bruseli.

Michel počas spoločnej tlačovej konferencie s von der Leyenovou skonštatoval, že migrácia je celoeurópska výzva, a to najmä ochrana vonkajších hraníc EÚ, ktorá sa týka viacerých členských štátov.

Ocenil kvalitu a hĺbku štvrtkových debát o migrácii a spresnil, že za posledných desať rokov názory členských štátov sa postupne zbližovali – najmä čo sa týka zahraničnej dimenzie migrácie.

Členovia Európskej únie podľa predsedu ER žiadajú operatívnejší prístup k problematike migrácie. Spomenul najmä odhodlanie lepšie chrániť vonkajšie hranice, účinnejšie bojovať proti organizovanému zločinu v spojitosti s prevádzačstvom a snahy zefektívniť readmisie a politiku návratov pre migrantov, ktorí sa neoprávnene nachádzajú na území EÚ.

Pripomenul, že úlohou Európskej komisie bude priniesť nové legislatívne návrhy v tejto oblasti. „Je nevyhnutné bojovať proti nelegálnej migrácii, ale musíme nechať otvorené možnosti pre legálnu, riadenú migráciu,“ odkázal Michel.

Zámerne organizovanú migráciu, ktorú Rusko a Bielorusko údajne používa voči členským štátom EÚ, a na ktorú sa sťažuje najmä Poľsko, označil za hybridné útoky, voči ktorým treba prijať adekvátne opatrenia. Pripomenul, že sa podobný proces dial aj v minulosti, čo pocítilo napríklad Grécko alebo pobaltské krajiny.

Von der Leyenová spresnila, že lídri sa venovali internej aj externej dimenzii migrácie. Pripomenula, že Pakt o migrácii a azyle, ktorý je „postavený na solidarite a zodpovednosti“, je už súčasťou európskej legislatívy a čaká na svoju implementáciu. Avšak migračné tlaky neustávajú, preto je potrebné hľadať nové riešenia.

Komisia podľa nej navrhuje urýchliť niektoré opatrenia azylového a migračného paktu.

Zároveň ocenila, že partnerstvá s krajinami v susedstve EÚ v oblasti migrácie fungujú dobre. Aj vďaka nim sa počet migrantov cez centrálne Stredomorie znížil o 64 percent. Upozornila, že EÚ pracuje na zosúladení vízovej politiky s jej susednými štátmi, najmä s krajinami západného Balkánu, čo viedlo k poklesu migrantov cez balkánsku trasu o 77 percent.

Šéfka eurokomisie pripustila, že návratová politika potrebuje zlepšenie, lebo len 20 percent z nelegálnych migrantov v EÚ sa podarilo repatriovať.

„Pracujeme na zlepšení tejto situácie. Čoskoro predstavíme nové legislatívne návrhy,“ opísala. Pripomenula, že zákonné návrhy eurokomisie na túto legislatívu z roku 2018 sú stále skúmané v europarlamente a Rade EÚ, aj preto sa zrodia nové návrhy opatrení v oblasti návratovej politiky.

Poľsko dočasne zastaví právo na azyl. Premiér nechce ohrozovať bezpečnosť krajiny

Mohlo by Vás zaujímať Poľsko dočasne zastaví právo na azyl. Premiér nechce ohrozovať bezpečnosť krajiny

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.