Preskočiť na obsah
  |  

Šutaj Eštok považuje výstavbu koncovej nemocnice v Ružinove za nereálnu

O téme sa plánuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) rozprávať s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas).

"Možno aj ja budem prekvapený po debate s pánom Šaškom. Možnože mi povie, že je to reálne, ale ja ako minister vnútra a ako občan to veľmi reálne nevidím, aby sa búral štadión a podobné veci," vyhlásil minister.

Do úvahy by podľa predsedu Hlasu pripadala aj príprava projektu koncovej nemocnice v Bratislave z rozpočtu iného rezortu. Spomenul, že časť peňazí pre ministerstvo obrany ide na civilné projekty.

Zámer postaviť novú koncovú nemocnicu hlavného mesta v Ružinove v stredu komentoval aj minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas). "Nevidím projekt novej národnej nemocnice v Ružinove ako reálny, vzhľadom na danú lokalitu a okolnosti, ktoré podmieňujú výstavbu takéhoto objektu v danej lokalite, ako je napríklad zbúranie existujúceho štadióna", uviedol pred rokovaním vlády.

Svoj pohľad na vec tlmočil aj predsedovi Lekárskeho odborového združenia Petrovi Visolajskému. Zdôraznil, že netvrdí, že tento projekt v Ružinove nebude.

(tasr)

  |  

Putin hovoril na samite BRICS o vznikajúcom multipolárnom svetovom poriadku

V súčasnosti prebieha „dynamický a nezvratný“ proces vytvárania mulitpolárneho sveta, povedal ruský prezident na trojdňovom stretnutí lídrov asi 20 rozvíjajúcich sa štátov v ruskej Kazani.

Medzi hlavami štátov či vlád sú na samite prítomní čínsky prezident Si Ťin-pching, indický premiér Naréndra Módí či turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a za posledný rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Podľa agentúry TASS je plným členom aj Saudská Arábia, tá to však zatiaľ oficiálne nepotvrdila.

Prezident Vladimir Putin na samite povedal, že túžbu o vstup vyjadrilo už viac než 30 ďalších krajín. Zároveň vyzval súčasných členov, aby zvážili, ako by mohli riešiť najnaliehavejšie otázky vo svete vrátane „akútnych regionálnych konfliktov“.

Taktiež navrhol, aby okrem rozširovania diskutovali aj o užšej finančnej spolupráci a vzniku aliancie v odvetví umelej inteligencie, ktorá by regulovala a stanovovala etické normy.

Vo svojom prejave hovoril aj o myšlienke vytvoriť burzu obilia medzi krajinami BRICS, ktoré patria medzi „najväčších svetových producentov obilnín, strukovín a olejnín“. Podľa neho by takýto spôsob chránil obchodovanie medzi nimi aj ďalšími krajinami na globálnom Juhu pred vonkajšími zásahmi a „pokusmi o vytvorenie umelého nedostatku potravín“. Neskôr by sa táto burza mohla pretvoriť na obchodovanie s inými komoditami.

Šéf Kremľa sa zorganizovaním samitu v Kazani podľa agentúry AFP snaží dokázať Západu, že pokusy izolovať Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu zlyhali. Moskva zároveň dúfa, že BRICS sa stane akousi protiváhou západných medzinárodných organizácií, ako je skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7. Tento postoj podporuje aj Si Ťin-pching.

S Putinom sa vo štvrtok na okraj záverečného dňa samitu stretne aj generálny tajomník OSN António Guterres. Proti tejto schôdzke sa ohradila Ukrajina, podľa ktorej Guterres odmietol jej pozvanie na mierový samit vo Švajčiarsku, no na pozvanie „od vojnového zločinca Putina“ do Kazane prišiel.

Hovorca šéfa OSN reagoval, že návšteva v Rusku sa koná v rámci pravidelnej účasti na „organizáciách s veľkým počtom dôležitých členských štátov“. Označil to tiež za príležitosť na „opätovné potvrdenie dobre známych postojov“ Guterresa ku konfliktu na Ukrajine „a podmienok pre spravodlivý mier“.

(tasr)

  |  

SaS sa pre zavedenie transakčnej dane obráti na Ústavný súd

Dôvodom je podľa opozičnej strany rozpor s princípmi právneho štátu Slovenskej republiky, ale aj s európskym právom.

"Po dôslednom zvážení sme dospeli k presvedčeniu, že je namieste, aby sme konsolidačný balík v časti transakčnej dane podali na Ústavný súd. Sme presvedčení, že nielen proces a spôsob, ktorým sa konsolidačný balík dostal do parlamentu, je v rozpore so základnými ústavnými princípmi, na ktorých stojí právny štát, nakoniec aj Slovenská republika," priblížila podpredsedníčka SaS Mária Kolíková.

Nemalo by sa podľa nej stať bežnou praxou, že zákony, ktoré majú dosah na životy všetkých ľudí, sa prijímajú bez primeranej odbornej a spoločenskej diskusie.

"S ohľadom na všetky dôsledky, ktoré má transakčná daň, domnievame sa, že v tomto prípade môže byť vážny rozpor aj s európskym právom. Preto je namieste, aby sa týmto zákonom zaoberal Európsky súdny dvor. Budeme žiadať, aby Ústavný súd pozastavil účinnosť predmetného zákona," podčiarkla Kolíková.

Transakčná daň je podľa podpredsedu SaS Mariána Viskupiča "absolútne škodlivá daň". "Vyzývame vládu, aby si toto uvedomila a predmetnú legislatívu opravila," podotkol Viskupič.

V eurozóne podľa jeho slov nie je krajina, ktorá by mala transakčnú daň. "V EÚ je jedinou krajinou s transakčnou daňou Maďarsko, mimo Európy ju má len Venezuela," doplnil Viskupič.

(tasr)

  |  

V Naí Dillí sa rapídne zvýšila úroveň smogu, bude to ešte horšie

V hlavnom meste Indie žije viac ako 30 miliónov ľudí a pravidelne sa zaraďuje medzi najviac znečistené mestské oblasti na svete.

„V týchto dňoch, ak chcete ísť von, nemôžete pomýšľať na to, že by ste odišli bez masky,“ povedala 27-ročná učiteľka Mamta Chauhanová. „Neustále je tu cítiť zápach a úroveň znečistenia je veľmi vysoká,“ pokračovala.

Naí Dillí je každoročne zahalené štipľavým smogom, za ktorý môže predovšetkým vypaľovanie porastov farmármi v susedných regiónoch, aby vyčistili svoje polia na orbu.

Úroveň jemných prachových mikročastíc spôsobujúcich rakovinu, známych ako PM2,5, ktoré sa dostávajú do krvného obehu cez pľúca, sa vyšplhala na takmer 23-násobok denného maxima odporúčaného Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Očakáva sa, že znečistenie ovzdušia sa zhorší počas hinduistického sviatku svetiel Diwali, ktorý tento rok pripadá na 1. novembra, keď sú súčasťou osláv dymové ohňostroje vypúšťajúce nebezpečné toxíny.

(mja)

  |  

Rusko bombarduje na ukrajinskom pobreží lode s potravinami pre Gazu, tvrdí Londýn

Na správy britských spravodajských služieb sa odvolal premiér Keir Starmer, ktorý v stredu vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin je „ochotný hazardovať s globálnou potravinovou bezpečnosťou“ s cieľom víťazstva.

Útoky Ruska na ukrajinské prístavy v Čiernom mori údajne zasiahli civilné obchodné plavidlá s obilím, ktoré boli pripravené zásobovať Pásmo Gazy pod záštitou OSN, citoval britského premiéra denník Telegraph. Tajné služby podľa neho zistili, že lode s obilím sa stali „vedľajšími škodami“ ruských raketových útokov.

Od 5. do 14. októbra mali ruské rakety zasiahnuť najmenej štyri obchodné lode, tvrdia tajné služby. Jednou z nich bola loď plaviaca sa pod vlajkou Panamy, ktorá pod hlavičkou OSN prevážala slnečnicový olej. Moskva tiež údajne zasiahla aj lode so zásielkami pre Egypt a Južnú Afriku.

„Ruské nevyberavé útoky na prístavy v Čiernom mori zdôrazňujú, že Putin je ochotný riskovať celosvetovú potravinovú bezpečnosť v snahe prinútiť Ukrajinu, aby sa podriadila,“ vyhlásil Starmer. „Tým poškodzuje milióny zraniteľných ľudí v Afrike, Ázii a na Blízkom východe, aby sa pokúsil získať prevahu vo svojej barbarskej vojne,“ dodal s tým, že Kremeľ „nerešpektuje normy a zákony, ktorými sa riadi náš medzinárodný systém“.

(sab)

  |  

Štát dodatočne uvoľní obciam 50 miliónov eur, krajom odpustí časť dlhu

Pre vyčlenenie dodatočnej peňažnej náhrady obciam a mestám zo všeobecnej pokladničnej správy sa štát rozhodol v súvislosti s výpadkom podielových daní.

Aktuálna daňová prognóza očakáva prevod podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) v roku 2024 medziročne nižší o približne 50 miliónov u obcí a 20 miliónov eur u samosprávnych krajov.

„Hlavným dôvodom výpadku sú vratky, ktoré si uplatnili daňovníci v termíne zúčtovania DPFO a ktoré im daňová správa poukázala v mesiaci apríl 2024 s negatívnym dosahom na prevod dane samosprávam v máji," uviedlo ministerstvo financií v predkladacej správe k materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.

Odpustenie časti 20 miliónov eur z nesplatenej istiny dlhu VÚC rezort financií rozdelil rovnomerne po 2,5 milióna eur na každý samosprávny kraj. Vláda podľa schváleného materiálu chápe požiadavky samospráv, jej možnosti pomoci sú však limitované nepriaznivým stavom verejných financií.

„Napriek tomu sa však po dohode so zástupcami samospráv navrhuje schváliť jednorazovú pomoc ešte v tomto roku formou dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa pre mestá a obce v sume 50 miliónov eur a vyšším územným celkom formou odpustenia časti nesplatenej istiny poskytnutých návratných výpomocí v sume 20 miliónov eur," priblížil rezort.

Návratné finančné výpomoci boli poskytnuté samosprávnym krajom bezúročne na rekonštrukcie ciest druhej a tretej triedy, mostných objektov a rozvoj cestnej infraštruktúry v celkovej výške 147 miliónov eur. Aktuálne bola z tejto sumy uhradená istina v celkovej výške 24,5 miliónov eur.

Po odpustení navrhovaných 20 miliónov eur zostane samosprávnym krajom uhradiť istinu v celkovej výške 102,5 milióna eur.

Z ďalšej finančnej pomoci pre Banskobystrický samosprávny kraj na rekonštrukcie ciest v okresoch Revúca a Rimavská Sobota vo výške 8,7 milióna eur štát odpustí kraju 5,6 milióna eur. Tieto cesty mali pôvodne po rekonštrukcii preklasifikovať na cesty prvej triedy a mali prejsť do rúk štátu. Zároveň mal byť dlh VÚC odpustený. Počas rekonštrukcie sa však nepodarilo splniť požiadavky na ich preklasifikovanie na cesty prvej triedy.

(tasr)