Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina plánuje v rámci svojej armády vytvoriť novú jednotku

Súčasťou štruktúry Ozbrojených síl má byť samostatný útvar kybernetických síl.

Hlavnými úlohami a funkciami nového útvaru bude rozdelenie právomocí medzi zložky bezpečnostného a obranného sektora. Tento krok má výrazne posilniť ukrajinskú armádu.

„Zriadenie kybernetických síl zabezpečí efektívne plánovanie a plnenie celého spektra úloh v kybernetickom priestore, ktorý je uznaný ako samostatná operačná oblasť popri pozemnej, námornej, vzdušnej a vesmírnej,“ zdôrazňuje Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.  

Podľa portálu Ukrajinska pravda na stretnutí analyzovali aj skúsenosti Ozbrojených síl Ukrajiny a ich ďalších zložiek v kybernetickom priestore. Stretnutiu predsedal náčelník Generálneho štábu Anatolij Barhylevyč. 

(lipa)

  |  

Britské zasahovanie do volieb v USA nie je mýtus, labouristi boli na Harrisovej nominácii

Vrcholoví predstavitelia Labouristickej strany dostali na Demokratickom národnom konvente v Chicagu VIP vstupenky, odhalil britský konzervatívny denník, čím čiastočne podporil republikánske vyhlásenia o britskom vplyve na kampaň.

Predseda straníckej administratívy vládnucich labouristov John Lehal, bývalý generálny tajomník strany David Evans, šéf štábu premiéra Keira Starmera Morgan McSweeney a šéfka straníckej operatívy Sofia Patelová sa zúčastnili ako prominentní hostia nominačného zjazdu Demokratickej strany, na ktorom delegáti zvolili viceprezidentku Kamalu Harrisovú za kandidátku do volieb.

Len v utorok pritom republikánsky kandidát Donald Trump poukázal na možné zasahovanie do volieb zo strany Spojeného kráľovstva a podal v tejto veci sťažnosť na Federálnu volebnú komisiu (FEC). Sťažnosť sa okrem iných zdrojov odvolávala na starší článok z Telegraphu, podľa ktorého Labouristická strana vyslala stovku súčasných či bývalých straníkov na pomoc Harrisovej kampaňovému výboru.

Diskusie medzi britskými a americkými ľavičiarmi možno skutočne považovať za porušenie volebných pravidiel, ktoré zakazujú cudzincom akýkoľvek „vklad“ do politických kampaní, priblížil americký volebný právnik Laurence Otter pre Telegraph v stredu v noci.

Labouristi popreli, že by sa uskutočnili oficiálne stretnutia, čo však Trumpova sťažnosť neuvádzala. Namiesto toho dokument hovorí o „strategických schôdzkach“ ktoré „ovplyvňujú posolstvo kampane a prideľovanie zdrojov“.

Labouristická strana však priznala, že zaplatil McSweeneyho cestu.

Zdroj z britskej vlády pre denník uviedol, že tento rozruch by bol „neužitočný“ pre vzťahy Británie s USA v prípade Trumpovho víťazstva. Hoci Starmer na margo obvinení vyhlásil, že vzťahy Londýna a Washingtonu sú „dobré“ bez ohľadu na garnitúru, zdroje z Downing Street upozornili na narušenie diplomatického úsilia Londýna.

Telegraph má dôkazy, že Lehal bol v delegácii straníckych funkcionárov, ktorí sa zúčastnili na zjazde demokratov a mali VIP prístup k predstaviteľom strany a členom Kongresu.

Neskôr opísal, že si „hodnotne pokecal“ s najvyšším predstaviteľom demokratov, šéftajomníkom strany Jasonom Raeom, na podujatí s nápojmi, a povedal, že bolo „nesmiernou cťou“ sledovať Harrisovej prejav z lóže pre vedúcich predstaviteľov.

Republikánov tím tvrdí, že labouristi organizovali kampaň pre Harrisovú, čím porušili pravidlá, ktoré by v prípade potvrdenia sťažnosti mohli viesť k značným pokutám pre obe strany. Predchádzajúce vyšetrovanie kampane Austrálskej labouristickej strany vyústilo do sankcie vo výške 14 500 dolárov (asi 13 400 eur), ktorú udelila FEC.

Britská vláda trvá na tom, že všetci členovia strany, ktorí sa zúčastňujú na práci pre Harrisovej kampaň, sú na súkromných cestách financovaných z vlastných zdrojov. Anonymný zdroj z Downing Street pre Telegraph doplnil, že strana „vždy mala prsty v tom, aby to umožnila“, ale nikdy nefinancovala cesty.

(sab)

  |  

Predstavitelia opozície vo Venezuele získali Sacharovovu cenu za rok 2024

Konferencia predsedov Európskeho parlamentu (EP), zložená z predsedníčky europarlamentu Roberty Metsolovej a lídrov politických skupín, vo štvrtok v Štrasburgu rozhodla o laureátoch Sacharovovej ceny.

Laureátmi ceny za rok 2024 sa stali predstavitelia demokratickej opozície z Venezuely María Corina Machadová a Edmundo González Urrutia. Informuje o tom spravodajca TASR.

María Corina Machadová ako vodca demokratických síl vo Venezuele a opozičný kandidát na prezidenta Edmundo González Urrutia podľa nich zastupujú všetkých Venezuelčanov bojujúcich za znovunastolenie slobody a demokracie vo Venezuele.

Za nomináciou opozičných lídrov z Venezuely na prestížnu cenu stoja poslanci Európskej ľudovej strany (EPP), pričom Gonzálesa Urrutiu nominovala aj frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR).

Členovia europarlamentných výborov pre zahraničné veci a pre rozvoj pred týždňom (17.10) v Bruseli predstavili troch finalistov Sacharovovej ceny.

Do užšieho výberu sa popri Maríi Corine Machadovej a Edmundovi Gonzálezovi Urrutiovi dostali aj ženské organizácie vyzývajúce na mier a spoluprácu z Izraela a Palestíny, za nomináciou ktorých bola skupina Socialisti a demokrati (S&D) a liberálna frakcia Obnovme Európu (RE), a ľudskoprávny aktivista Gubad Ibadoghlu z Azerbajdžanu, nominovaný frakciou Zelených.

"Európsky parlament stojí za demokratickými silami vo Venezuele," vyhlásila predsedníčka EP Roberta Metsolová. Zároveň dodala, že zákonodarný zbor EÚ vysoko oceňuje aj úsilie, ktoré vyvíjajú ďalší nominanti na túto cenu - ženské organizácie Women Wage Peace a Women of the Sun a ich spoluzakladateľky Jael Admiová a Reem Hadžadžríová z Izraela a Palestíny a azerbajdžanský protikorupčný a ľudskoprávny aktivista Gubad Ibadoghlu.

Metsolová prítomných europoslancov informovala o tom, že podľa posledných dostupných informácií sa zdravotný stav Ibadoghlua, ktorý sa nachádza vo väzbe, sa prudko zhoršil a v mene europarlamentu vyzvala azerbajdžanské úrady, aby ho bezpodmienečne prepustili na slobodu.

Slávnostné odovzdávanie cien, ktoré predpokladá dotáciu vo výške 50-tisíc EUR pre víťazov, sa uskutoční počas decembrového plenárneho zasadnutia EP takisto v Štrasburgu.

(tasr)

  |  

Kamenický vo Washingtone rokoval so zástupcami medzinárodných ratingových agentúr

Témou rozhovorov medzi ministrom financií a zástupcami agentúr Moody´s a Fitch Ratings bola okrem iného konsolidácia verejných financií na Slovensku.

Ratingové agentúry pravidelne zverejňujú hodnotenie schopnosti krajín riadne si plniť svoje povinnosti voči veriteľom a splácať záväzky.

"Zaujímali sa o našu konsolidáciu, ktorú Slovenská republika schválila a ktorej cieľom je zníženie deficitu, stabilizovanie dlhu a ozdravenie zdevastovaných verejných financií, ktoré nám tu zanechali bývalé vlády Matoviča, Hegera a Ódora. Verím, že ratingové agentúry náš zodpovedný prístup k verejným financiám ocenia," zhodnotil Ladislav Kamenický (Smer).

Šéf slovenského rezortu financií sa v týchto dňoch v hlavnom meste USA zúčastňuje výročného zasadnutia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky.

Stretnutia sa zúčastňujú ministri financií, predstavitelia centrálnych bánk a finančných inštitúcií z celého sveta.

(tasr)

  |  

Pred obchodom v Ružinove objavili položenú podozrivú batožinu

Na mieste udalosti zasahuje psovod aj pyrotechnik.

O náleze batožiny položenej na stole informoval ako prvý portál tvnoviny.sk. Bratislavská polícia spresnila, že batožina bola nahlásená na Plynárenskej ulici.

"Na mieste prebiehajú procesné úkony," konkreitzovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková s tým, že viac informácií poskytnúť momentálne nevie.

Správu budeme aktualizovať.

(max, tasr)

  |  

Slovenský zdravotnícky systém je piaty najhorší v Európe

Vyplýva to zo štúdie Healthcare Readiness Index 2023, ktorú zverejnila medzinárodná organizácia Globsec.

Za Slovenskom zaostáva len Rumunsko, Lotyšsko, Poľsko a Bulharsko. Štúdia zdôrazňuje problémy Slovenska v oblasti zdravotníctva vrátane podfinancovaných zdravotníckych systémov, nedostatočnej zdravotníckej infraštruktúry a výrazného nedostatku zdravotníckych pracovníkov.

Slovensko na zdravotníctvo za posledné tri roky v priemere minulo 1592 eur na obyvateľa. "Napriek navýšeniu príspevkov stále zaostávame v platbe štátu za susedným Českom o viac ako 25 eur na osobu mesačne, čo vytvára takmer 900-miliónový ročný rozdiel medzi krajinami," priblížil hlavný autor štúdie Martin Smatana.

Zároveň zdôraznil, že problémy slovenského zdravotníctva sú aj politické. "Priemerná dĺžka pôsobenia ministrov zdravotníctva na Slovensku od roku 2000 do júla 2024 je len 537 dní, čo je jedno z najnižších čísel v Európe. Tento nedostatok kontinuity sťažuje realizáciu dlhodobých reforiem, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie zdravotných výsledkov," vysvetlil.

Zo štúdie taktiež vyplýva, že Slovensko zostáva jedným z najhorších performerov v Európe v oblasti aktuálnej pripravenosti zdravotníctva, hneď za Rumunskom a Lotyšskom. Všetky tri krajiny dosiahli podľa nej len 62 percent z výsledku Nórska, pričom majú značné medzery v oblasti financovania zdravotníctva, infraštruktúry, ľudských zdrojov, bazálnych determinantov zdravia či dostupnosti inovácií.

(tasr)