Preskočiť na obsah
  |  

Taraba chce urobiť poriadky so skrytým tunelovaním vodárenských spoločností

Minister životného prostredia spresnil, že na rokovanie vlády chce v tejto súvislosti predniesť zákon.

"Roky sa tolerovalo, že vodárenské spoločnosti, ktoré mali príjmy z regulovanej činnosti - dodávka vody, neinvestovali do infraštruktúry, ale podporovali kadejaké projekty mimo tejto činnosti alebo, aj keď sú v miliardových infraštruktúrnych deficitoch, vyťahovali peniaze na rôzne akože charitatívne činnosti," tvrdí Tomáš Taraba (nom. SNS).

Skonštatoval, že zákonom ide "klepnúť chobotnici po prstoch". Legislatívou má podľa ministra štát získať predkupné právo na pohyby s akciami.

Avizuje aj veľa ďalších zmien. "Až teraz sa ukáže, aký lobing sa začne a ktorí poslanci budú stáť na strane ochrany vody a ktorí na strane pofidérnych praktík," podotkol.

(tasr)

  |  

Pellegrini a Scholz sa zhodli: Vstup Ukrajiny do NATO nateraz nie je realistický

Slovenský prezident vo štvrtok počas nástupnej návštevy v Nemecku rokoval s vrcholnými predstaviteľmi predovšetkým o Ukrajine, veľkou témou však bola aj migrácia. V Berlíne uistil, že zahraničnopolitické smerovanie Slovenska je nemenné.

Na úvod návštevy prijal Petra Pellegriniho vo svojom berlínskom sídle spolkový kancelár Olaf Scholz. Následne ho s vojenskými poctami na zámku Bellevue privítal nemecký náprotivok Frank-Walter Steinmeier, informuje o tom osobitný spravodajca TASR.

Z rozhovorov so Scholzom podľa slovenského prezidenta vyplýva, že aj u ďalších svetových lídrov prichádza v otázke budúceho vývoja v konflikte na Ukrajine k výzve po "realistickom pohľade".

"Už to nemôže byť len o prehnanom optimizme a túžbach, ale je potrebné vyhodnotiť situáciu na fronte," uviedol Pellegrini v krátkom vyhlásení po rokovaniach.

So spolkovým kancelárom sa zhodli, že ak dôjde k rokovaniam a definitívnemu ukončeniu vojnového konfliktu, musí ísť o rozhodnutie Ukrajiny. "Nemôžu iné štáty sveta hovoriť Ukrajine, ako to musí s Ruskom dohodnúť, pretože to by bolo nespravodlivé," podotkol.

Zhoda podľa neho je aj na tom, že v súčasnosti nie je realistické, aby bolo možné prijať rozhodnutie o vstupe Ukrajiny do NATO ako súčasť mierového plánu, ktorý predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Tento plán podľa Pellegriniho vlastných slov obsahuje aj kontroverzné a otvorené otázky, o ktorých ešte treba rokovať. Nemecko je podľa jeho slov veľmi dobre informované o tom, čo všetko Slovensko vo vzťahu k Ukrajine robí.

Ak bude tuhá zima a vzhľadom na skutočnosť, že 80-90 percent ukrajinských energetických zariadení je zdevastovaných, Slovensko je podľa prezidenta pripravené postarať sa o utečencov z Ukrajiny tak, ako to urobilo po začiatku invázie ruských síl z februára 2022.

Pellegrini tiež uistil, že na stole nie je žiadna debata o vyslaní vojakov NATO na Ukrajinu. "NATO sa fyzicky so svojimi vojakmi nezapojí do konfliktu na Ukrajine. To deklarujú aj najvyšší predstavitelia Aliancie a Slovensko sa s tým stotožňuje," zdôraznil.

Spolkového kancelára zároveň informoval o záujme a ochote slovenského rezortu obrany rozšíriť kapacity slovensko-nemeckej prevádzky v Michalovciach, kde opravujú techniku západného typu poškodenú vo vojne na Ukrajine. Vyjadril však nádej, že tento "opravárenský hub" čoskoro nebude potrebné naďalej prevádzkovať.

Pellegrini na margo rozhovorov o migrácii pripomenul, že Nemecko zaviedlo kontroly na svojich vnútorných hraniciach so susednými štátmi. Deklaroval, že Slovensko bude prispievať k ochrane hraníc schengenského priestoru a v tejto súvislosti spomenul aj nedávny samit premiéra Roberta Fica, srbského prezidenta Aleksandara Vučiča a maďarského predsedu vlády Viktora Orbána v Komárne.

"Slovenská republika si bude poctivo chrániť svoje územie pred nelegálnou aj tranzitnou migráciou. Nebude krajinou, cez ktorú budú môcť migranti smerujúci do Nemecka len voľne prechádzať, aby sme nespôsobovali problémy aj na jeho hraniciach," uzavrel.

(tasr)

  |  

Južná Kórea by mohla prehodnotiť zákaz priamych dodávok zbraní Ukrajine, vyhlásil Jun

Posúdenie platnosti tejto zásady bude závisieť od rozsahu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou, povedal juhokórejský prezident Jun Sok-jol po štvrtkovom stretnutí so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom.

„Ak Severná Kórea vyšle príslušníkov špeciálnych síl do vojny na Ukrajine, krok po kroku poskytneme Ukrajine podporu a zvážime prijatie nevyhnutných opatrení pre bezpečnosť Kórejského polostrova,“ citovala Junovo vyhlásenie zo spoločnej tlačovej konferencie agentúra Jonhap.

„Dodržiavali sme zásadu, že nebudeme priamo dodávať smrtiace zbrane, ale môžeme to pružnejšie prehodnotiť v závislosti od aktivít síl Severnej Kórey,“ dodal.

Juhokórejská tajná služba a Biely dom v stredu potvrdili, že na ruský Ďaleký východ sa v prvej polovici októbra presunulo približne tritisíc severokórejských vojakov, aby tam absolvovali výcvik a potenciálne boli nasadení do prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

Prezidenti Južnej Kórey a Poľska tento krok odsúdili ako priame porušenie Charty OSN a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a označili ho za „provokáciu, ktorá ohrozuje globálnu bezpečnosť aj mimo Kórejského polostrova a Európy“.

„Kórejská republika sa nebude nečinne prizerať a prijme potrebné opatrenia v koordinácii s medzinárodným spoločenstvom,“ konštatoval Jun.

Prezidenti sa na Dudovej návšteve v Soule tiež dohodli na dodávkach kórejských tankov K2.

(tasr)

  |  

Ukrajina plánuje v rámci svojej armády vytvoriť novú jednotku

Súčasťou štruktúry Ozbrojených síl má byť samostatný útvar kybernetických síl.

Hlavnými úlohami a funkciami nového útvaru bude rozdelenie právomocí medzi zložky bezpečnostného a obranného sektora. Tento krok má výrazne posilniť ukrajinskú armádu.

„Zriadenie kybernetických síl zabezpečí efektívne plánovanie a plnenie celého spektra úloh v kybernetickom priestore, ktorý je uznaný ako samostatná operačná oblasť popri pozemnej, námornej, vzdušnej a vesmírnej,“ zdôrazňuje Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.  

Podľa portálu Ukrajinska pravda na stretnutí analyzovali aj skúsenosti Ozbrojených síl Ukrajiny a ich ďalších zložiek v kybernetickom priestore. Stretnutiu predsedal náčelník Generálneho štábu Anatolij Barhylevyč. 

(lipa)

  |  

Britské zasahovanie do volieb v USA nie je mýtus, labouristi boli na Harrisovej nominácii

Vrcholoví predstavitelia Labouristickej strany dostali na Demokratickom národnom konvente v Chicagu VIP vstupenky, odhalil britský konzervatívny denník, čím čiastočne podporil republikánske vyhlásenia o britskom vplyve na kampaň.

Predseda straníckej administratívy vládnucich labouristov John Lehal, bývalý generálny tajomník strany David Evans, šéf štábu premiéra Keira Starmera Morgan McSweeney a šéfka straníckej operatívy Sofia Patelová sa zúčastnili ako prominentní hostia nominačného zjazdu Demokratickej strany, na ktorom delegáti zvolili viceprezidentku Kamalu Harrisovú za kandidátku do volieb.

Len v utorok pritom republikánsky kandidát Donald Trump poukázal na možné zasahovanie do volieb zo strany Spojeného kráľovstva a podal v tejto veci sťažnosť na Federálnu volebnú komisiu (FEC). Sťažnosť sa okrem iných zdrojov odvolávala na starší článok z Telegraphu, podľa ktorého Labouristická strana vyslala stovku súčasných či bývalých straníkov na pomoc Harrisovej kampaňovému výboru.

Diskusie medzi britskými a americkými ľavičiarmi možno skutočne považovať za porušenie volebných pravidiel, ktoré zakazujú cudzincom akýkoľvek „vklad“ do politických kampaní, priblížil americký volebný právnik Laurence Otter pre Telegraph v stredu v noci.

Labouristi popreli, že by sa uskutočnili oficiálne stretnutia, čo však Trumpova sťažnosť neuvádzala. Namiesto toho dokument hovorí o „strategických schôdzkach“ ktoré „ovplyvňujú posolstvo kampane a prideľovanie zdrojov“.

Labouristická strana však priznala, že zaplatil McSweeneyho cestu.

Zdroj z britskej vlády pre denník uviedol, že tento rozruch by bol „neužitočný“ pre vzťahy Británie s USA v prípade Trumpovho víťazstva. Hoci Starmer na margo obvinení vyhlásil, že vzťahy Londýna a Washingtonu sú „dobré“ bez ohľadu na garnitúru, zdroje z Downing Street upozornili na narušenie diplomatického úsilia Londýna.

Telegraph má dôkazy, že Lehal bol v delegácii straníckych funkcionárov, ktorí sa zúčastnili na zjazde demokratov a mali VIP prístup k predstaviteľom strany a členom Kongresu.

Neskôr opísal, že si „hodnotne pokecal“ s najvyšším predstaviteľom demokratov, šéftajomníkom strany Jasonom Raeom, na podujatí s nápojmi, a povedal, že bolo „nesmiernou cťou“ sledovať Harrisovej prejav z lóže pre vedúcich predstaviteľov.

Republikánov tím tvrdí, že labouristi organizovali kampaň pre Harrisovú, čím porušili pravidlá, ktoré by v prípade potvrdenia sťažnosti mohli viesť k značným pokutám pre obe strany. Predchádzajúce vyšetrovanie kampane Austrálskej labouristickej strany vyústilo do sankcie vo výške 14 500 dolárov (asi 13 400 eur), ktorú udelila FEC.

Britská vláda trvá na tom, že všetci členovia strany, ktorí sa zúčastňujú na práci pre Harrisovej kampaň, sú na súkromných cestách financovaných z vlastných zdrojov. Anonymný zdroj z Downing Street pre Telegraph doplnil, že strana „vždy mala prsty v tom, aby to umožnila“, ale nikdy nefinancovala cesty.

(sab)

  |  

Predstavitelia opozície vo Venezuele získali Sacharovovu cenu za rok 2024

Konferencia predsedov Európskeho parlamentu (EP), zložená z predsedníčky europarlamentu Roberty Metsolovej a lídrov politických skupín, vo štvrtok v Štrasburgu rozhodla o laureátoch Sacharovovej ceny.

Laureátmi ceny za rok 2024 sa stali predstavitelia demokratickej opozície z Venezuely María Corina Machadová a Edmundo González Urrutia. Informuje o tom spravodajca TASR.

María Corina Machadová ako vodca demokratických síl vo Venezuele a opozičný kandidát na prezidenta Edmundo González Urrutia podľa nich zastupujú všetkých Venezuelčanov bojujúcich za znovunastolenie slobody a demokracie vo Venezuele.

Za nomináciou opozičných lídrov z Venezuely na prestížnu cenu stoja poslanci Európskej ľudovej strany (EPP), pričom Gonzálesa Urrutiu nominovala aj frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR).

Členovia europarlamentných výborov pre zahraničné veci a pre rozvoj pred týždňom (17.10) v Bruseli predstavili troch finalistov Sacharovovej ceny.

Do užšieho výberu sa popri Maríi Corine Machadovej a Edmundovi Gonzálezovi Urrutiovi dostali aj ženské organizácie vyzývajúce na mier a spoluprácu z Izraela a Palestíny, za nomináciou ktorých bola skupina Socialisti a demokrati (S&D) a liberálna frakcia Obnovme Európu (RE), a ľudskoprávny aktivista Gubad Ibadoghlu z Azerbajdžanu, nominovaný frakciou Zelených.

"Európsky parlament stojí za demokratickými silami vo Venezuele," vyhlásila predsedníčka EP Roberta Metsolová. Zároveň dodala, že zákonodarný zbor EÚ vysoko oceňuje aj úsilie, ktoré vyvíjajú ďalší nominanti na túto cenu - ženské organizácie Women Wage Peace a Women of the Sun a ich spoluzakladateľky Jael Admiová a Reem Hadžadžríová z Izraela a Palestíny a azerbajdžanský protikorupčný a ľudskoprávny aktivista Gubad Ibadoghlu.

Metsolová prítomných europoslancov informovala o tom, že podľa posledných dostupných informácií sa zdravotný stav Ibadoghlua, ktorý sa nachádza vo väzbe, sa prudko zhoršil a v mene europarlamentu vyzvala azerbajdžanské úrady, aby ho bezpodmienečne prepustili na slobodu.

Slávnostné odovzdávanie cien, ktoré predpokladá dotáciu vo výške 50-tisíc EUR pre víťazov, sa uskutoční počas decembrového plenárneho zasadnutia EP takisto v Štrasburgu.

(tasr)