Preskočiť na obsah
  |  

Psychiatrické ambulancie vlani zažili nápor. Narástol aj počet hospitalizácií

Ako vyplýva z dát zverejnených Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI), v roku 2023 psychiatrické ambulancie vyšetrili takmer 428-tisíc osôb, čo je oproti roku predtým nárast o 2,5 percenta.

"Pacienti sa najčastejšie liečili pre afektívne poruchy (31,3 percenta všetkých pacientov), neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (26,3 percenta) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (19,8 percenta). Pri týchto diagnózach prevažoval počet vyšetrených žien," priblížilo NCZI.

Muži, naopak, výrazne dominovali pri poruchách psychického vývinu a poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním psychoaktívnych látok. Psychickú poruchu vlani prvýkrát diagnostikovali viac ako 63-tisíc osobám, čo predstavovalo pokles o 5,2 percenta oproti predchádzajúcemu roku.

Novodiagnostikovaní pacienti sa najviac liečili na diagnózy zo skupiny neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (33,7 osoby na 10-tisíc obyvateľov). Nasledovali organické duševné poruchy vrátane symptomatických (28,3 na 10-tisíc obyvateľov) a afektívne poruchy (20,9 na 10-tisíc obyvateľov).

Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení v roku 2023 pre duševné poruchy a poruchy správania hospitalizovali niečo viac ako 40-tisíc pacientov. "V porovnaní s rokom 2022 prišlo k miernemu nárastu o 376 hospitalizácií," podotklo NCZI.

Viac ako polovica hospitalizácií sa týkala mužov. Najčastejšou príčinou hospitalizácie boli poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu (27,2 percenta zo všetkých hospitalizácií). Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (19,5 percenta), afektívne poruchy (13,9 percenta) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (13,6 percenta).

(tasr)

  |  

Uniknuté správy zamestnancov BBC odhaľujú ich sklamanie z víťazstva Donalda Trumpa

Reakcie zamestnancov, plné negatívnych komentárov a emotikonov, vyvolali otázky o nestrannosti spravodajských pracovníkov tejto verejnoprávnej stanice.

Interné správy zamestnancov BBC, ktoré unikli do médií, odhaľujú ich sklamanie z víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách 2024, uvádza portál GB News.

Podľa správ, ktoré portál zverejnil, jeden z pracovníkov označil Trumpa za „otravného oranžového“, ďalší sa vyjadril, že „víťazstvo Trumpa sa všeobecne považuje za zlú vec.“

Mnohí zamestnanci vyjadrili svoj zármutok emotikonmi, vrátane symbolov plaču. Tieto a ďalšie podobné komentáre sa objavili v internej službe BBC Slack, ktorá je prístupná všetkým zamestnancom spoločnosti.

Rupert Lowe, poslanec za Reformnú stranu, povedal: „BBC a verejný sektor sú pomätené svojou nenávisťou voči Donaldovi Trumpovi.“ Poslanec zároveň prisľúbil, že BBC zruší.

Podľa politického komentátora Connora Tomlinsona zaujalo spravodajstvo BBC výrazne zaujatú pozíciu, keď počas volebnej noci v USA chválilo Kamalu Harrisovú a kritizovalo Trumpa. Tomlinson tvrdí, že BBC sa nesnaží o objektívne spravodajstvo, ale o presadzovanie politickej agendy.

(lipa)

  |  

Súčasťou novej litovskej vlády bude aj pravicový Úsvit Nemanu

Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP), víťaz októbrových parlamentných volieb, v piatok oznámila, že do novej koaličnej vlády chce zahrnúť aj stranu Úsvit Nemanu (NA), ktorej líder je súdený za údajné antisemitské výroky.

Zakladateľ a predseda strany Ústvit Nemanu (NA) Remigijus Žemaitaitis sa v apríli vzdal svojho poslaneckého mandátu po tom, čo ústavný súd dospel k záveru, že vlani porušil sľub tým, že na sociálnych sieťach podnecoval nenávisť voči židom a bagatelizoval holokaust, informuje agentúra Reuters.

Proces so Žemaitaitisom sa začal v septembri. Samotný politik tvrdí, že jeho príspevky neboli antisemitské a popiera akékoľvek pochybenia. Sociálni demokrati, ktorí získali v 141-člennom parlamente 52 kresiel, rokovali s viacerými stranami o vytvorení koalície.

V predvolebnej kampani predstavitelia Litovskej sociálnodemokratickej strany (LSDP) tvrdili, že s NA, ktorá skončila tretia s 20 mandátmi, do koalície nepôjdu. LSDP rokujú o zostavení vlády aj so stranou Zväz demokratov "Za Litvu" (DSVL), ktorá má v novom parlamente 12 kresiel.

LSDP, DSVL a NA by mali spolu 84 kresiel. Bezprostredne nebolo jasné, či členom vlády bude aj samotný Žemaitaitis. Podpredseda sociálnych demokratov a ich predpokladaný kandidát na premiéra Gintautas Paluckas novinárom po piatkovom stretnutí s lídrami ostatných dvoch strán povedal, že koaličná zmluva by mohla byť podpísaná na budúci týždeň.

Dodal, že nie je viazaný prísľubom nepozvať NA do vlády, ako to urobila predsedníčka LSDP Vilija Blinkevičiúté, ktorá po voľbách odmietla premiérsku funkciu. "Nikdy som nepovedal, že Úsvit Nemanu nemôže byť v koalícii," povedal Paluckas.

(tasr)

  |  

Otvárací ceremoniál Európskeho hlavného mesta kultúry 2026 sa začne 19. marca

Program otvorenia EHMK v Trenčíne bude pokračovať do 22. marca, mesto prisľúbilo, že hoci bude kultúrnou metropolou len jeden rok, profitovať bude aj dlho potom.

„Pripravujeme stratégiu rozvoja kultúry, kreatívneho priemyslu, turizmu trenčianskeho regiónu pre roky 2027 až 2031. Ale napríklad aj podporu pre ľudí a organizácie, ktorí kultúru v meste a kraji už tvoria alebo by chceli. Tí sa o financie budú môcť uchádzať už na budúci rok cez nové grantové schémy a otvorené výzvy,“ povedal v piatok riaditeľ Kreatívneho inštitútu Trenčín Ján Sudzina.

Podľa primátora Trenčína Richarda Rybníčka ide o jedinečnú príležitosť, ktorá sa už nebude opakovať. Po Košiciach je druhým slovenským mestom, ktoré tento titul získalo.

Teší ho, ako to všetkých zomklo. Spoločnosť na Slovensku je podľa neho značne polarizovaná, no v Trenčíne sú všetci v jednom tíme. Vďaka titulu sa výrazne urýchli rozvoj a premena mesta.

„Projekt EHMK 2026 už prebieha, nielenže sa pripravujeme. Školíme kultúrnych manažérov z celého Slovenska, organizujú sa komunitné akcie na sídliskách. Rok 2025 bude rozbehový, veľmi veľa akcií sa bude konať v rámci Trenčína aj v rámci regiónu,“ avizoval primátor.

„V tejto chvíli sme v najväčšej fáze príprav nielen s programovými vecami, ale v spolupráci s predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja intenzívne pripravujeme aj rekonštrukčné práce v rámci kapitálových výdavkov,“ doplnil Rybníček s tým, že mimoriadne dôležitá bude rekonštrukcia Župného domu, ktorý je po Trenčianskom hrade druhou najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou v meste.

Ako dodal, prebieha rekonštrukcia pešej zóny, verí že čoskoro bude vyriešená aj otázka zeleného mosta, pripravené sú rekonštrukcie ulíc a Námestia sv. Anny a kultúrneho centra Dlhé Hony.

Podľa predsedu kraja Jaroslava Bašku išiel región do projektu EHMK 2026 s tým, že projekt nebude zahŕňať len mesto Trenčín, ale celý región, zapojí sa doň aj Zlínsky kraj.

„Do projektu budú zapojené aj ďalšie mestá v TSK. Či už je to Nové Mesto nad Váhom, Partizánske s odkazom Tomáša Baťu, Jána Antonína Baťu. Zaujímavé podujatia budú v Púchove, rozbehnuté sú workshopy na našich stredných školách. Do EHMK 2026 sa zapojí aj zrekonštruované Gastrocentrum v Trenčíne, do užívania odovzdáme Hokejovú akadémiu. Na budúci rok pripravujeme odovzdanie ďalšieho úseku Vážskej cyklomagistrály z Trenčína do Dubnice nad Váhom,“ pripomenul Baška.

Doplnil, že z krajských inštitúcií má najviac projektov pripravených Trenčianske múzeum na Trenčianskom hrade, pripravuje sa projektová dokumentácia na rekonštrukciu Verejnej knižnice Michala Rešetku, v projektovom štádiu je rekonštrukcia Galérie M. A. Bazovského.

„Napriek tomu, že Trenčín je najmenšie krajské mesto a TSK je jeden z najmenších krajov, myslím si, že projekt EHMK 2026 nám veľmi pomôže. Nie je to len bohaté industriálne Považie, ale bude tu aj ďalší druh v podobe kultúrnych aktivít. Skrášli to nielen Trenčín, ale aj celý región,“ uzavrel Baška.

(tasr)

  |  

Drucker: Požiadavky učiteľov sú oprávnené, nemáme však zdroje na valorizáciu ich platov

Minister školstva Tomáš Drucker priznal, že požiadavky na lepšie odmeňovanie učiteľov sú oprávnené a sú témou konštruktívneho dialógu, dôvodom pre nedostatok financií sú podľa neho prijaté konsolidačné opatrenia.

„Naďalej so zástupcami diskutujeme o možnostiach a budeme v tom pokračovať aj začiatkom budúceho týždňa,“ zdôraznil Tomáš Drucker (Hlas).

Potvrdil, že jednou z diskutovaných možností je hľadanie vnútorných úspor, napríklad využitie časti peňazí určených na kompenzačný príspevok či financovanie odborných asistentov. Ani jednu z týchto možností však minister školstva nepovažuje za vhodnú cestu.

Školskí odborári minulý týždeň poslali vedúcim predstaviteľom list. Chcú rokovať o zvýšení platov. Argumentujú potrebou zvýšenia motivácie učiteľov prostredníctvom lepšieho finančného ohodnotenia.

Poukazujú tiež na to, že nízke platy sú dôvodom slabého záujmu o učiteľské povolanie. Rovnako kriticky vnímajú aj ohodnotenie nepedagogických zamestnancov, bez ktorých sa školy nezaobídu. V prípade, že nedôjde k uspokojivému riešeniu, nevylučujú protesty. Za krajné riešenie považujú štrajk.

Po piatkovom rokovaní Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži slovenský prezident Peter Pellgrini uviedol, na budúci týždeň pozve predstaviteľov školských odborov a ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) na stretnutie.

"Budúci týždeň, niekedy koncom týždňa, po mojom návrate zo služobnej cesty z Azerbajdžanu pozvem predstaviteľov školských odborov do Prezidentského paláca," uviedol prezident. Na rokovanie podľa svojich slov pozve aj šéfa rezortu školstva, aby priamo za účasti zodpovedného ministra rokovali, ako upokojiť a zastabilizovať situáciu slovenského školstva.

(tasr)

  |  

Čína prijala zákon o energetike na podporu uhlíkovej neutrality

V piatok Čína prijala nový energetický zákon na podporu uhlíkovej neutrality, informovali štátne médiá, keďže Peking pokračuje v plnení svojho záväzku dekarbonizovať svoje hospodárstvo do roku 2060.

Čína je najväčším svetovým producentom skleníkových plynov, ktoré podľa vedcov spôsobujú globálne otepľovanie a zmenu klímy.

Je však aj svetovým lídrom v oblasti čistej energie, buduje takmer dvakrát viac veternej a solárnej energie ako všetky ostatné krajiny spolu.

Peking sa zaviazal, že do konca desaťročia zníži emisie oxidu uhličitého na minimum a do roku 2060 dosiahne nulové hodnoty. Zákon o energetike je prijatý s tým, že Čína bude „aktívne a sústavne podporovať dosiahnutie vrcholu emisií uhlíka a uhlíkovú neutralitu.“

(mja)