Zvolený eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť dodal, že Komisia nemá žiadny záujem na vedení obchodných vojen s USA ani Čínou, jeho prvé kroky preto budú smerovať do týchto krajín.
Do portfólia Maroša Šefčoviča spadajú aj medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť, hoci v predošlom funkčnom období sa venoval „zelenej transformácii“ a pracoval na Európskej zelenej dohode (Green Deal). Tá sa však po júnových voľbách do Európskeho parlamentu dostala pod paľbu kritiky najmä pravicových poslancov, čo novú Komisiu núti k revízii.
„Práve preto sme aj v uplynulom období začali veľmi intenzívne konzultácie s predstaviteľmi priemyslu a zorganizovali sme dialógy o čistej tranzícii s odvetviami priemyslu, ktoré sú najviac vystavené dosahom uplatňovania zelenej dohody,“ doplnil najdlhšie slúžiaci eurokomisár.
Šéfovia významných európskych firiem sa podľa neho „jednoznačne“ zhodli na potrebe „klimaticky neutrálneho“ kontinentu. Stanovené ciele však nemôžu ohrozovať konkurencieschopnosť a pracovné miesta, ktoré sú hlavnými prioritami novej eurokomisie, dodal Šefčovič.
„V programe novej Európskej komisie sa dáva veľký dôraz na to, aby sme prišli s dohodou o čistom priemysle (Clean Industrial Deal)… Máme ju pripraviť a predstaviť v priebehu prvých 100 dní, čiže by som povedal, že pôjde o takú rekalibráciu, zreálnenie týchto cieľov a zosúladenie našich európskych politík s tým, čo si vyžaduje zachovanie a zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu,“ uzavrel.
Komisia tiež bude pokračovať v politike strategickej autonómie. „Aby sme sa nejakým spôsobom ľahko nedostali pod tlak zahraničných partnerov, pokiaľ ide napríklad o kritické suroviny alebo nejaké úzkoprofilové technológie. Aby Európa bola schopná konať viac samostatne. To bude jeden z hlavných cieľov Komisie,“ spresnil.
EÚ nie je podľa Šefčoviča sebestačná v desiatkach strategických surovín. Slovenský eurokomisár chce preto vo funkcii pracovať na novom type obchodných dohôd. „Ide o takzvané čisté investičné obchodné partnerstvo, ktoré chceme ponúknuť viacerým krajinám, napríklad z afrického kontinentu,“ povedal s tým, že takúto spoluprácu Komisia uzavrela už s Angolou.
Únia tak chce znížiť vplyv Číny v tretích krajinách. „Mojou úlohou bude naformulovať tento nový typ spolupráce,“ vysvetlil.
Ďalšou prioritou pre novú eurokomisiu bude zmierniť obchodné napätie v rámci vzťahov EÚ s USA a Čínou. Túto oblasť, podobne ako v prípade zabezpečovania väčšej autonómie od kritických surovín, bude mať na starosti práve slovenský eurokomisár.
„Musíme hľadať veľmi rozumný spôsob, ako mať vyvážené obchodné vzťahy, ako zabezpečiť, aby európska ekonomika, firmy a pracovníci neboli vystavení tlaku nejakých neférových obchodných praktík, ktoré častokrát vídame hlavne zo strany Číny,“ priblížil Šefčovič.
„Vidíme, ako sa nám zmenili geopolitické pomery. Európa si musí zvykať na politiku ostrých lakťov, či už ide o oblasť zahraničnej alebo aj obchodnej politiky,“ dodal s tým, že Brusel sa musí pripraviť na svetovú konkurenciu a veľmi silný ekonomický tlak.
Únia má v súčasnosti napäté obchodné vzťahy s Čínou ako svojím tretím najväčším obchodným partnerom. Tu bude pre Šefčoviča dôležité nastaviť „férovosť obchodných vzťahov pre firmy“ v 27-člennom bloku tak, aby mali rovnaké podmienky ako tie z Číny, ktorú Únia upodozrieva z netrhových subvencií.
V prípade, ak Peking nebude dodržiavať podmienky Únie, je vypracovaný takzvaný súbor obranných ekonomických nástrojov, ktoré bude môcť použiť. Práve zhodnotenie spomínaných obranných nástrojov bude mať Šefčovič na starosti v rámci doktríny hospodárskej bezpečnosti, ktorej vypracovaním bol poverený.
Úlohou bude zistiť, či tie nástroje sú adekvátne, dostatočne funkčné, a či má Únia jasné pravidlá na to, kedy a za akých podmienok ich využíva. EÚ uplatnila dosiaľ takmer 200 takýchto opatrení, pričom dve tretiny boli zavedené práve proti Číne, naposledy v prípade uvalenia ciel pri dovoze elektromobilov.
Za kandidáta vládnej koalície hlasovalo celkovo osem slovenských europoslancov, štvorica nezaradených zo Smeru hlasovala proti zloženiu druhej von der Leyenovej komisie. K Monike Beňovej, Judite Laššákovej, Kataríne Roth Neveďalovej a Erikovi Kaliňákovi sa pripojili aj dvaja poslanci za Republiku Milan Uhrík (ESN) a Milan Mazurek (nezaradený). Progresívci z frakcie Renew Europe hlasovali za, spolu s Miriam Lexmann (KDH/EPP).
(tasr)