Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael pácha genocídu v Pásme Gazy, tvrdí Amnesty International

Ľudskoprávna organizácia vo štvrtkovej správe priblížila, že Tel Aviv v odvete za útok hnutia Hamas 7. októbra rozpútal v palestínskej enkláve „peklo“ a ničenie namierené proti celej palestínskej populácii.

Vojenské kroky, pri ktorých zomiera zbytočne vysoký počet civilistov, vykonávajú Obranné sily Izraela (IDF) „bezostyšne, nepretržite a úplne beztrestne“, dodala Amnesty.

Izrael sa tak dopustil činov, ktoré zakazuje Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, a „to s konkrétnym úmyslom zničiť palestínsku populáciu Pásma Gazy“, tvrdí známa organizácia v takmer 300-stranovej správe.

Tieto činy podľa nej zahŕňajú usmrtenie Palestínčanov, spôsobenie ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch, ako aj úmyselné uvedenie palestínskej populácie do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie.

„Mesiac po mesiaci sa Izrael správal k Palestínčanom v Pásme Gazy ako k menejcennej skupine ľudí, ktorá nie je hodná ľudských práv a dôstojnosti. Naše usvedčujúce zistenia musia poslúžiť ako budíček pre medzinárodné spoločenstvo: toto je genocída. Musí to okamžite prestať,“ vyhlásila generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamardová.

Izrael takéto obvinenia neustále odmieta, pričom svoje konanie označuje za defenzívne a odvoláva sa na svoje právo na sebaobranu. Takisto tvrdí, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov, ako sú školy a nemocnice, alebo do ich blízkosti, čím palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Palestínski militanti zase odmietajú tieto obvinenia.

Správa ľudskoprávnej organizácie skúmala deväť mesiacov – od 7. októbra 2023 do začiatku júla 2024 – izraelské porušovanie ľudských práv v Pásme Gazy. Je založená na rozhovoroch s 212 ľuďmi vrátane palestínskych preživších, svedkov, orgánov samosprávy v Gaze i zdravotníckeho personálu.

Amnesty uskutočnila aj terénny výskum a analýzu vizuálnych a digitálnych dôkazov vrátane satelitných snímok.

Od minulého októbra preskúmala organizácia najmenej 15 leteckých útokov, ktoré údajne zámerne spôsobili veľký počet civilných obetí. Množstvo z ľudí, ktorí prišli o život pri izraelskom ťažení, sa podľa organizácie stalo obeťou útokov, pri ktorých IDF zámerne nerozlišovali medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi.

„Vzhľadom na predchádzajúci kontext vyvlastňovania, apartheidu a nezákonnej vojenskej okupácie (palestínskeho územia), v rámci ktorého došlo k spáchaniu týchto činov, sme mohli dospieť k jedinému logickému záveru: Zámerom Izraela je fyzické zničenie Palestínčanov a Palestínčaniek v Pásme Gazy, či už ide o zámer súbežný s vojenským cieľom zničiť Hamas, alebo o prostriedok na dosiahnutie takto stanoveného cieľa,“ upozornila Callamardová.

Také rýchle a rozsiahle ničenie populácie a jej infraštruktúry podľa expertov, na ktorých sa organizácia odvolala, nezaznamenali v žiadnom inom konflikte v 21. storočí. Upozornila, že veľké časti Pásma Gazy sa v dôsledku izraelských útokov stali neobývateľnými.

Výskumná správa tvrdí, že Izrael celé mesiace pokračoval v páchaní genocídnych činov, pričom predstavitelia, ktorí o takomto postupe rozhodli, si boli plne vedomí nenapraviteľných škôd, ktoré tým Palestínčanom spôsobujú.

Podľa Amnesty tiež ignorovali nespočetné varovania pred katastrofálnou humanitárnou situáciou, ako aj právne záväzné rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora (ICC).

(tasr)

Minúta  |  

Oznam o streľbe na univerzite v Plzni vyšetruje polícia ako šírenie poplašnej správy

Česká polícia hľadá neznámeho človeka, ktorý vyvolal obavy u oznamovateľa, a ten následne zavolal na tiesňovú linku.

„Už včera vo večerných hodinách sme začali úkony trestného konania pre podozrenie zo spáchania prečinu šírenia poplašnej správy a budeme sa snažiť o čo najrýchlejšie zistenie osoby, ktorá sa tohto protiprávneho konania mala dopustiť a viesť ju k náležitej trestne právnej zodpovednosti. To totiž vzbudilo nielen v oznamovateľovi dôvodnú obavu,“ vysvetlila polícia vo štvrtkovej správe.

Priblížila tiež detaily zásahu. O 16.09 hod dostala hlásenie o tom, že v jednej z fakúlt Západočeskej univerzity (ZČU) bola počuť streľba s následným výkrikom „Alláhu akbar“.

Operačný dôstojník na miesto okamžite vyslal dostupné sily a prostriedky, prvá hliadka tam dorazila šesť minút po prijatí oznámenia. Jednotky boli podľa polície vybavené dlhými zbraňami a potrebným zdravotníckym vybavením.

Polícia po príchode uzavrela okolie a začala evakuovať všetky osoby v budovách, išlo približne o tisíc ľudí. Niektorí sa podľa nej evakuovali ešte pred ich príchodom.

„Po dôkladnom prehľadaní sa nám, našťastie, nepotvrdila informácia, že by došlo k streľbe a nenašli sme žiadnu zranenú osobu,“ zopakovala polícia. Zásah ukončila pred 20.30 hod. Zúčastnilo sa na ňom približne 130 policajtov.

„V týchto prípadoch nemôžeme nikdy podceniť závažnosť žiadneho takého prijatého oznámenia a musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sme ochránili životy a zdravie osôb, preto je naše nasadenie v tej najvyššej možnej miere,“ vysvetlila Polícia ČR a poďakovala sa všetkým zasahujúcim zložkám.

Podľa nej sa tiež osvedčilo, že policajti vďaka výcvikom, ktoré v daných priestoroch pravidelne absolvujú, veľmi dobre poznali dané prostredie. Pozitívne tiež zhodnotila postup študentov aj zamestnancov pri evakuácii, ktorí sa správali podľa odporúčaného návodu „Utekaj, schovaj sa a bojuj“.

(tasr)

Minúta  |  

Súd rozhodol o návrhu prokurátorky na obnovu konania v prípade unesenej študentky Sone

Mestský súd Bratislava I povolil vo štvrtok obnovu konania v kauze minuloročného únosu a intoxikácie študentky Sone.

Senát mestského súdu vrátil prípad do prípravného konania a zároveň rozhodol o vzatí Iva P. do väzby. Stíhanie bolo pôvodne zastavené pre jeho duševnú chorobu a z toho plynúcu nepríčetnosť. Rozhodnutie súdu zatiaľ nie je právoplatné.

Hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak ozrejmil, že procesným stranám plynie trojdňová lehota na prípadné podanie sťažnosti. "V prípade, že bude podaná sťažnosť, o veci bude rozhodovať po doručení Krajský súd v Bratislave," priblížil.

Splnomocnenec poškodenej Ondrej Urban rozhodnutie súdu o obnove konania prijal s potešením. "My chceme iba to, aby sa [Ivo P., pozn. red] dostal na klasický súd a nech súd rozhodne na súdnom pojednávaní, či príčetný bol alebo nebol, či sa skutok stal a či je trestný," zdôraznil.

V prípade unesenej študentky Sone nastal zvrat. Obvinený záchranár Ivo nemá nič isté

Mohlo by Vás zaujímať V prípade unesenej študentky Sone nastal zvrat. Obvinený záchranár Ivo nemá nič isté

Polícia prijala oznámenie o nezvestnosti študentky minulý rok v septembri. Našli ju v bezvedomí a intoxikovanú pri nemocnici v bratislavskej Petržalke. Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky obvinil Iva P. z Bratislavy zo zločinu znásilnenia a z prečinu obmedzovania osobnej slobody. Súd vzal obvineného do väzby.

Koncom apríla zastavila prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry voči Ivovi P. trestné stíhanie pre jeho duševnú chorobu. Súd vtedy vydal predbežný príkaz na jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v júli informoval o návrhu prokurátora na obnovu konania z dôvodu nových skutočností týkajúcich sa posudzovania otázky nepríčetnosti obvineného.

(tasr)

Minúta  |  

Prokurátor Generálnej prokuratúry zastavil stíhanie obvinených v akcii Vírus

V minulosti NAKA obvinila v rámci akcie Vírus 16 fyzických a dve právnické osoby.

Poverený prokurátor postupoval pri zastavení stíhania podľa hovorkyňe Generálnej prokuratúry Zuzany Drobovej podľa ustanovenia zákona o zastavení trestného stíhania v prípade, ak je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

"Predmetné uznesenie je v súčasnosti doručované obvineným a ich obhajcom. Doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť," dodala Drobová.

Obvinenými v rámci akcie boli aj bývalí riaditelia Vojenského spravodajstva Ľubomír S. a Ján B. a exšéf Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin K. Prípad sa týka podozrení z predražených zákaziek pre Vojenské spravodajstvo v rokoch 2013 až 2020.

(tasr)

Minúta  |  

Azerbajdžan obviňuje západných diplomatov zo zasahovania do súdneho systému

Čo presne na podujatí v Baku veľvyslanci USA, EÚ a Švajčiarska vyhlásili, nie je známe.

Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo konanie veľvyslancov zo západných štátov, ktorí kritizovali úroveň dodržiavania ľudských práv v krajine. Podľa agentúry Reuters, ministerstvo ich vyhlásenia považuje za zásah do súdneho systému Azerbajdžanu.

Vo vyhlásení ministerstva zverejnenom na sociálnej sieti Telegram sa uvádza, že veľvyslanci Spojených štátov, Európskej únie a Švajčiarska sa vyjadrili na podujatí v Baku a poukázali na zadržiavanie novinárov a „politických aktivistov" v krajine.

Veľvyslanci vydali vyhlásenie krátko po tom, čo azerbajdžanské orgány umiestnili ľudskoprávneho aktivistu Rufata Safarova na štyri mesiace do vyšetrovacej väzby.

Safarovov obhajca v stredu pre agentúru Reuters uviedol, že jeho klient je obvinený z podvodu a výtržníctva. Obvinenia odmieta a má v úmysle sa odvolať.

„Tieto vyhlásenia sú otvoreným pokusom o podkopanie nezávislého súdneho systému v Azerbajdžane. Zasahovanie do priebehu vyšetrovania je neprijateľné a zasahovanie do súdneho procesu je v rozpore s princípom právneho štátu," uvádza sa vo vyhlásení azerbajdžanského rezortu diplomacie. Čo presne na podujatí veľvyslanci vyhlásili, nie je známe.

Safarov, bývalý prokurátor, si odsedel tri roky vo väzení za úplatkárstvo. V roku 2019 ho azerbajdžanský prezident Ilham Alijev omilostil.

Podľa správ z médií plánoval Safarov v priebehu niekoľkých dní odcestovať do Spojených štátov, kde sa chystal prevziať ocenenie Global Human Rights Defender Award od ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena.

Portál Eurasianet pripomína, že Sarafov bol jedným z posledných ľudskoprávnych aktivistov v Azerbajdžane, v prípade ktorého vládna moc pokračuje v zásahoch proti opozícii. Koncom novembra polícia zatkla troch popredných členov opozičnej Strany ľudového frontu.

(tasr)

Minúta  |  

Rozhodnutie použiť Orešnik padlo skôr, ako USA povolili Ukrajine použiť ATACMS

Pre denník New York Times to povedali anonymné zdroje oboznámené s minulotýždňovým telefonátom náčelníkov generálnych štábov USA a Ruska Charlesa Q. Browna a Valerija Gerasimova.

Americký Zbor náčelníkov štábov (JCS) o telefonáte informoval aj verejne, vyhlásenie citovala agentúra Reuters. Brown vyjadril Gerasimovovi obavy z nasadenia severokórejských vojakov v ruskej Kurskej oblasti, kam 6. augusta prekvapivo vtrhla ukrajinská armáda, doplnili zdroje pre televíziu CNN.

Rozhovor sa uskutočnil 27. novembra, ale ruská strana požiadala Washington, aby ho vopred neoznamovala. Tlačová služba JCS obsah rozhovoru nekomentovala, uviedla len, že sa „diskutovalo o mnohých otázkach globálnej a regionálnej bezpečnosti vrátane prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine“. Dodala, že o telefonát požiadalo ruské ministerstvo obrany.

Počas rozhovoru Gerasimov Brownovi povedal, že rozhodnutie ruskej armády použiť balistickú strelu Orešnik v bojových operáciách padlo ešte predtým, ako Spojené štáty povolili používať Ukrajine svoje rakety ATACMS pri útokoch na ruské územie, oznámili zdroje z Pentagónu pre NYT.

Ruské sily prvýkrát nasadili novú raketu Orešnik 21. novembra pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Ruský prezident Vladimir Putin následne povedal, že išlo o reakciu na krok USA vo veci nasadenia rakiet ATACMS.

Gerasimov podľa zdrojov televízie CNN informoval Browna aj o vojenských cvičeniach ruskej armády v Stredozemnom mori. Ruské ministerstvo obrany 3. decembra oznámilo, že v rámci týchto cvičení boli odpálené hypersonické protilodné rakety Zirkon. V rozhovore s Brownom však Gerasimov ich odpálenie priamo nespomenul.

Reuters poznamenal, že rozhovor náčelníkov generálnych štábov bol mimoriadne zriedkavým kontaktom medzi najvyššími vojenskými predstaviteľmi Ruska a USA. Brown nastúpil do funkcie predsedu Zboru náčelníkov štábov v decembri 2023.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.