O zaistení účtovných dokladov v 23 spoločnostiach, ktoré počas pandémie COVID-19 prevádzkovali mobilné odberové miesta (MOM), informoval hovorca Finančnej správy Daniel Súkup.
Správu budeme aktualizovať.
(tasr)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok po rokovaniach s lídrami členských krajín EÚ na summite v Bruseli upozornil, že akékoľvek rozhovory o prímerí na Ukrajine sa môžu uskutočniť len vtedy, keď bude jasné, čo bude nasledovať po nich.
Zelenskyj na tlačovej konferencii povedal, že iba európske bezpečnostné záruky nebudú pre Ukrajinu "dostatočné", pretože tieto záruky musia pochádzať od NATO. Čo znamená aj súhlas Spojených štátov, najsilnejšieho zo spojencov Aliancie.
Prezident odmietol povedať, či na stredajšej večeri, ktorú pre lídrov z užšej skupiny európskych krajín usporiadal generálny tajomník NATO Mark Rutte, dostal prísľub nejakých bezpečnostných záruk alebo či sa tam hovorilo o možnom vyslaní európskych mierových jednotiek na Ukrajinu v prípade mierovej dohody s Ruskom.
"Neexistujú takéto rozhodnutia," povedal a spresnil, že nemôže poskytnúť podrobnosti z tohto stretnutia, kým nebudú prijaté konkrétne rozhodnutia. A tie podľa jeho slov musia prísť z Európy aj z USA. Zelenskyj pred novinármi povedal, že akékoľvek rozhovory o prímerí na Ukrajine sa môžu uskutočniť len vtedy, keď bude jasné, čo bude nasledovať po uzavretí prímeria.
"Je potrebné myslieť na to, čo sa stane zajtra, aby sme dnes dosiahli prímerie. Inak konflikt len zmrazíte," vysvetlil. V tejto súvislosti dodal, že Ukrajina chce ukončiť vojnu, ale pre stabilný mier musí existovať aj "silná pozícia a bezpečnostné záruky".
Podľa jeho vyjadrenia žiadne prímerie nezabráni Rusku v ďalších útokoch po niekoľkých týždňoch, mesiacoch alebo rokoch. Pri otázkach z oblasti obrany Zelenskyj uviedol, že jeho krajina potrebuje najmenej 19 ďalších protiraketových systémov, aby mohla chrániť svoje energetické zariadenia počas nadchádzajúcej zimy.
Potvrdil, že vojenské zásielky z Kanady a Nemecka prebiehajú, a zároveň vyzval na ďalšiu pomoc pri ochrane ukrajinskej elektrickej siete.
Novinári sa ho pýtali aj na to, aké emócie pociťuje v súvislosti s druhým funkčným obdobím amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zelenskyj na to zareagoval vtipnou replikou: "Čo si myslím? Čo pociťujem? Vitaj Donald!"
A dodal, že si veľmi želá, aby Trump Ukrajincom pomohol "dokončil túto vojnu". "Veľmi ho chcem mať na našej strane. Je to pre mňa veľmi dôležité, chcem s ním prediskutovať ďalšie podrobnosti," odkázal Zelenskyj.
Vyhlásil tiež, že ruský prezident Vladimir Putin je "nebezpečný" pre celý svet a že žije "vo svojom vlastnom akváriu". "Myslím si, že Putin je veľmi nebezpečný, nestará sa o ľudské životy… Myslím si, že je naozaj šialenec. Miluje zabíjanie," uviedol v závere svojho vystúpenia.
(tasr)
Ukrajina kvôli vojne s Ruskom dopláca oveľa viac ako jej susedné krajiny vrátane Slovenska, ktorým sa po ukončení tranzitu ruského plynu cez ukrajinské územie od 1. januára predraží dovoz energie.
"Keď slovenský premiér hovorí, že Slovensko prichádza o peniaze a zisky, tak ja hovorím, že my strácame ľudské životy. Strácame oveľa viac ako Slovensko," uviedol vo štvrtok poobede ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po skončení rokovaní s lídrami 27-člennej EÚ v Bruseli.
Dodal, že Rusko vo vojne obsadilo ukrajinské jadrové elektrárne, a jeho krajina preto nemá dosť vlastnej elektriny. Musí ju preto tiež nakupovať a stráca aj v tejto oblasti.
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov z prostredia EÚ Zelenskyj na summite debatoval "za zavretými dverami" s lídrami EÚ. Neskôr počas vystúpenia pred novinármi pripomenul, že Rusko stále útočí na jeho krajinu a nemá záujem na dosiahnutí mieru.
Reagoval tiež na otázku, či platí, že po 1. januári prestane prúdiť ruský plyn cez Ukrajinu do Európy, a či si vie predstaviť tranzit plynu od iných dodávateľov z iných krajín, hoci pôjde o ruský plyn. Odpovedal, že Ukrajina je vo svojom konaní veľmi otvorená a transparentná.
Potvrdil, že po Novom roku nebude predlžovať tok plynu z Ruska cez svoje územie. Miliardy eur získané z predaja tohto plynu Rusko podľa jeho slov používa na zabíjanie civilistov na Ukrajine.
Zelenskyj pripustil tranzit pôvodom ruského plynu cez iných dodávateľov, ale zdôraznil, že zisky z predaja tohto plynu až do konca vojny nesmú plynúť do pokladnice Ruskej federácie. Uviedol, že niektoré susediace krajiny, napríklad Slovensko, mu hovoria, že nákup plynu z iných zdrojov je drahší, a že prichádzajú o peniaze a zisky.
(tasr)
Pohraničná stráž podľa námestníka ministra vnútra Czesława Mroczeka eviduje do 15. decembra 30-tisíc takýchto pokusov, píše agentúra PAP s odvolaním sa na úradníkov prejav počas štvrtkovej parlamentnej debaty.
Údaje z oficiálnych štatistík z roku 2023 pritom zaznamenali len necelých 26-tisíc prípadov, rok predtým viac ako 15-tisíc. Poľsko a EÚ obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že podporuje migrantov z krízových oblastí, aby ich pokusy o nelegálny prechod hranice zvyšovali tlak na Úniu.
Poľsko v lete 2022 v snahe obmedziť nelegálny vstup na svoje územie zabezpečilo hranicu s Bieloruskom 5,5 metra vysokým plotom a elektronickým dohľadovým systémom. Išlo o súčasť ochrany vonkajšej hranice EÚ.
[Iink url=https://standard.sk/817202/ceska-policia-v-spolupraci-s-kolegami-zo-slovenska-zadrzala-arabskeho-prevadzaca]
Pretrvávajúce nelegálne pokusy migrantov bez dokladov vstúpiť na územie EÚ rieši na hranici s Bieloruskom aj Lotyšsko.
(tasr)
Ekonomika napadnutej krajiny je oproti roku 2021 o štvrtinu menšia, v niektorých kľúčových aspektoch je však „zdravšia“ než ekonomika Ruska, píše britský týždenník Economist.
Porovnanie kľúčových ekonomických ukazovateľov, ktoré britský magazín nazýva „hospodárskou vojnou“, má po takmer trojročnej vojne víťaza: Ukrajinu. Centrálna banka v Kyjeve v poslednej analýze predpovedá rast HDP o štyri percentá v roku 2024 a o 4,3 percenta v ďalšom roku.
Economist konštatoval, že hospodárstvo Ukrajiny je v niektorých aspektoch zdravšie ako to ruské, pričom pripomenul stabilnú menu hrivnu či úrokovú sadzbu 13,5 percenta, ktorá je „blízko najnižšej úrovne za posledných 30 mesiacov.“
Na druhej strane ruská centrálna banka postupne zvyšuje úrokové sadzby k úrovni 23 percent, len „aby sa zastavil pokles rubľa“, dodal týždenník. Ruský hrubý domáci produkt by mal v budúcom roku vzrásť len o 0,5 až 1,5 percenta.
Economist rozlíšil tri fázy vývoja ukrajinskej ekonomiky od roku 2022. V dôsledku stanného práva a úteku takmer 14 miliónov ľudí, ale tiež zablokovania čiernomorských prístavov ruskou flotilou musela Národná banka Ukrajiny (NBU) vykryť polovicu deficitu verejných financií. Preto „zaviedla prísnu kontrolu kapitálu a zaplavila banky likviditou“, čo spôsobilo prudký nárast inflácie a zníženie HDP o tretinu.
Druhá fáza sa začala v polovici roka 2022 po zastavení ruského postupu na juhu Ukrajiny. Nová situácia zvýšila dôveru spotrebiteľov, čo podľa Economistu stabilizovalo prepad HDP. Okrem toho na základe dohody, ktorú sprostredkovala OSN, mohli Ukrajinci opäť vyvážať obilie cez Čierne more.
Začiatkom roka podpísala Ukrajina dohodu s Medzinárodným menovým fondom a prestala cielene podporovať rozpočtový deficit. S prílevom finančnej pomoci zo Západu tiež vzrástli devízové rezervy, ktoré sa majú na konci roka ustáliť na úrovni 43 miliárd dolárov. NBU tiež uvoľnila kapitálové kontroly.
Kyjev sa teraz potýka s tromi problémami, ktoré toto víťazstvo v ekonomickej vojne ohrozujú. Ide o nedostatok energie, ľudskej pracovnej sily a financií.
Rusko od začiatku vojny sústavne ostreľuje zariadenia ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Dôsledkom sú časté výpadky a cielené odstávky elektriny pre domácnosti i firmy, ktoré sa v mnohých prípadoch naťahujú až na 14 hodín denne.
Nepretržité opravy elektrizačnej sústavy pomôžu udržať priemerný deficit elektriny na Ukrajine na úrovni šiestich percent celkového dopytu v roku 2025 a troch percent v roku 2026, tvrdí guvernér NBU Andrij Pyšnyj.
Z pôvodných 36 gigawattov elektriny pred začiatkom vojny sa však Ukrajinci môžu spoľahnúť len na polovicu tejto kapacity, dodal Economist.
Kapacity pre import z EÚ však Kyjev zvýšil na 2,1 gigawattu. Mnohí potravinári tiež zvyšky z výroby presúvajú do bioplynových staníc a farmári sa spoliehajú na dieselové generátory.
Druhým problémom je nedostatok pracovnej sily. Mobilizácia od roku 2022 spolu s emigráciou a následkami vojny znížili pracovnú silu o viac ako pätinu – na 13 miliónov ľudí. Dopyt po pracovnej sile však stále ostáva vysoký, a ministerstvá obrany a hospodárstva sú v konštantnom zápase o nastavovanie pravidiel mobilizácie.
Tretím problémom je nedostatok financií, pre malé podniky je napriek uvoľneniu kapitálových kontrol stále ťažké požičať si dostatok peňazí na svoje financovanie. Rastúce náklady na prevádzku znížili zisky a premietli sa do spotrebiteľských cien, čo so znižovaním HDP zároveň zvyšuje infláciu.
Na rok 2025 Economist na základe analýz predpokladá deficit rozpočtu na úrovni asi 20 percent HDP, čo je približne 38 miliárd dolárov. Vláda plánuje tento deficit pokryť zo zahraničnej pomoci.
Skupina G7 v júni schválila balík pôžičiek pre Kyjev vo výške 50 miliárd dolárov, za ktoré Západ ručí výnosmi zo zmrazených ruských aktív. Tieto výnosy zo zahraničného majetku ruskej vlády majú tiež poslúžiť ako splátky, hoci podľa Economistu nie je istý budúci postoj USA k tomuto typu financovania.
„Ak by sa Amerika stiahla, Ukrajina by v roku 2026 mohla zísť z cesty,“ varoval Economist. „Vlády EÚ, ktoré majú nedostatok peňazí a sú politicky slabé, môžu mať problém uhradiť ďalší veľký účet. A schopnosť Ukrajiny vybrať viac doma je obmedzená: návrh na zvýšenie daní o štyri až päť percent HDP bol toto leto po ostrom odpore stiahnutý,“ dodal magazín.
Ukrajina tak môže bez americkej pomoci o dva roky čeliť finančnému kolapsu.
(sab)
Ruský prezident vystúpil vo štvrtok na pravidelnej koncoročnej tlačovej konferencii, ktorá trvala štyri a pol hodiny, píšu agentúry TASS a AFP.
„Nechceme prímerie, chceme mier: dlhodobý, trváci a so zárukami pre Rusko a jeho občanov. Ako tieto záruky získať? To je ťažká otázka. Ale vo všeobecnosti sa môžeme pokúsiť získať ich,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin. Dodal, že Rusko je pripravené na rokovania a kompromisy, Ukrajina však rokovať odmieta.
„Politika je umenie kompromisu. A my sme vždy hovorili, že sme pripravení rokovať a robiť kompromisy. Ide len o to, že druhá strana – v doslovnom aj prenesenom zmysle slova – odmietla rokovať, zatiaľ čo my sme na to vždy pripravení,“ odpovedal Putin na otázku jedného z amerických novinárov o vôli Ruska dosiahnuť kompromis v kontexte konfliktu na Ukrajine.
Putin podľa TASS tiež uviedol, že Ukrajine sa „čoskoro minú ľudia, ktorí sú ochotní bojovať“. Prízvukoval, že Rusko mohlo podniknúť inváziu na Ukrajinu „omnoho skôr“.
Rusko je podľa neho ochotné podpísať mierovú dohodu s akýmikoľvek legitímnymi predstaviteľmi Ukrajiny, jej terajšie vedenie však za legitímne nepovažuje. Moskva je pripravená rokovať o Ukrajine bez predbežných podmienok, ale na základe predchádzajúcich dohôd a aktuálnej situácie, dodal.
Prezident odsúdil atentát na Kirillova, priznal zlyhanie ruských tajných služieb
Putin priznal aj zlyhania ruských bezpečnostných zložiek v súvislosti s utorkovým atentátom na veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igora Kirillova, ktorý zahynul spolu so svojím asistentom pri výbuchu v Moskve.
Atentát podľa zdroja z Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) vykonali ukrajinskí agenti. Samotná SBU označila Kirillova za vojnového zločinca.
Spomenul tiež rozdiely s USA, s Čínou stoja bok po boku
Putin zároveň podotkol, že Rusko umožňuje americkým médiám slobodne pracovať na území krajiny, ruskí novinári sú však, naopak, v USA prenasledovaní.
Vyjadril tiež presvedčenie, že požiadavky Ruska voči spoločnosti Google a iným západným platformám, ktoré „nie sú v súlade s ruskými zákonmi a využívajú svoje kapacity na politické účely, sú spravodlivé“.
Rusko a Čína podľa šéfa Kremľa stoja bok po boku, čo je „kľúčovým pilierom stability“ v globálnych záležitostiach. Čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga nazval svojím priateľom.
V Sýrii sme porážku neutrpeli, najviac získal Izrael
Rusko podľa Putina v Sýrii neutrpelo žiadnu porážku, pretože tam „bojovalo proti terorizmu“, citoval ho nemecký denník Bild.
Podľa Putina bolo zo Sýrie po nedávnom zvrhnutí tamojšieho režimu popri prezidentovi Bašárovi Asadovi a jeho rodine údajne evakuovaných aj 4-tisíc iránskych bojovníkov. Rusko aj Irán podporovali Asadov režim niekoľko desaťročí.
Putin zároveň uviedol, že nevie, či Asad vie niečo o americkom novinárovi Austinovi Ticeovi, ktorý sa v Sýrii stratil ešte pred 12 rokmi, prisľúbil však, že sa Asada naňho opýta. Zároveň vyjadril zámer ponechať ruské vojenské základne na území Sýrie.
Najväčší zisk z udalostí v Sýrii má podľa Putina Izrael. Najvyšší ruský predstaviteľ v tejto súvislosti odsúdil akékoľvek obsadzovanie sýrskeho územia vrátane Golanských výšin, píše TASS.
Putin počas výročnej tlačovej konferencie odpovedal na otázky občanov, ako aj zástupcov regionálnych i zahraničných médií. Medzi nimi boli aj zástupcovia čínskej tlačovej agentúry Sin-chua či americkej televízie CNN.
Otázky občanov sa týkali najmä zvyšovania cien a sociálnej politiky. Novinári sa zas častejšie pýtali na priebeh konfliktu na Ukrajine, obranu a medzinárodné záležitosti, dodala TASS.
(tasr)
Minúta |
Hasiči dostali vianočný darček o čosi skôr. Minister im odovzdal techniku za 12 miliónov eur
Novú techniku odovzdal minister vnútra v areáli Strednej školy požiarnej ochrany Ministerstva vnútra SR spoločne s prezidentom HaZZ Adriánom Mifkovičom.
Veľkosťou dominovali cisternové automobilové striekačky s veľkokapacitnou nádržou. "Sú to štyri vozidlá, ktoré budú schopné zasahovať aj v tom najnáročnejšom teréne. Odovzdávame aj desať hasičských robotov, ktoré vedia zasahovať v podmienkach, kde častokrát ani naši hasiči nevedia byť nápomocní, či už sú to podzemné garáže alebo technologické parky," uviedol Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
V balíku novej techniky sú aj záchranné plastové plavidlá, ručné elektrické náradie, rádiostanice a výpočtová technika. Odovzdaný bol aj prvý prototyp vozidla Scania 1B. "Týchto prvovýjazdových vozidiel bude celkovo 80 a budeme ich distribuovať od budúceho roka po celom Slovensku," poznamenal minister.
Doplnil, že rezort vnútra chce pokračovať v snahách o modernizáciu HaZZ, pričom budúci rok sa celková investícia bude pohybovať na úrovni 40 miliónov eur.
Prezident HaZZ Adrián Mifkovič upresnil, že pre najbližšie dva roky je nachystaných viacero modernizačných projektov, pričom obmenou by mali prejsť popri už spomenutých prvovýjazdových vozidlách aj cisternové automobilové striekačky či ochranné pracovné prostriedky.
"Momentálne je vyhlásená verejná súťaž na dodávku výškovej techniky. V súčasnosti máme 93 kusov výškovej techniky, z toho 53 kusov sú zrepasované automobilové rebríky bez koša, ktoré nie sú príliš vhodné na záchranné práce a evakuáciu. Potrebujeme mať plošiny s košom na rýchlu evakuáciu osôb z výšok," priblížil Mifkovič.
(tasr)
Šéf envirorezortu zamietol rozklad dvoch občianskych združení, s realizáciou modernizácie linky na výrobu šedého Portlandského slinku, ktorá je spojená s rozšírením portfólia a zvýšením kapacity spoluspaľovaných alternatívnych palív, súhlasí.
"Z obsahu podaných rozkladov nevyplývajú žiadne nové skutočnosti a ministerstvo sa dostatočne vecne a správne zaoberalo pripomienkami podávateľov rozkladov v rámci prvostupňového konania. Podávatelia rozkladov neuviedli také dôkazy a argumenty, ktoré by odôvodňovali potrebu ďalšieho posúdenia zmeny navrhovanej činnosti," uvádza Tomáša Taraba (nom. SNS) s tým, že vzhľadom na podklady je zrejmá environmentálna prijateľnosť predloženej zmeny navrhovanej činnosti. Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať, je však preskúmateľné súdom.
"Rozhodnutie sme prijali a hľadáme ďalšie možnosti, ako dosiahnuť pre obyvateľov zlepšenie kvality ich života," povedala Lenka Šingovská z občianskeho združenia Zelený živel, podľa ktorej sa realizáciou plánovanej zmeny činnosti prevádzky isté hodnoty emisií zvýšia.
Ako uviedla, niekoľko nezávislých štúdií potvrdilo výskyt škodlivých chemikálií v prostredí. Najnovší výskum podľa nej odhaľuje významnú environmentálnu záťaž a zdravotné riziká, napríklad vrátane zvýšenej hladiny dioxínov v slepačích vajíčkach z drobnochovu.
O výsledkoch druhého monitoringu vykonaného holandskými odborníkmi už informovali rezort aj Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
"Podľa spätnej väzby rozhodneme o ďalších krokoch, ktoré podnikneme. Doposiaľ sme využili a naďalej budeme využívať každú možnosť, ktorú nám zákon umožňuje, aby sme o problematike, ktorá sužuje obyvateľov, upovedomili dotknuté orgány - a to dovtedy, kým nedosiahneme zlepšenie podmienok pre život miestneho obyvateľstva. V hre je totiž zdravie obyvateľov a prírodné bohatstvo v neďalekom Národnom parku Slovensky kras," dodala Šingovská.
Spoločnosť Danucem Slovensko, pod ktorú cementáreň patrí, rozhodnutie z envirorezortu víta. Aj na základe neho môže ďalej pokračovať v príprave a realizácii projektu tak, aby bol hotový do konca roku 2026. Firma už predtým uviedla, že cieľom projektu nie je zvýšenie kapacity výroby, ale zvýšenie podielu využitia alternatívnych palív, a teda zníženie emisií CO2 vnikajúcich pri výrobe.
"Tento projekt, ktorý prostredníctvom najlepšej dostupnej technológie zvyšuje podiel využitia alternatívneho paliva, je zásadným krokom podporujúcim dekarbonizačné ciele Slovenskej republiky, a zároveň podporuje aj princípy cirkulárnej ekonomiky," uviedla v reakcii hovorkyňa spoločnosti Alžbeta Timárová.
Cementáreň podľa jej slov čelí silnej antikampani zo strany záujmovej skupiny, pričom informácie sú vytrhnuté z kontextu. Tvrdí, že žiadna realizovaná štúdia nezistila príčinnú súvislosť s výrobou v cementárni, pretože nejde o plošné znečistenie v okolí závodu. Dodala, že voda, pôda aj sedimenty sú plošne v okolí závodu v poriadku.
(tasr)
Program polročného predsedníctva, ktoré Poľsko prevezme 1. januára 2025 od Maďarska, avizoval vo štvrtok minister spravodlivosti Adam Bodnar, ktorého citovala agentúra PAP.
„Poľskí prokurátori doteraz vypočuli viac ako tritisíc svedkov nachádzajúcich sa na poľskom území, ktorí boli svedkami ruských zločinov na Ukrajine,“ povedal Bodnar – ktorý je zároveň poľským generálnym prokurátorom – na tlačovej konferencii o prioritách ministerstva spravodlivosti počas poľského predsedníctva v Rade EÚ.
Minister spravodlivosti dodal, že zodpovednosť Ruska za vojnové zločiny spáchané počas takmer tri roky trvajúcej vojnyna Ukrajine budú jedným z hlavných priorít jeho ministerstva počas predsedníctva v Rade EÚ. Bodnar dodal, že hlavnou úlohou Poľska bude spustiť rozhovory medzi členskými štátmi na túto tému.
„V súvislosti s touto témou sa toho veľa deje… v EÚ a v Rade Európy, ako aj na našej prokuratúre,“ pokračoval Bodnar. Ďalej uviedol, že poľskí prokurátori úzko spolupracujú s ich ukrajinskými náprotivkami v identifikácii a dokumentovaní vojnových zločinov.
Bodnar tiež oznámil, že jeho zástupkyňa Maria Ejchartová v mene Poľska tento mesiac podpísala dohodu s Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu o spolupráci pri odovzdávaní osôb odsúdených ICC do Poľska.
Ruské vojnové zločiny budú podľa poľského ministra témou aj na neformálnom zasadnutí ministrov spravodlivosti členských štátov EÚ, ktoré sa uskutoční 31. januára vo Varšave.
(tasr)
Operácie Ankary sa nezastavia, kým kurdskí militanti nebudú odzbrojení, povedal anonymný predstaviteľ tureckého ministerstva obrany pre agentúru AFP.
Turecko sa tak vyjadrilo v čase narastajúcich obáv z možného tureckého útoku na Kurdmi kontrolované sýrske pohraničné mesto Kobanî. Turecko má na severe Sýrie tisíce vojakov a podporuje tam aj zástupné sily, ktoré sa zapojili do prebiehajúcich potýčok so Sýrskymi demokratickými silami (SDF) a Oddielmi ľudovej sebaobrany (YPG).
„Naďalej pretrváva hrozba, ktorú táto teroristická organizácia predstavuje pre naše hranice a naše operačné oblasti v Sýrii,“ uviedol nemenovaný zdroj. „Pokým sa teroristická organizácia PKK/YPG neodzbrojí a jej zahraniční bojovníci neopustia Sýriu, naše prípravy a opatrenia budú pokračovať v rámci boja proti terorizmu,“ dodal.
Turecko viní YPG, ktorá podľa AFP tvorí väčšinu SDF, z napojenia na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú považuje za „teroristickú“ skupinu. Od roku 2016 podniklo Turecko niekoľko veľkých vojenských operácií proti SDF.
Zdroj tvrdí, že Turecko verí, že noví lídri Sýrie a Ankarou podporovaní rebeli „oslobodia oblasti okupované teroristickými organizáciami PKK/YPG“.
Boje medzi Tureckom podporovanými frakciami a sýrskymi kurdskými bojovníkmi prebiehajú viac ako týždeň po tom, čo militanti vedení džihádistickou skupinou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) zvrhli dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
USA v utorok informovali, že sprostredkovali predĺženie krehkého prímeria medzi protureckými bojovníkmi a sýrskymi Kurdmi v meste Manbidž na severe Sýrie a usilujú sa o širšiu dohodu s Tureckom.
Avšak zdroj z tureckého ministerstva obrany vo štvrtok vyvrátil toto tvrdenie a uviedol, že Ankara nekomunikovala s SDF a dodal, že „je vylúčené, aby sme sa stretli s akoukoľvek teroristickou organizáciou“.
(tasr)
Medzinárodná humanitárna organizácia vo štvrtkovej správe tiež upozornila na drastické obmedzenie toku humanitárnej pomoci pre Palestínčanov, píše agentúra AFP.
Lekári bez hraníc (MSF) zverejnili správu, ktorá zaznamenáva 14 mesiacov trvajúci konflikt v Pásme Gazy. Správa dokumentuje 41 útokov na zamestnancov MSF vrátane leteckých útokov na zdravotnícke zariadenia a priamej streľby na humanitárne konvoje. V sedemnástich prípadoch musela organizácia evakuovať nemocnice a zdravotné strediská.
„Vidíme jasné znaky etnických čistiek, pretože Palestínčania sú násilne vysídľovaní, uväznení a bombardovaní,“ vyhlásil generálny tajomník MSF Christopher Lockyear.
Podľa správy MSF sa drasticky znížilo prúdenie humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy, pričom v októbri 2024 bolo povolených len 37 nákladných vozidiel denne v porovnaní s 500 pred začatím konfliktu.
MSF ďalej uvádzajú, že severná časť Pásma Gazy, predovšetkým tábor Džabálijá, čelí od začiatku októbra „mimoriadne násilnej“ ofenzíve.
„To, čoho boli naše lekárske tímy svedkami na mieste počas tohto konfliktu, sa zhoduje s opismi, ktoré poskytuje čoraz viac právnych expertov a organizácií, ktoré dospeli k záveru, že v Gaze dochádza ku genocíde,“ dodal Lockyear.
Lekárske tímy MSF vykonali v Pásme Gazy za rok viac ako 27 500 konzultácií a 7 500 chirurgických operácií. Taktiež zaznamenali rýchle šírenie chorôb v populácií, píše AFP.
Správa vyzýva na okamžité zastavenie paľby a zrušenie obliehania, aby do tejto oblasti mohla prúdiť humanitárna pomoc.
MSF taktiež naliehala na „štáty, najmä najbližších spojencov Izraela, aby ukončili svoju bezpodmienečnú podporu Izraela a splnili si povinnosť zabrániť genocíde v Gaze“.
(tasr)
Repatriácia, ktorá sa začne vo štvrtok, sa uskutoční v koordinácii s príslušnými sýrskymi úradmi, oznámilo iracké ministerstvo vnútra, ktorého vyhlásenie citovala agentúra AFP.
Militanti vedení džihádistickou organizáciou Hajat Tahrír aš-Šám spustili svoju nečakanú ofenzívu 27. novembra. Narazili iba na slabý odpor síl verných prezidentovi Bašárovi Asadaov. Ten utiekol zo Sýrie v noci na 8. decembra, keď povstalci začali obsadzovať hlavné mesto Damask a ukončili tak vládu rodiny Asadovcov, ktorá sa začala v roku 1971.
Iracký bezpečnostný zdroj v tom čase uviedol, že stovkám sýrskych vojakov, aj zraneným, ktorí utiekli z frontovej línie, bolo umožnené prekročiť hranice cez priechod al-Káim.
Iracké ministerstvo vnútra vo štvrtok informovalo, že vojaci budú repatriovaní cez rovnaký priechod.
Vysoko postavený iracký predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný, uviedol, že repatriácia sa uskutoční pod dohľadom medzinárodných organizácií.
Militanti po zvrhnutí Asada vyzvali vojakov a policajtov, aby zložili zbrane a zaregistrovali sa u úradov.
(tasr)
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) za uplynulý rok zazmluvnil približne 480 projektov za takmer 200 miliónov eur, v rámci ktorých na podporu Rómov a rozvoj infraštruktúry poskytol vyše 95 miliónov eur.
Úrad podľa splnomocnenca pre rómske komunity Alexandra Daška v roku 2024 vyhlásil 13 výziev určených na podporu Rómov a budovanie infraštruktúry v obciach s rómskym obyvateľstvom.
Vďaka aktivitám úradu sa v uplynulých mesiacoch podarilo zamestnať približne 3 100 ľudí, z toho asi 2 500 Rómov a Rómok. Naplno rozbehnúť sa podarilo aj národný projekt Rozvojové tímy, ktorý v pilotnej fáze funguje v 60 obciach naprieč Slovenskom.
"V týchto obciach máme zatiaľ zamestnaných okolo 800 ľudí, z tohto počtu je asi 75 percent zamestnaných Rómov. Približne 200 z nich dostalo vo svojom živote prvýkrát prácu," priblížila generálna riaditeľka sekcie európskych programov ÚSVRK Ingrid Zúbková. Dodala, projekt je zameraný na mäkké aktivity v oblasti vzdelávania, bývania, dlhového poradenstva či protirómskeho rasizmu, na ktoré nadväzujú infraštruktúrne projekty.
Rozvojový tím funguje približne rok aj v obci Šumiac na Horehroní, kde žije približne 650 Rómov. Jednou z aktivít je napríklad práca s malými deťmi a ich rodičmi za pomoci mentoriek z rómskej komunity. S rodinami pracujú na vývine jemnej i hrubej motoriky, deti učia farby či abecedu i slovenský jazyk.
V obci Šumiac pracujú s rómskou komunitou prostredníctvom rôznych projektov od roku 2004, projekt Rozvojové tímy vníma vedenie obce ako doposiaľ najlepší. Zameriava sa na všetky oblasti, na vzdelávanie, zdravie či bývanie.
ÚSVRK v uplynulom roku prostredníctvom rôznych výziev podporoval aj vysporiadanie pozemkov a bývanie Rómov, vyhlásená bola tiež výzva na podporu vzdelávania. Medzi dlhoročné projekty podporené úradom patrí obnova hradov či miestne občianske a preventívne služby.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity považuje takzvané občianske hliadky za mimoriadne úspešné a dúfa, že budú pokračovať aj v budúcnosti.
"Verím tomu, že keď bude tento projekt v roku 2026 končiť, tak sa dohodneme s riadiacim orgánom, že nájdeme ďalšie finančné prostriedky, aby sme ho mohli ďalej financovať. Už teraz plánujeme, že budeme vyberať schopných ľudí, ktorí by mohli ísť do štátnej služby, Policajného zboru alebo do obrany," uviedol Daško.
(tasr)
Tlačová agentúra AFP upozornila, že cieľom tejto skupiny štátov je zvýšiť tlak na Brusel, aby účinnejšie riešil návrat nelegálnych migrantov.
Išlo už o druhé stretnutie tohto druhu po sebe a jeho štvrtkovým hostiteľom bolo Dánsko. Spoluorganizátormi debát v užšom kruhu boli Taliansko a Holandsko a na predsamitovom podujatí sa zúčastnila aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a lídri Cypru, Grécka, Malty, Česka, Poľska, Švédska a Maďarska.
Novým prvkom debát bola súčasná situácia v Sýrii, pretože niektoré krajiny EÚ dúfajú, že zvrhnutie Bašára Asada umožní návrat domov miliónom sýrskych utečencov, ktorí hľadali v Európe útočisko pred občianskou vojnou vo svojej krajine.
„Ak je situácia v Sýrii taká, že sa ľudia môžu vrátiť domov, budeme na tom tiež spolupracovať,“ povedal novinárom v budove Európskej rady holandský premiér Dick Schoof.
Štvrtkové stretnutie užšej skupiny krajín nasledovalo po podobnom stretnutí, ktoré sa konalo na okraj októbrového samitu EÚ v Bruseli.
Podľa Schoofa sa takéto pracovné formáty môžu stať stabilnou súčasťou samitov a naznačil, že Holandsko bude hostiteľom ďalšieho kola neformálnych rozhovorov na túto tému.
Migrácia bola jednou z hlavných rokovaní šéfov vlád a štátov v októbri a bude sa o nej opäť diskutovať vo štvrtok na poslednom samite EÚ v tomto roku.
AFP napísala, že von der Leyenová na tomto stretnutí lídrov užšej skupiny krajín informovala o práci eurokomisie na príprave nového právneho rámca na zvýšenie a urýchlenie návratu nelegálnych migrantov, čo je jedna z priorít stanovených na októbrovom samite EÚ. Šéfka exekutívy EÚ prisľúbila, že predmetný návrh predloží na posúdenie začiatkom budúceho roka.
(tasr)
Vláda končiaceho prezidenta USA vo štvrtok predstavila nové ciele v oblasti klímy, ktoré vyplývajú z Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, píše agentúra DPA.
Len mesiac pred inauguráciou Donalda Trumpa sa federálna vláda zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov v USA do roku 2035 o 61 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005.
„Som hrdý na to, že moja administratíva realizuje najodvážnejší klimatický program v americkej histórii,“ povedal prezident Joe Biden vo videopríhovore, v ktorom ocenil nové opatrenia zamerané na udržanie Spojených štátov „na ceste k nulovým čistým emisiám“ do roku 2050.
Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v prezidentskom úrade od dohody z Paríža odstúpil. Aj keď sa očakáva, že tak spraví aj po druhýkrát a zruší emisné predpisy, Bidenove nové klimatické ciele sú podľa portálu Axios navrhnuté s ohľadom na niektoré z Trumpových pravdepodobných politík.
Hovorkyňa Trumpovho tímu Karoline Leavittová pre agentúru AFP uviedla, že Trump počas prvého obdobia v Bielom dome „podporoval ochranu prírody a životné prostredie, a zároveň hospodársky rast pre rodiny“.
Tieto politiky podľa nej priniesli „cenovo dostupnú a spoľahlivú energiu pre spotrebiteľov spolu so stabilnými a dobre platenými pracovnými miestami“.
Bidenov vyslanec pre klímu John Podesta v telefonáte s novinármi pripustil, že Trump môže klimatické úsilie odsunúť do úzadia. Zároveň ale vyjadril presvedčenie, že hnacou silou pokroku v tejto otázke bude súkromný sektor a štátne a miestne samosprávy.
Environmentálne skupiny nové klimatické ciele končiacej administratívy vo všeobecnosti privítali. Stanovenie týchto cieľov, ako aj plán, ako ich dosiahnuť, malo lehotu najneskôr do februára 2025. Je v nich zahrnutý aj záväzok znížiť emisie „mimoriadne znečisťujúceho metánu“ o 35 percent do roku 2035.
„Toto je dôležitý bod a kritérium pre perspektívne štáty, mestá a podniky, ktoré si uvedomujú, že riešenie klimatických zmien je dobré pre hospodárstvo,“ vyhlásila Rachel Cleetusová z neziskovej organizácie Únia znepokojených vedcov.
Bidenova administratíva podľa AFP pravdepodobne presadzovala vôbec najambicióznejšie klimatické programy v histórii USA. Okrem iného sa vrátila k parížskej dohode a zaviazala sa chrániť 30 percent pôdy a vody do roku 2030.
Kritici však poukazujú na rozpor, ktorý spočíva v tom, že USA si zachovávajú postavenie najväčšieho svetového producenta fosílnych palív. Aj napriek pokroku však Spojené štáty zostávajú mimo plánu na splnenie svojho súčasného cieľa znížiť emisie do roku 2030 o 50 až 52 percent v porovnaní s úrovňami z roku 2005.
(tasr)
Zatiaľ čo prvá novela zákona o vysokých školách má priniesť zmenu v kreovaní správnej rady verejnej vysokej školy, druhá sa týka uznávania dokladov sestrám s odbornou prípravou v Rumunsku.
Novela zákona o vysokých školách upravuje okrem iného lehoty na vyhlásenie voľby rektora, pôsobnosť akademického senátu, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy či kvalifikačné predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora. Zavádza aj zmeny súvisiace s vnútorným systémom zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.
Úprava legislatívy o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií zase prinesie uznanie odbornej kvalifikácie sestrám zodpovedným za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku.
Zavádza zároveň koncept takzvaného automatického uznávania kvalifikácií v rámci členských krajín Európskej únie na pokračovanie v štúdiu.
(tasr)
Vládnuca Sociálnodemokratická strana Rumunska (PSD) je však ochotná podporiť proeurópsku stredopravicovú menšinovú vládu, napísal vo štvrtok končiaci premiér a líder PSD Marcel Ciolacu na Facebooku.
„Nemôžete vytvoriť nič konkrétne s ľuďmi, ktorí hovoria jednu vec v súkromí a niečo iné pred novinármi. S takzvanými partnermi, ktorým sa hnusí sedieť s vami za stolom a ktorí si myslia, že sa takto ‚zašpinia‘, nič neurobíte,“ citovali Ciolaca agentúry Agerpress a MTI.
PSD podľa neho tolerovala takéto postoje dlho bez rozruchu. „PSD dôstojne odchádza od rokovacieho stola, ale neuteká pred zodpovednosťou. V parlamente je pripravená hlasovať za pravicovú menšinovú vládu,“ pokračoval Ciolacu.
Dodal, že PSD to robí preto, lebo Rumunsko naliehavo potrebuje vládu, ktorá by riešila súčasné problémy až do nadchádzajúcich prezidentských volieb.
Ciolacu reagoval na skutočnosť, že predsedníčka stredopravicovej Únie záchrany Rumunska (USR) Elena Lasconiová v stredu večer odišla z rokovaní o novej vláde, ktorú majú zostaviť „proeurópske“ strany, a účasť USR v koalícii podmienila splnením osembodového zoznamu podmienok.
Politička, ktorá sa v anulovanom prvom kole prezidentských volieb umiestnila na druhom mieste, obvinila potenciálnych koaličných partnerov – PSD, Národnú liberálnu stranu (PNL), Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR) a zástupcov národnostných menšín –, že „nepochopili odkaz voličov“ z volieb 1. decembra.
Po odstúpení PSD majú zvyšky „proeurópskej koalície“ v zákonodarnom zbore menej ako 40 percent kresiel. Táto koalícia sa sformovala s cieľom pôsobiť ako blok vyvažujúci Calina Georgesca, ktorého označovala za proruského.
Ten bol totiž podľa prieskumov favoritom na zvolenie v prezidentských voľbách predtým, než ústavný súd anuloval výsledky prvého kola s tým, že Georgescovi „pomohla internetová kampaň z Ruska“.
Ďalším deklarovaným dôvodom vzniku koalície bola snaha zabrániť vstupu do vlády stranám, ktoré podľa nej predstavujú „krajnú pravicu“ – Aliancii za zjednotenie Rumunov (AUR), S.O.S. Rumunsko a Strane mladých ľudí (POT).
(tasr)
Maďarský premiér na štvrtkovom stretnutí suverenistickej frakcie pred samitom EÚ v Bruseli avizoval, že Patrioti pre Európu (PfE) môžu mať o niekoľko rokov väčšinu europoslancov, citoval Viktora Orbána portál Telex.
Na samit EÚ pozval predseda Európskej rady António Costa aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Na otázku, či Orbán predstaví Zelenskému svoj mierový plán na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, maďarský premiér povedal, že „už je to na stole – buď to prijmú, alebo nie“.
„Pracujem a aj spím v pohotovostnom režime. Vždy som pripravený na akúkoľvek zmysluplnú diskusiu,“ odpovedal Orbán na otázku, či sa stretne v Bruseli so Zelenským.
(tasr)
Pri sídle parlamentu neuznanej republiky Abcházsko na severozápade Gruzínska doteraz neznámy páchateľ spustil streľbu, pričom zranil najmenej dvoch poslancov, povedal agentúre TASS anonymný zdroj z tamojšej generálnej prokuratúry.
„V blízkosti parlamentu došlo k streľbe. Podľa predbežných informácií sú zranení dvaja poslanci,“ povedal zdroj.
Ruská štátna agentúra nezverejnila žiadne ďalšie podrobnosti.
(sab)
Roman Malatinec (Hlas) v stredu vyčítal ministerke kultúry, že nekomunikuje s kultúrnou obcou.
Martina Šimkovičová (nom. SNS) reagovala, že s poslancom z Hlasu sa mali v stredu stretnúť. "Tieto dvere sú otvorené, na úrade, môžu kedykoľvek prísť, snažila som sa mu dovolať, mal vypnutý telefón a potom nezdvíhal," uviedla.
Zároveň upozornila na pravidelné príspevky z Fondu na podporu umenia trom občianskym združeniam, ktoré spadali pod jedného žiadateľa. Tvrdí, že tie si za peniaze určené na podporu umenia vyúčtovávali napríklad cesty do New Yorku, Grécka, Estónska, Berlína, Gruzínska a podobne.
Ministerstvo kultúry tiež zdôraznilo, že má záujem o fungovanie fondu, čoho dôkazom je aj navýšenie jeho rozpočtu o desať miliónov eur pre rozvoj kultúrnej infraštruktúry v regiónoch.
Šimkovičová zároveň odmietla, že by voči generálnemu riaditeľovi Pamiatkového úradu SR Máriovi Comissovi bolo podané trestné oznámenie. Historické budovy by podľa ministerky mali byť čím skôr preklasifikované, aby sa na nich mohli jednoduchšie vykonávať opravy.
Poslanec Malatinec v stredu na tlačovej konferencii okrem iného vyzval ministerku kultúry, aby zvážila odvolanie riaditeľa pamiatkového úradu Comissa, riaditeľa Slovenskej národnej galérie Jaroslava Niňaja aj jej spolupracovníka Lukáša Machalu.
(tasr)
Palestínske militantné hnutie reagovalo na vzdušné údery, ktoré Tel Aviv uskutočnil v noci na štvrtok na ciele šíitského militantného hnutia Ansár Alláh v západnom Jemene.
„Túto eskaláciu považujeme za nebezpečnú a za rozšírenie agresie proti nášmu palestínskemu národu, proti Sýrii aj arabskému regiónu,“ citovala vyhlásenie hnutia Hamas agentúra AFP.
Obranné sily Izraela (IDF) v noci na štvrtok podnikli letecké útoky v Jemene, ktoré si podľa povstaleckej televízie vyžiadali deväť obetí. Útoky boli podľa IDF odvetou za vypálenie rakety z Jemenu na Izrael, ktorú protivzdušná obrana zachytila.
Ozbrojené krídlo Hamasu, Brigády Izz-ad-Dína Kassáma, sa v samostatnom vyhlásení vyjadrili k útoku húsíov pochvalne, a militantov vyzvalo na ďalšie útoky na Izrael.
„Oceňujeme raketový útok, ktorý uskutočnili na srdce sionistickej entity naši verní bratia z Ansár Alláh v Jemene,“ vyhlásili brigády. „Chválime ich neúnavnú podporu Pásmu Gazy a vyzývame ich, aby svoje útoky stupňovali, kým sa okupanti nezlomia a neukončia svoju genocídnu vojnu,“ dodalo ozbrojené krídlo palestínskej nacionalistickej organizácie.
K útokom sa vo štvrtok vyjadril aj izraelský minister obrany Jisrael Katz, ktorý varoval húsíov pred ďalšími útokmi a vyhlásil, že jeho krajina zasiahne aj vodcov húsíjských povstalcov.
„Komukoľvek, kto zdvihne ruku proti štátu Izrael, tomu ruku odrežeme. Kto (Izraelu) ublíži, tomu bude ublížené sedemnásobne,“ napísal Katz na sieti X.
(tasr)
Poslankyňa tvrdí, že spoločnosti, ktorú podľa nej vlastní sponzor strany Hlas a ktorá uzatvorila zmluvu so Slovenským banským múzeom, patriacim pod rezort životného prostredia, mala byť vyplatená celá suma peňazí pred dodaním diela.
V tejto súvislosti Veronika Remišová (Slovensko, KÚ, Za ľudí) avizovala aj podanie trestného oznámenia na Generálnu prokuratúru SR. Namieta viacero trestných činov, ako napríklad zneužitie právomoci verejného činiteľa.
Remišová tiež namietala predĺženie termínu dodania a realizácie prác o pol roka. Ako ďalej uviedla, vo verejnom obstarávaní zo septembra tohto roka na odstránenie havarijného stavu budovy skončila daná firma na poslednom, štvrtom mieste s najdrahšou ponukou s tým, že pár dní po tom bolo celé verejné obstarávanie zrušené a súťaž zopakovali znovu.
"Tentoraz už výsledkom opakovanej súťaže bolo koncom novembra oznámenie o tom, že jediný finálny uchádzač, ktorý, samozrejme, súťaž vyhral, je práve spoločnosť sponzorov Hlasu, ktorá pôvodne skončila posledná s najdrahšou ponukou," uviedla Remišová.
Výsledkom obstarávania je podľa nej to, že kým pôvodný víťaz mal rekonštrukciu vykonať približne za 94-tisíc eur, nový víťaz ju urobí takmer za 150-tisíc eur. Za pozoruhodné poslankyňa podľa jej slov považuje to, že až 75 percent zákazky má uskutočniť úplne iná firma, ktorá je podľa zmluvy subdodávateľom.
(tasr)
Ruský prezident v rámci programu Priama linka s Vladimirom Putinom doplnil, že nevie, kedy sa so zvoleným prezidentom stretne najbližšie, schôdzku so zvrhnutým sýrskym prezidentom Bašárom Asadom avizoval „čoskoro“.
„Neviem, kedy sa uvidíme. Nehovorí o tom,“ povedal Vladimir Putin na margo stretnutia s Donaldom Trumpom. „Nerozprával som sa s ním viac než štyri roky. Samozrejme, som na to pripravený. Kedykoľvek,“ uistil.
„S prezidentom Asadom som sa zatiaľ nestretol, ale plánujem to, rozhodne s ním budem hovoriť,“ odpovedal Putin na otázku amerického novinára.
Moskva zároveň podľa neho urobí všetko pre to, aby sa postarala o bezpečnosť Bieloruska, keďže obrana tejto krajiny je dôležitou súčasťou aktualizovanej ruskej jadrovej doktríny.
„Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili bezpečnosť Bieloruska. Robíme to v koordinácii s bieloruskými orgánmi, menovite prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Myslím si, že je to veľmi dôležitá súčasť aktualizovanej ruskej jadrovej doktríny,“ citovala Putina agentúra TASS.
Putin a Lukašenko začiatkom decembra podpísali dohodu, ktorá poskytuje Bielorusku ako najbližšiemu spojencovi Moskvy bezpečnostné záruky vrátane možného použitia ruských jadrových zbraní.
Dohoda nadväzuje na revíziu ruskej jadrovej doktríny, ktorou sa Bielorusko dostalo pod ruskú jadrovú ochranu, šéf Kremľa ju podpísal krátko po rozhodnutí končiaceho amerického prezidenta Joea Bidena povoliť Ukrajine, aby zasahovala územie Ruska americkými raketami ATACMS.
(tasr)
Doteraz sa pôrod rodičky s dieťatkom, ktoré absolvovalo takúto operáciu, uskutočňoval iba v zahraničí.
"Je to takmer neuveriteľné, ale v prípade, že pri ultrazvukovom vyšetrení plodu sa zistí, že má rázštep chrbtice, je možné pri dostatočnej kvalifikácii vykonať priamo v maternici zákrok na plode medzi 19. a 26. týždňom tehotnosti. Pri zákroku sa otvorený defekt v chrbtici anatomicky uzavrie tak, aby v mieche v priebehu pokračujúceho vnútromaternicového vývoja nedochádzalo k ďalšiemu neurologickému poškodeniu," vysvetlil zástupca prednostu na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a UNB Peter Papcun.
Dodal, že takto môžu očakávané postihnutie významne zmierniť alebo v najlepšom prípade mu predísť.
Pôrod v bratislavskej ružinovskej nemocnici sa podaril vďaka spolupráci s Univerzitnou nemocnicou v Zürichu, kde dieťa podstúpilo vnútromaternicovú operáciu v 26. týždni tehotnosti.
(tasr)
Ukrajinský prezident odmietol návrhy na zníženie veľkosti armády, a to aj v prípade pozvania Kyjeva do NATO, ako povedal na tlačovej konferencii v noci na štvrtok.
Najlepšou bezpečnostnou zárukou je podľa prezidenta Volodymyra Zelenského stále členstvo v Aliancii, preto Ukrajina „stále pracuje na získaní pozvánky na vstup“, citoval ho denník Jevropejska pravda.
Zelenskyj však zvažuje všetky možné typy záruk vrátane „sankčných a finančných“. „To všetko však nestačí na to, aby sme mohli povedať, že Putin [s vojnou] nepríde znova,“ povedal.
V takomto prípade Ukrajina nemá možnosť súhlasiť so znížením svojich ozbrojených síl, dodal.
„Najlepšou zárukou je silná armáda, veľká armáda. Najväčšia armáda v Európe. Jednoducho nemáme právo obmedziť silu našej armády, a to v žiadnom prípade, ani na ceste do NATO. Pokiaľ nie sme v NATO, sme v ohrození,“ povedal Zelenskyj.
Zdôraznil tiež, že súčasťou záruk by mala byť „silná ekonomika“ vrátane financovania rozpočtového deficitu Ukrajiny počas vojny, pričom Kyjev bol v tejto oblasti úspešný. „Vieme, ako odstrániť deficit v roku 2025,“ vysvetlil.
Zelenskyj tiež potvrdil návštevu osobitného vyslanca USA pre Ukrajinu a Rusko Keitha Kellogga z Trumpovho tímu na mierových rozhovoroch.
(sab)
Minúta |
Do podozrenia z antikampane Šutaja Eštoka pred prezidentskými voľbami sa zapojila prokuratúra
Ešte v apríli upozornila na platené príspevky ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) Nadácia Zastavme korupciu – v dovedna pätnástich príspevkoch na Facebook hovoril v prospech Petra Pellegriniho a zaplatil si za to zhruba 1 800 eur.
Okresná prokuratúra Bratislava I najnovšie napadla rozhodnutie okresného úradu v hlavnom meste, ktorým úrad zastavil konanie v prípade podozrení z antikampane v prezidentských voľbách zo strany ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Prokuratúra ho navrhuje zrušiť.
Mimovládne organizácie, ktoré na prípad upozornili, uviedli, že prokuratúra skonštatovala, že tvrdenia v statusoch ministra nemožno logickým postupom vyhodnotiť inak ako majúce za cieľ ovplyvniť kampaň v neprospech jedného z kandidátov.
"Správny orgán v rámci odôvodnenia napádaného rozhodnutia rezignoval na vlastné právne úvahy a obmedzil sa len na nekritické prevzatie obhajobnej argumentácie Mgr. Matúša Šutaja Eštoka," uviedla podľa mimovládok prokuratúra.
"Rešpektujem rozhodnutie, myslím, že tam bude ešte nejaké ďalšie konanie a môj postoj v rámci tohto som niekoľkokrát vysvetlil a na mojom postoji sa nemení nič," vyhlásil Šutaj Eštok.
Riaditeľka nadácie Zuzana Petková si myslí, že inštitúcie na Slovensku stále fungujú. Riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško rozhodnutie prokuratúry privítal.
"Nezávislý a profesionálny prístup úradu je pre dôveru verejnosti v inštitúcie a férovosť kampaní kľúčový. O to viac, že z nášho pohľadu zjavného porušenia volebných pravidiel sa dopustil práve minister, ktorého rezort má za ich dodržiavanie zodpovedať," uviedol.
Ivan Godársky z organizácie Memo 98 si myslí, že občania od volebnej komisie očakávajú predvídateľný, obsahovo zdôvodnený a presvedčivý postoj k podnetom o porušení volebných pravidiel. "Opätovne ju žiadame o pomoc pri ich interpretácii a o výkladové stanovisko ku kampani tretích strán," uviedol.
Mimovládne organizácie žiadali v októbri Generálnu prokuratúru SR o preskúmanie rozhodnutia okresného úradu, ktorý konštatoval, že minister vnútra plateným príspevkom na sociálnej sieti neporušil zákon o volebnej kampani.
(tasr)
Rezort obrany na platforme Telegram uviedol, že jednotky skupiny vojsk Východ „oslobodili obce Zelenivka a Novyj Komar v Doneckej ľudovej republike“, vyhlásenie citovala agentúra AFP.
Ruská armáda sa opäť priblížila k strategickému mestu Kurachove, obe obce ležia na juhozápad od neho. Mesto sa jednotky Moskvy dlho snažia obkľúčiť, pričom podľa analytického projektu DeepState, ktorý spolupracuje s ministerstvom obrany, doň už vstúpili.
Obec Novyj Komar sa nachádza v blízkosti väčšej dediny Velyka Novosilka, kde majú ukrajinské sily veľké veliteľské a logistické stanovište, uviedol pre agentúru RIA Novosti Ruskom dosadený šéf okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov.
Ruská armáda už niekoľko mesiacov postupuje na východe Ukrajiny, kde využíva oslabenú ukrajinskú obranu, a v decembri takmer každý deň hlási územné zisky, konštatovala AFP.
(tasr)
Samit lídrov členských krajín EÚ sa po tradičnom úvodnom príhovore predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsolovej začal vystúpením ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého do Bruselu pozval predseda Európskej rady António Costa.
Portugalský expremiér pred začiatkom rokovaní zdôraznil, že EÚ je pripravená urobiť na podporu Ukrajiny "čokoľvek a kým to bude potrebné" - počas vojny aj po nej.
Costa prišiel do budovy Európskej rady po boku Zelenského. "Raz vás tu chceme privítať ako člena EÚ," povedal šéf Európskej rady Zelenskému. Podľa Costu je v súčasnosti na Ukrajine v stávke nielen budúcnosť Ukrajincov, ale aj Európanov. Ako zdôraznil, medzinárodné právo musí zvíťaziť a ruská "invázia musí byť porazená".
Zelenskyj na to v súvislosti s diskusiami o plánovanom znížení vojenskej pomoci Ukrajine zo strany USA povedal, že "pre Európu by bolo ťažké" podporiť Ukrajinu bez pomoci Spojených štátov.
Dodal, že je pripravený na rozhovory s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom po jeho inaugurácii v januári.
Litovský prezident Gitanas Nauséda, jeden z tvrdých kritikov ruského prezidenta Vladimira Putina, rovnako pred novinármi upozornil, že teraz nie je ten správny čas na mierové rokovania s Moskvou, pretože by to viedlo k "nespravodlivému a neudržateľnému mieru".
Dodal, že Rusko stále útočí a "neprejavuje žiadnu ochotu rokovať". Nauséda tvrdí, že európske krajiny by teraz mali viac podporovať Ukrajinu, aby sa dostala do silnejšej vyjednávacej pozície, keď nadíde čas rokovaní o mieri.
(tasr)
Ruský prezident vyhlásil, že nie je správne vyslovovať akékoľvek predpoklady o tom, ako dlho bude vojna na Ukrajine trvať.
Na úvod svojej výročnej tlačovej konferencie v Moskve 19. decembra to ruská hlava štátu uviedla s použitím zaužívaného výrazu "Špeciálna vojenská operácia", ktorý sa v Rusku používa na označenie invázie ruských jednotiek na územie Ukrajiny.
Podľa Putina sa situácia v bojovej zóne na Ukrajine "zásadne zmenila", pričom ruské jednotky podľa neho zaznamenali postup pozdĺž celej frontovej línie. Zároveň poukázal na "rastúcu kapacitu ruských ozbrojených síl".
Putin tiež vyjadril presvedčenie, že ruské jednotky vytlačia ukrajinských vojakov z ruskej Kurskej oblasti; presný časový rámec však odmietol uviesť. Ako dodal, škody v Kurskej oblasti vznikli v dôsledku jej oslobodzovania od ukrajinských síl a prisľúbil "kompletnú obnovu".
Kurskú oblasť zároveň označil za "najväčší cintorín vozidiel NATO" na svete, cituje ho TASS. Putin začal svoju výročnú tlačovú konferenciu ekonomickou témou. Ruská ekonomika je podľa neho napriek hrozbám stabilná a Rusko je vzhľadom na objem svojho hospodárstva na prvom mieste v Európe, píše TASS.
"S ekonomikou ako celkom je situácia v Rusku stabilná napriek vonkajším hrozbám a pokusom nás ovplyvniť," povedal Putin, pripustil však obavy z rýchleho rastu cien. "Inflácia je znepokojivý signál," dodal s tým, že ruská suverenita je založená na ekonomickom raste.
Pravidelná koncoročná tlačová konferencia ruského prezidenta, v ktorej spravidla bilancuje priebeh roka, sa koná v priestoroch výstaviska oproti Kremľa, v špeciálne vybudovanom televíznom štúdiu vybavenom množstvom obrazoviek a elektronických tickerov.
Pred tlačovou konferenciou položili občania Putinovi viac než dva milióny otázok - prostredníctvom telefonátov, textových správ a sociálnych sietí, uvádza ruská štátna agentúra TASS. Očakáva sa, že otázky pre šéfa Kremľa budú zamerané na vojnu na Ukrajine, ale aj na domáce témy, ako je zdražovanie či zdravotná starostlivosť.
(tasr)
Koaličná strana Hlas plánuje v budúcom roku predstaviť pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov v čase konsolidácie.
Pomoc, ktorú plánuje strana ohlásiť v januári na programovej konferencii, sa má týkať pomoci pre mladé rodiny, matky - samoživiteľky či dôchodcov. Uviedol to predseda strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na štvrtkovej tlačovej konferencii.
"Budúci rok, už v januári, prídeme s programovou konferenciou, kde predstavíme našu pomoc tým najzraniteľnejším, pomoc pre mladé rodiny, pomoc pre matky - samoživiteľky či ďalšiu pomoc pre dôchodcov," priblížil Šutaj Eštok.
Doplnil, že spolu s koaličnými partnermi chcú hľadať podporu, aby sa podarilo pomoc presadiť. Strana sa chce podľa Šutaja Eštoka zamerať na zvýšenie daňového bonusu, pozrieť sa chcú na bezúročné pôžičky pre mladých, zvýhodnené úvery na bývanie či financovanie ošetrovného (OČR) pre slobodné matky.
(tasr)
Izraelské ministerstvo zahraničia vo štvrtok odmietlo závery ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch o aktoch genocídy v Pásme Gazy, citovala ho agentúra AFP.
„Human Rights Watch znova šíri svoje krvavé lži, aby podporila svoju protiizraelskú propagandu. Táto správa je plná lží, ktoré sú desivé aj v porovnaní s už nízkymi štandardmi HRW,“ napísalo ministerstvo vo svojom vyhlásení.
„Izrael od začiatku vojny umožňuje nepretržitý prísun vody a humanitárnej pomoci do Pásma Gazy napriek tomu, že bol vystavený neustálym útokom teroristickej organizácie,“ pokračoval rezort diplomacie.
HRW vo štvrtok zverejnila správu, v ktorej tvrdí, že „izraelskí predstavitelia od októbra 2023 zámerne bránia Palestínčanom v prístupe k dostatočnému množstvu vody potrebnom na prežitie v Pásme Gazy“.
Podľa správy toto zámerne úsilie izraelských orgánov pripraviť obyvateľov tejto palestínskej enklávy o vodu pravdepodobne spôsobilo tisíce úmrtí a naďalej bude spôsobovať úmrtia.
Správa síce označila zamedzovanie prístupu k vode za akt genocídy, ale poznamenala, že preukázanie zločinu genocídy izraelským predstaviteľom by si vyžadovalo aj preukázanie ich úmyslu, pripomína agentúra Reuters.
HRW v správe citovala vyhlásenia niektorých izraelských predstaviteľov, ktoré podľa nej naznačujú, že „chcú zničiť Palestínčanov“, čo znamená, že odoprenie vody „môže predstavovať zločin genocídy“.
Izrael vo svojej reakcii na najnovšiu správu HRW uviedol, že zabezpečil, aby vodná infraštruktúra v palestínskej enkláve zostala v prevádzke. Vyhlásil, že medzinárodní partneri poslali cez izraelské priechody cisterny s vodou, a to aj minulý týždeň, a Izrael umožnil vstup viac ako 1,2 milióna ton humanitárnych zásob do Pásma Gazy.
(tasr)
Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava eviduje v Bratislavskom kraji nárast výskytu hepatitídy typu A, v decembri úrad doposiaľ zaznamenal 24 prípadov tohto ochorenia.
"Najvyššia vekovo-špecifická chorobnosť bola vo vekovej skupine 20- až 24-ročných osôb. Ochorenia boli hlásené zo všetkých okresov Bratislavského kraja," priblížila hovorkyňa RÚVZ Bratislava Katarína Nosálová. Celkovo úrad za tento rok eviduje k 19. decembru 73 prípadov ochorení.
RÚVZ pripomína, že najúčinnejším a najbezpečnejším opatrením pre obyvateľov zostáva očkovanie. V rámci prevencie apeluje na dodržiavanie osobnej hygieny, a to najmä v predškolských a školských zariadeniach.
"To znamená dôkladne si umývať ruky vždy po použití toalety a pred každým jedlom teplou vodou a následne osušenie rúk jednorazovými papierovými utierkami," doplnil úrad.
Hepatitída typu A je prenosné ochorenie, ktorého pôvodcom je vírus hepatitídy A. U človeka spôsobuje vírusový zápal pečene. Vírus hepatitídy A sa najčastejšie prenáša priamym kontaktom.
Choroba začína príznakmi pripomínajúcimi chrípku a gastrointestinálne príznaky spojené s bolesťou brucha, kĺbov, celkovou nevoľnosťou, zvýšenou teplotou, prítomný býva i tmavý moč. O niekoľko dní sa u väčšiny chorých zjaví žltačka.
(tasr)
Dominique Pelicot (71), ktorý celé desaťročie ponúkal svoju nadrogovanú manželku Gisèle cudzím mužom, je vinný, skonštatovala porota súdu v Avignone na juhu Francúzska.
Súd sa tiež stotožnil s návrhom prokuratúry na trest odňatia slobody na 20 rokov - asi 50 ďalších mužov, ktorí v procese vystupujú ako spolupáchatelia, svoje rozsudky doteraz nepočuli, píše agentúra Reuters.
Proti otcovi sa postavila celá rodina
Pelicot sa k vine priznal ešte na začiatku takmer trojmesačného súdneho procesu, ostatných 50 muži popierajú, že by Gisèle Pelicotovú znásilnili. Reuters priblížil, že ide o mužov teraz vo veku od 26 do 74 rokov.
Ešte v novembri požiadali synovia David (50) a Florian (38) súd vyzvali, aby ich otca prísne potrestal a dodali, že mu „nikdy neodpustia“.
„Naša rodina bola zničená,“ povedal súdu David Pelicot. „Od tohto procesu očakávam, že... títo muži a ten muž na lavici obžalovaných (jeho otec) budú potrestaní za hrôzy, ktoré spôsobili mojej matke,“ dodal s tým, že členovia rodiny údajne zničili fotografie, aby sa uistili, že po ich otcovi „nezostane žiadna stopa“.
„Už sú to štyri roky, čo som prišiel o otca,“ povedal súdu Florian, ktorý požiadal súd, aby uložil prísne tresty, „aby sa obete už nemuseli báť prehovoriť.“
Ich sestra Caroline Darianová pred súdom zopakovala, že má podozrenie, že jej otec zneužíval aj ju.
Kto sú ďalší obžalovaní
Muži, ktorí sa zúčastňovali trestného konania, sa podľa prokuratúry prihlásili na inzerát na platforme Coco. Obžaloba pre nich podľa Reuters navrhla tresty od štyroch do 18 rokov väzenia.
Obžalovaní pochádzajú zo „všetkých spoločenských vrstiev“, dodal Reuters. Ide o vodičov nákladných áut, vojakov, hasičov, ochrankárov v obchodoch či novinárov.
„Najmladší podozrivý mal len 22 rokov, keď vošiel do Pelicotovej spálne, zatiaľ čo najstarší mal okolo 70 rokov,“ priblížila agentúra.
Pelicot potvrdil závery policajného vyšetrovania, podľa ktorého sa znásilňovania zúčastnilo celkovo 72 mužov, pričom Gisèle Pelicotová bola v kóme spôsobenej liekmi.
Mnohí z obvinených mužov obvinenia odmietli, tvrdili, že si mysleli, že ide o dobrovoľnú sexuálnu hru, ktorú zorganizoval manželský pár, a argumentovali, že nejde o znásilnenie, ak to manžel schválil, približil Reuters.
(sab)
Maďarská vláda v otázke rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) za nedodržanie azylových pravidiel ustúpila zo svojej odmietavej pozície a nariadila ministrom spravodlivosti a financií urobiť kroky v prospech vykonania verdiktu súdu.
V rozhodnutí zverejnenom v stredu vláda vyjadrila súhlas s vykonaním dodatočných opatrení obsiahnutých v letnom verdikte SDEÚ o azyle. Príslušnými opatreniami boli poverení minister spravodlivosti Bence Tuzson a minister financií Mihály Varga.
Maďarská vláda vzhľadom na rozhodnutie súdu o migrantoch očakáva od ministra spravodlivosti právne kroky a od ministra financií Mihálya Vargu vyčlenenie potrebných finančných prostriedkov, cituje server z rozhodnutia kabinetu.
Server pripomína, že vláda premiéra Viktora Orbána od roku 2020 nezmenila azylové predpisy, hoci boli v rozpore s právom EÚ a Európska komisia (EK) preto spustila voči Maďarsku právne kroky.
EK poslala 5. novembra Orbánovej vláde výzvu na zaplatenie pokuty vo výške 93 miliónov eur za to, že Maďarsko do 31. októbra 2024 neuhradilo pokutu v hodnote 200 miliónov eur. Okrem toho má k prvej pokute platiť milión eur za každý deň omeškania.
SDEÚ v júni uložil Maďarsku pokutu, pretože maďarská vláda v roku 2020 nevykonala rozhodnutie o dodržiavaní medzinárodných postupov pre žiadateľov o azyl.
"Maďarsko dostane jednorazovú pokutu 200 miliónov plus jeden milión eur denne za nevpustenie nelegálnych migrantov. Rozhodnutie je poburujúce a neprijateľné. Finančnému vydieraniu bruselských byrokratov neustúpime! Budeme chrániť hranice a chrániť maďarský národ," reagoval začiatkom septembra Orbán.
Platobný výmer na 200 miliónov eur už vypršal a termín na splatenie pokuty 93 miliónov bol 19. novembra. Ak Maďarsko pokutu neuhradí, Brusel mu ju strhne z eurofondov, uviedol v novembri server hvg.hu/eurologus.
(tasr)
Balík na rok 2025, ktorý oznámila vláda vo štvrtok, zahŕňa drony, plavidlá i systémy protivzdušnej obrany, napísala agentúra AFP.
Krok prichádza po stredajšej návšteve britského ministra obrany Johna Healeyho v Kyjeve, kde rokoval so svojím ukrajinským náprotivkom Rustemom Umerovom. Healey sa zaviazal, že Británia na budúci rok zvýši podporu pre Ukrajinu.
Takmer tri roky po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, je „hĺbka jeho nesprávneho odhadu jasnejšia ako kedykoľvek predtým“, vyhlásil britský minister s tým, že „statoční Ukrajinci naďalej vzdorujú všetkým očakávaniam svojím nezlomným duchom“.
„Nemôžu to však robiť sami,“ zdôraznil a prisľúbil, že britská podpora Kyjeva je neotrasiteľná. Londýn bude podľa neho vždy stáť „bok po boku, aby Putin nemohol zvíťaziť“.
Britská labouristická vláda sa po víťazstve v júlových voľbách zaviazala, že každý rok poskytne Ukrajine vojenskú pomoc vo výške troch miliárd libier (3,6 miliardy eur) až do rokov 2030 až 2031.
Najnovší balík obsahuje vybavenie pre ukrajinské námorníctvo vrátane malých člnov, prieskumných dronov a bezposádkových plavidiel. Prostriedky sa použijú aj na vybavenie protivzdušnej obrany vrátane radarov a tisíc systémov elektronického boja proti dronom.
Healey takisto povedal, že Británia posilní výcvikový program pre ukrajinských vojakov, ktorý na britskom území realizuje spolu s kľúčovými spojencami. Program je známy ako Operácia Interflex, v rámci ktorej bolo od polovice roka 2022 vycvičených 51-tisíc regrútov, pripomenula AFP.
„Vzhľadom na to, že Putin každý deň posiela na smrť na bojisko až dvetisíc ruských vojakov, je veľmi dôležité, aby Ukrajina dostala podporu v podobe riadne vycvičených a vybavených vojakov,“ uvádza sa vo vyhlásení britského rezortu obrany.
Umerov Londýnu poďakoval za nový balík a povedal, že „stabilné dodávky munície, predovšetkým pre delostrelectvo, sú kriticky dôležité pre ukrajinské obranné úsilie“. Bez zachádzania do podrobností doplnil, že s Healeym rokovali o výsledkoch použitia britských rakiet Storm Shadow, ktoré Británia umožnila Ukrajine prvýkrát použiť pri útokoch v Rusku v novembri.
(tasr)
Líder koaličnej strany Hlas pripomenul útok na stranícku poslankyňu Paulu Puškárovú pred očami jej dvoch maloletých detí.
"Muž, ktorý sa uchýli k takémuto správaniu, si nezaslúži žiadne ospravedlňovanie a zhovievavosť. Poslanec je známy agresívnym vystupovaním," vyslovil Matúš Šutaj Eštok o Jozefovi Pročkovi (Slovensko, KÚ, Za ľudí).
Pročko sa podľa slov šéfa rezortu vnútra správal nevhodne a vulgárne voči poslankyni Puškárovej, a to v garáži Národnej rady. On ale daný incident dementoval.
Hovoril o tom, že poslankyňa Puškárová mu autom vošla do protismeru. Mal ju podľa vlastných slov len upozorniť na to, že sa mohlo niečo stať jej deťom, ktoré mala mať v aute. Deklaroval, že v tejto súvislosti rád podstúpi aj detektor lži.
Auto Pročka podľa poslanca Juraja Krúpu (SaS) blokovalo auto Puškárovej, člen hnutia Slovensko stál pred autom a kričal na koaličnú poslankyňu.
Z dôvodu, že podporou Puškárovej vyjadrili aj poslanci opozičnej SaS sa Hlas rozhodol na Pročka podať trestné oznámenie.
"Správanie tohto poslanca voči našej poslankyni je neprípustné. Hovorím to ako muž, otec. Aj ako predseda Hlasu budem trvať na dôkladnom prešetrení celej situácie a vyvodení disciplinárnej zodpovednosti," dodal Šutaj Eštok s tým, že poslanec "dlhodobo premieňa parlament na divadlo."
Puškárová zdôraznila, že incident pôvodne riešiť nechcela, ďakuje však straníckym kolegom za podporu. "Pročko v mnohých veciach zavádzal a dovolil si vypúšťať do médií svoju verziu príbehu," uzavrela poslankyňa s dôvetkom, že z incidentu jestvujú aj kamerové záznamy.
(max)
Najčítanejšie
Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…