Preskočiť na obsah
  |  

Cez Slovensko prejde britský vojenský konvoj

Konvoj smeruje z Českej republiky do Rumunska a je súčasťou medzinárodného vojenského cvičenia Steadfast Dart 2025.

"Prechod britských logistických a podporných spôsobilostí je ukážkovým príkladom, ako sa spojenci NATO navzájom podporujú pri kolektívnej obrane Európy. Ozbrojené sily Spojeného kráľovstva a Slovenskej republiky sú úzko prepojené. Ďalším príkladom spolupráce bol Tím na podporu Ukrajiny (Logistics Enabling Node), ktorý na území SR operoval takmer tri roky - od invázie na jar 2022 do decembra 2024," uviedla britská ambasáda.

Pri presune svoje kapacity poskytujú Ozbrojené sily SR, Vojenská polícia aj úrad hraničnej a cudzineckej polície či Colná správa.

"Steadfast Dart je prvé cvičenie nasadenia spojeneckých reakčných síl a s približne 100 kusmi techniky bude aj najviditeľnejším cvičením NATO v roku 2025. Ide teda o dôležitú aktivitu, ktorá má výrazný odstrašujúci účinok a demonštruje schopnosť NATO reagovať," uviedol britský vojenský pridelenec Jonathan Kitson.

(tasr)

  |  

Time: Biden nikdy neplánoval víťazstvo Ukrajiny

Keď Rusko pred takmer troma rokmi napadlo Ukrajinu, americký prezident stanovil tri ciele Washingtonu, víťazstvo Ukrajiny medzi nimi nebolo.

Končiaci šéf Bieleho domu Joe Biden v plánoch Spojených štátov nikdy nepočítal s víťazstvom Ukrajiny, vysvetlil člen Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Eric Green, ktorý v roku 2022 pracoval pre odbor politiky voči Moskve.

Úspech bez skvelého pocitu

Green v rozhovore pre magazín Time povedal, že na to existoval prozaický dôvod. Podľa názoru administratívy to bolo nad sily Ukrajincov, a to aj s výraznou pomocou západných dodávateľov zbraní.

„V konečnom dôsledku to nemal byť úspešný príbeh. Dôležitejším cieľom bolo, aby Ukrajina prežila ako suverénna, demokratická krajina, ktorá môže slobodne pokračovať v integrácii so Západom,“ doplnil poradca s tým, že na to Biden používal frázu o podpore Ukrajiny „tak dlho, ako bude treba“.

Udržanie ukrajinskej suverenity bol teda jeden z troch bodov, na ktorých Bidenova administratíva trvala. Ďalšími dvoma boli jednota medzi USA a ich spojencami a zabránenie vojny medzi NATO a Ruskom.

Exporadca tieto tri body na konci Bidenovej vlády označil ako splnené, hoci to podľa neho na dobrý pocit nestačí. „Je to, žiaľ, ten druh úspechu, pri ktorom nemáte skvelý pocit,“ povedal Green. „Pretože je tu toľko utrpenia pre Ukrajinu a toľko neistoty, ako to nakoniec dopadne,“ priblížil.

Time tiež pripomenul, že aj medzi Ukrajincami „sa sklamanie z Bidena stupňovalo počas celej invázie“, a po víťazstve Donalda Trumpa v novembrových voľbách „ho vyjadrujú stále otvorenejšie“.

Washington vraj "neurobil dosť" pre Ukrajinu

„Pri všetkej úcte k Spojeným štátom a administratíve, nechcem, aby sa opakovala situácia, akú sme mali za Bidena,“ povedal prezident Volodymyr Zelenskyj v podcaste s Lexom Friedmanom. Dodal, že Washington DC podľa neho „neurobil dosť“ v otázke sprísňovania sankcií, dodávok zbraní Kyjevu či poskytnutia bezpečnostných záruk.

Magazín označil kritiku za „nezvyčajnú“, keďže Spojené štáty počas Bidenovho funkčného obdobia poskytli Ukrajine približne 66 miliárd dolárov len od februára 2022. Time sa pritom odvolal na oficiálne údaje ministerstva zahraničia.

Ak pripočítame hospodárske či humanitárne balíky, celková suma, ktorú Washington DC odovzdal Kyjevu, predstavuje asi 183 miliárd dolárov, ako oznámil dozorný orgán americkej vlády Ukraine Oversight.

Až v posledných dňoch či mesiacoch vlády začal Biden uvoľňovať pôvodne dohodnuté pravidlá obmedzeného poskytovania pomoci, ako je povolenie používania amerických zbraní dlhého doletu na ruské územie či ďalšie sprísnenie sankcií na ruskú tieňovú flotilu, ktorá pod vlajkami iných štátov nelegálne preváža ropu.

Tieto kroky podľa časopisu predstavujú pre Bidena argument, že jeho podpora Ukrajiny bola dostatočná, a znamenajú jeho víťazstvo v zahraničnej politike.

Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa „doteraz nepodarilo podmaniť si Ukrajinu“, povedal Biden vo svojom prejave na ministerstve zahraničných vecí 13. januára. „Dnes je Ukrajina stále slobodnou, nezávislou krajinou s potenciálom – potenciálom pre svetlú budúcnosť,“ dodal bez toho, aby prisľúbil, že Kyjev získa späť ďalšie svoje územie.

(sab)

  |  

Ústavný súd rozhodol o sťažnosti študentky Sone, ktorú uniesol záchranár

Soňa zmizla v septembri 2023, obvinený z jej únosu a znásilnenia je záchranár Ivo - ten jej mal opakovane podať omamnú látku a viac ako deň držať na neznámom mieste, kým ju nevládnu nechal v kríkoch pri nemocnici.

"Uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 22. mája 2024 bolo porušené základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu," cituje z nálezu Ústavného súdu portál tvnoviny.sk, ktorý ho má k dispozícii. Poškodená podala sťažnosť voči zastaveniu trestného stíhania údajného páchateľa pre nepríčetnosť.

Ústavný súd tiež podľa slov advokáta študentky Ondreja Urbana upozornil, že Generálna prokuratúra SR dostatočne nezdôvodnila, prečo obvineného považovala za nepríčetného počas celého skutku. Domnieva sa, že teraz je priestor, aby generálna prokuratúra sama zrušila uznesenie o zastavení trestného stíhania, čím by sa vec naspäť oživila.

Spresnil, že v sťažnosti namietali pôvodný znalecký posudok. Podľa jeho slov by mal byť vyhotovený ďalší a skutok má byť dokazovaný nanovo.

Generálnou prokuratúrou vydané uznesenie Ústavný súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň unesenej priznal finančné zadosťučinenie dvetisíc eur, ktoré jej má prokuratúra zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Prokuratúra jej tiež musí uhradiť trovy a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi.

Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky obvinil Iva Petráša z Bratislavy zo zločinu znásilnenia a z prečinu obmedzovania osobnej slobody. Súd vzal obvineného do väzby.

Koncom apríla 2024 zastavila prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry voči mužovi trestné stíhanie pre jeho duševnú chorobu. Súd vtedy vydal predbežný príkaz na jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka v júli informoval o návrhu prokurátora na obnovu konania z dôvodu nových skutočností týkajúcich sa posudzovania otázky nepríčetnosti obvineného. Po nových skutočnostiach Mestský súd Bratislava I povolil obnovu konania, záchranára vzal do väzby a prípad vrátil do prípravného konania.

Obvinený aj prokurátorka podali voči rozhodnutiu prvostupňového súdu o povolení obnovy konania sťažnosť. Nimi sa bude zaoberať Krajský súd v Bratislave, na ktorý bola trestná vec predložená 16. januára. "Príslušný senát teda po dôkladnom oboznámení sa so spisovým materiálom zvolí ďalší procesný postup vo veci," ozrejmil hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak.

(max, tasr)

  |  

Čína vyzvala Spojené štáty na racionálne kroky voči TikToku

Peking sa podľa agentúry AFP spolieha na zásah zvoleného prezidenta USA, ktorý v pondelok zloží prísahu.

Čína v pondelok vyzvala USA, aby „počúvli racionálne názory“ v súvislosti so zákazom platformy sociálnych sietí TikTok. Americký zákon zakázal v USA populárnu čínsku aplikáciu pre obavy o národnú bezpečnosť.

„Dúfame, že americká strana bude načúvať racionálnym názorom a zabezpečí otvorené, spravodlivé a nediskriminačné podnikateľské prostredie pre trhové subjekty zo všetkých krajín, ktoré pôsobia v Spojených štátoch,“ povedala hovorkyňa ministerstva zahraničia Číny Mao Ning.

„TikTok pôsobí v Spojených štátoch už dlhé roky a americkí používatelia si ho veľmi obľúbili,“ povedala Maová. „Zohral pozitívnu úlohu aj pri podpore domácej zamestnanosti.“

Platforma po krátkom výpadku v nedeľu obnovila svoju prevádzku v USA. Zásluhu na tom pripísala zvolenej hlave štátu Donaldovi Trumpovi, ktorý sa v pondelok ujme prezidentského úradu.

„Ďakujeme prezidentovi Trumpovi za potrebné uistenie pre našich poskytovateľov služieb, že nebudú sankcionovaní za prevádzkovanie TikToku pre viac ako 170 miliónov Američanov,“ uviedol TikTok v príspevku na sieti X. Spoločnosť dodala, že bude spolupracovať s Trumpom na dlhodobom riešení, ktoré udrží TikTok v Spojených štátoch.

Len krátko predtým Trump na svojej sieti Truth Social oznámil, že v pondelok po svojej inaugurácii dekrétom pozastaví zákaz pôsobenia TikToku v USA. Vyslovil sa však za to, aby službu, ktorú prevádzkuje čínska spoločnosť ByteDance, v budúcnosti spolovice vlastnili USA.

TikTok prestal v USA fungovať v sobotu večer po tom, ako Najvyšší súd v piatok potvrdil platnosť zákona. Schválil ho Kongres a čínsku materskú spoločnosť ByteDance nútil platformu do 19. januára predať, inak nemôže poskytovať svoje služby na území USA. TikTok preto odstránili spoločnosti Google, Apple a ďalšie zo svojich obchodov s aplikáciami. Prístup k obsahu platformy bol možný iba prostredníctvom webových prehliadačov, priblížila televízia NBC News.

Kongres prijal zákon na základe obáv, že čínska vláda zneužíva TikTok na špehovanie používateľov, čo spoločnosť ByteDance odmieta.

(tasr)

  |  

Muž zneužíval svoje dcéry na výrobu pornografie

Príslušníci odboru počítačovej kriminality Prezídia Policajného zboru spolu s Pohotovostným policajným útvarom Prešov a policajtmi z odboru kriminálnej polície v Prešove vykonali 14. januára domovú prehliadku a zadržali muža v rámci akcie "Plyšák".

"Vyšetrovateľka obvinila 43-ročného muža zo zločinu sexuálneho zneužívania, zločinu výroby detskej pornografie a zločinu rozširovania detskej pornografie v súbehu s prečinom prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení," ozrejmila polícia.

Muž – otec dvoch dvoch maloletých dcér podľa polície opakovane po dlhší čas zneužíval svoje dcéry na výrobu detskej pornografie a jednu z dcér aj sexuálne zneužil. Fotografie rozširoval na Darkwebe.

"Na identifikácii páchateľa sa v rámci medzinárodnej spolupráce podieľalo viacero identifikačných tímov z celého sveta ako aj medzinárodné policajné organizácie Europol a Interpol," dodali muži zákona.

Na obvineného už bol podaný podnet na vzatie do väzby, s ktorým sudca okresného súdu Prešov súhlasil. Za toto konanie mu hrozí trest odňatia slobody vo výmere sedem až dvanásť rokov.

(max)

  |  

Čína privítala prímerie medzi Izraelom a Hamasom

Palestínske militantné hnutie vlani v lete hostil Peking na rokovaní politických hnutí s cieľom podpísania dohody o vytvorení dočasnej vlády národného zmierenia, celkovo sympatizuje s Palestínou.

Čína v pondelok privítala prímerie medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas po viac ako 15 mesiacoch ozbrojeného konfliktu, ktorý si vyžiadal takmer 49-tisíc obetí. „Čína víta vstup dohody o prímerí v Pásme Gazy do platnosti,“ povedala hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia, ktorú citovala agentúra AFP.

„Dúfame, že dohoda sa bude plne a nepretržite dodržiavať a že sa dosiahne komplexné a trvalé prímerie v Pásme Gazy,“ dodala.

„Čína bude naďalej spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom na podpore mieru a stability na Blízkom Východe,“ prisľúbila.

Peking aj v minulosti sympatizoval s Palestínou a podporoval dvojštátne riešenie konfliktu s Izraelom. Počas trvania vojny opakovane vyzýval izraelskú armádu, aby ukončila podľa neho „humanitárnu katastrofu“ v Pásme Gazy.

V lete 2024 Čína hostila 14 palestínskych frakcií vrátane súperiacich Hamasu a Fatahu v hlavnom meste, kde podpísali dohodu o vytvorení „dočasnej vlády národného zmierenia“, ktorá bude po vojne s Izraelom spravovať Pásmo Gazy.

Dohoda o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamas vstúpila do platnosti v nedeľu o 11.15 miestneho času (10.15 SEČ). Počas troch fáz umožní státisícom vysídlencov z Gazy vrátiť sa do svojich domovov a zaručí prísun humanitárnej pomoci. Izraelské sily sa postupne stiahnu a v rámci prvej fázy po prepustení unesených rukojemníkov Izrael prepustí z väzení Palestínčanov.

(tasr)