Preskočiť na obsah
  |  

Hamas chce druhú fázu prímeria, tá má viesť k ukončeniu vojny

Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v sobotu oznámila, že na pondelkové rokovania o prímerí v Pásme Gazy v katarskej Dauhe vyšle svoju delegáciu.

Zástupcovia Hamasu cez víkend v Káhire počas stretnutia s mediátormi podporovanými Spojenými štýtmi vyzvali na umožnenie prechodu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy "bez obmedzení a podmienok".

Militantné hnutie "zdôrazňuje naliehavosť donútiť okupantov začať s druhou fázou rokovaní podľa dohodnutých podmienok". Po stretnutí s mediátormi Hamas uviedol, že vidí doterajšie ukazovatele "pozitívne".

Izrael chce podľa agentúry AFP namiesto posunu k druhej fáze prímeria radšej predĺžiť do polovice apríla prvú fázu. Tá sa mala podľa dohodnutých podmienok skončiť 1. marca.

Požiadavky Hamasu v druhej fáze rokovaní zahŕňajú úplne stiahnutie Izraelu z Gazy, ukončenie blokády, finančnú pomoc a rekonštrukciu palestínskeho územia.

(tasr, dpa, afp, max)

  |  

Streľba blízko Bieleho domu: Tajná služba zabila ozbrojeného muža

Tajná služba USA zastrelila v nedeľu skoro ráno neďaleko Bieleho domu ozbrojeného muža. Podľa vyhlásenia úradu sa incident stal po konfrontácii s bezpečnostnými zložkami.

Neznámy muž podľa medializovaných informácií kráčal na sever smerom k Pennsylvania Avenue, kde ho stretli agenti tajnej služby. Keď muž tasil strelnú zbraň, nastala ozbrojená reakcia.

Existujú domnienky, že zastrelený muž pricestoval z Indiany so samovraždenými pohnútkami. Jeho motív však nateraz nie je zrejmý.

Prezident Donald Trump sa v danom čase v Bielom dome nenachádzal. Bol vo svojej rezidencii na Floride.

Biely dom je jednou z najprísnejšie strážených budov na svete. Už počas prvého obdobia Trumpa "tajní" zastrelili 51-ročného muža, ktorý prv strieľal na Biely dom a následne sa "agresívne rozbehol" k agentom. Zasiahli ho do trupu.

(reuters, tasr, ap, max)

  |  

Musk: USA by mali vystúpiť z NATO, obrana Európy nedáva zmysel

Elon Musk na sociálnej sieti X súhlasne reagoval na príspevok účtu "Mike Lee" - podľa Verge je to osobný účet republikánskeho senátora -, ktorý napísal "vystúpme z NATO".

"Naozaj by sme mali. Nedáva zmysel, aby Amerika platila za obranu Európy," vyslovil Musk.

Muskove vyjadrenia prichádzajú po výrokoch Donalda Trumpa. Ten pohrozil, že Spojené štáty nebudú brániť členské štáty NATO, ktoré si neplnia záväzok minimálnych výdavkov na obranu. Tie sú stanovené zatiaľ na dve percentá HDP.

Opätovne zvolený prezident USA sa tiež pohráva s myšlienkou, že členovia NATO by mali výdavky zvýšiť. Česká republika tento týždeň potvrdila postupné navyšovanie výdavkov na obranu o 0,2 percent HDP ročne. V roku 2030 by výdavky boli vo výške tri percentá.

Slovensko sa k zvyšovaniu výdavkov stavia negatívne a deklaruje plnenie stanovených dvoch percent.

(max)

  |  

Fico: Predčasné voľby budú len vtedy, keď to povie Smer. To si zapamätajte

Fico potvrdil prebiehajúce rokovania s nezaradenými poslancami Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom, ktorých vylúčili z Hlasu, aj poslancom Hlasu Jánom Ferenčákom.

Premiér Robert Fico (Smer) si nemyslí, že v súčasnosti hrozí pád vlády. Nevylúčil však možnosť predčasných parlamentných volieb. Tie však podľa neho budú iba v prípade, ak tak bude chcieť jeho strana. "Predčasné voľby budú len vtedy, keď povie Smer, že chce predčasné parlamentné voľby. To si zapamätajte," povedal v relácii TA3 V politike.

Ozrejmil, že v súčasnosti má vládna koalícia v parlamente podporu 76 poslancov. Predseda vlády však má záujem o obnovenie 79-tky. Potvrdil prebiehajúce rokovania s nezaradenými poslancami Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom, ktorých vylúčili z Hlasu, aj poslancom Hlasu Jánom Ferenčákom.

"Sedemdesiatšesť poslancov dnes máme. Nie som však naivný. Vládnuť so 76-tkou je veľmi, veľmi náročné, pretože hocikto môže kedykoľvek vypadnúť," skonštatoval. Fico zároveň odmietol, že by mohol za situáciu v koalícii. Poukázal na to, že problémy mali Hlas a SNS vo vnútri a Smer je naďalej stabilný.

Premiér upozornil, že problémy koaličných partnerov nevyužil. Dodal, že Smer síce po úprave koaličnej zmluvy dostal pod svoju gesciu dva nové rezorty, no chce to využiť na obnovu 79-tky v parlamente. Ozrejmil, že nové vedenie ministerstva cestovného ruchu a športu i rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa bude politicky zodpovedať jemu. "Politickú gesciu nad každým ministrom má predseda vlády. Ak minister urobí chybu, predseda vlády má povinnosť dať návrh prezidentovi na jeho odvolanie," vysvetlil.

Fico zároveň predpokladal, že problémy pri štruktúre poslaneckých klubov, ako mala napríklad SNS, prídu. V tejto súvislosti poukázal na to, že poslanecký klub nemožno stavať na osobnostiach, ktoré nie sú ideologicky zjednotené. "Tieto osobnosti sa vám okamžite po parlamentných voľbách rozpŕchnu," podotkol s tým, že volal po posilnení straníckeho charakteru politiky.

Veľký výsledok pri tranzite plynu

Premiér sa opätovne vyjadril aj k tohtotýždňovému mimoriadnemu európskemu samitu. Závery rokovania, kde sa podarilo dostať aj vetu o tom, že treba v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a Slovenska hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu, označil za veľký výsledok. Odmietol vyjadrenia opozičných predstaviteľov, že vyrokoval málo.

Zároveň avizoval, že bude chcieť iniciovať rokovanie medzi SR a Ukrajinou na úrovni vlády. Načrtol aj tému bezpečnosti v Európe. NATO je podľa neho "na hrane" a treba začať diskutovať o tom, ako si zabezpečiť vlastný "dáždnik".

Väčšia konsolidácia, než sa predpokladalo

Premiér takisto uviedol, že Slovensko bude musieť konsolidovať verejné financie v budúcom roku až vo výške 2,3 - 2,4 miliardy eur, pričom pôvodne to malo byť iba 600 až 800 miliónov eur. Možnosťami, ako deficit v štátnom rozpočte znížiť, je audit potrebného počtu úradníkov štátnej a verejnej správy, ale tiež adresná energopomoc či investície.

Fico naznačil, že vláda by sa mala v rámci konsolidácie zaoberať parametrom optimálneho počtu úradníkov na 1 000 obyvateľov, no pripustil, že ide o komplikovanú tému. "Dajme dohromady všetkých úradníkov, nie teraz iba v štátnej správe, lebo Slovensko je veľmi komplikované z hľadiska fungovania, máme miestnu samosprávu, mestá a obce, máme regionálnu samosprávu, tzn. vyššie územné celky a máme štát, štátnu správu. Dajme to dohromady a spýtajme sa na tých 5,5 milióna obyvateľov, čo je štandard. Možno budeme prekvapení, o koľko máme viac štátnych úradníkov, ako by sme očakávali," povedal Fico.

Ďalšou možnou úsporou verejných financií je prechod od plošného dotovania cien energií pre obyvateľov na adresnú energopomoc, na ktorej podľa premiéra ministerstvo hospodárstva intenzívne pracuje. Rezort ministerky Denisy Sakovej (Hlas) adresnú pomoc nízkopríjmovým skupinám obyvateľov doteraz nenavrhol pre nedostatok času na jej prípravu.

"Ešte raz chcem povedať, že určite budeme chrániť ceny energií v roku 2026. Ak príde pani ministerka s nejakým systémom adresnosti, pozrime sa naň, ak bude akceptovateľný, tak určite prijmeme," zdôraznil Fico. Premiér dodal, že rezort financií bude hľadať iné cesty konsolidácie, ako je iba škrtanie výdavkov.

Základom k znižovaniu deficitu by mal byť masívny rast ekonomiky. K nemu má podľa premiéra prispieť aj podpora investícií, ku ktorým patrí aj plánovaná baterkáreň Gotion InoBat Batteries v Šuranoch. Premiér sa neobáva, že by transakčná daň, ktorú začne od podnikateľov štát vyberať od 1. apríla, mala znevýhodniť Slovensko pri získavaní nových investícií.

(tasr/tod)

  |  

Únia sa chce úplne odstrihnúť od dodávok ruského plynu, tvrdí Leyenová

"Veľmi jasne sa zaväzujem k postupnému ukončeniu dodávok ruského plynu. Je to absolútna nevyhnutnosť," povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu.

"Boli sme úspešní, ale, samozrejme, vždy vidíme, že existujú medzery, v ktorých musíme byť opatrní a na ktorých musíme pracovať," dodala.

Od invázie Ruska na Ukrajinu sa EÚ snaží diverzifikovať energetické zdroje a znížiť závislosť od Moskvy. Napríklad v roku 2021 tvoril ruský plyn približne 40 percent dovozu do EÚ.

Únia po uvalení sankcií na Rusko posilnila dodávky skvapalneného zemného plynu z USA a Kataru, rovnako tak rozšírila import z Nórska, Alžírska a Azerbajdžanu.

(reuters, max)

  |  

KDH žiada mimoriadny výbor kvôli rokovaniu Blahu v Rusku

Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) sa v predošlých dňoch stretol s riaditeľom Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergejom Naryškinom, predsedom Komunistickej strany Ruskej federácie (KSRF) Gennadijom Ziuganovom či predsedom zahraničného výboru Štátnej dumy Leonidom Sluckým.

František Majerský (KDH) preto žiada mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS.

"Nemôže sa stávať, že slovenský europoslanec sa blahosklonne klania ruskej rozviedke a SIS je ticho," spresnil s tým, že žiada prešetriť riziká pre Slovensko, ktoré Blaha svojím konaním obyvateľom spôsobuje. "Pretože sa javí, že ide o kolaboráciu s Ruskou federáciou."

Zároveň vyzval slovenské bezpečnostné služby na rázne konanie a ochranu suverenitu i bezpečnosti obyvateľov.

Pred touto návštevou Ruska Blaha krajinu navštívil v októbri 2024. Vtedy sa podľa TASS ospravedlnil za "rusofóbiu na Západe" a poďakoval Rusku za "oslobodenie od fašizmu".

(tasr, max)