Preskočiť na obsah
  |  

Počas izraelského útoku zomrel politický predstaviteľ a hovorca Hamasu

Nedeľný letecký útok v Chán Júnise zasiahol stan, v ktorom sa so svojou manželkou modlil politický predstaviteľ Hamasu a hovorca tejto skupiny Saláh Bardawil.

Smrť Bardawila potvrdili zástupcovia tejto militantnej skupiny. "Jeho krv, krv jeho manželky a mučeníkov budú poháňať boj za oslobodenie a nezávislosť. Zločinecký nepriateľ nezlomí naše odhodlanie a vôľu," uviedla skupina.

Zásah prišiel počas rozsiahlej vojenskej ofenzívy v Pásme Gazy, ktorá sa začala v utorok po dvoch mesiacoch relatívneho pokoja.

Izrael sa k útoku zatiaľ oficiálne nevyjadril. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opakovane vyhlásil, že cieľom je zničiť Hamas ako vládnucu a vojenskú silu.

Od októbra 2023, kedy konflikt vypukol, Izrael zabil viacerých vysokopostavených veliteľov a politických predstaviteľov Hamasu. Zintenzívnené boje a letecké útoky však zhoršujú už aj tak kritickú situáciu civilného obyvateľstva. Podľa OSN čelí viac ako 80 percent obyvateľov Gazy nedostatku potravín, vody a zdravotnej starostlivosti.

(reuters, max)

  |  

Maďarsko má problém so vstupom Ukrajiny do EÚ pre menšinové práva

Péter Szijjártó, maďarský minister zahraničia, v sobotu telefonoval s rakúskou ministerkou Beate Meinl-Reisingerovou. Diskutovali aj o "neustálom porušovaní práv maďarskej komunity v Zakarpatskej oblasti a o snahách o integráciu Ukrajiny".

"Oceňujem zámer Meinl-Reisingerovej pomôcť, ale situácia zostáva taká, že ukrajinská vláda - napriek neustálym sľubom a pekným slovám - od roku 2015 nevrátila maďarskej komunite odňaté menšinové práva. To je neprijateľné a úplne v rozpore so spoločnými európskymi pravidlami a hodnotami," napísal Szijjártó na sociálnej sieti.

Dodal, že pokiaľ bude táto "smutná situácia" pretrvávať, nemôže nastať pokrok v rokovaniach o vstupe Ukrajiny do Európskej únie.

"Vymenili sme si názory aj na Pochody hrdosti [pochody oslavujúce LGBTQ komunitu, ktoré Maďarsko zakázalo, pozn. red]. Zistili sme, že máme na túto vec úplne opačné názory. Kolegyni som povedal, že v našej krajine je absolútnou prioritou ochrana detí a že chceme splniť očakávania maďarského ľudu, nie vlád iných krajín," spresnil maďarský šéf diplomacie.

(max)

  |  

Prestrelka v Novom Mexiku si vyžiadala troch mŕtvych

V piatok večer vypukla prestrelka medzi dvomi skupinami počas nepovolenej výstavy áut v meste Las Cruces. Incident sa odohral v parku Young Park neďaleko hranice s Mexikom. Polícia potvrdila, že obeťami sú mladí vo veku 16 až 19 rokov.

Na mieste sa nachádzalo približne 200 ľudí. V okolí objavili 50 až 60 nábojníc z ručných zbraní, čo naznačuje viacero strelcov.

Zranených, vo veku 16 až 36 rokov, ošetrili na mieste alebo prevezení do nemocníc. Podľa vyšetrovateľov bola príčinou incidentu dlhodobá nevraživosť medzi dvomi skupinami.

(tasr, ap, max)

  |  

Za celý týždeň vzrástli všetky tri hlavné americké indexy

Americký akciový index S&P 500 v piatok ukončil sériu štyroch týždňov poklesu a stúpol o 0,08 percenta na 5667,56 bodu. Informovala o tom stanica CNBC.

Dow Jones si pripísal 32 bodov a uzavrel na 41 985 bodoch, technologický Nasdaq vzrástol o 0,52 percenta.

Za celý týždeň vzrástli všetky tri hlavné americké indexy. Obavy z recesie a obchodnej politiky, ktoré v predchádzajúcich týždňoch trhy brzdili, ustúpili.

(tasr, mja)

  |  

Pavel: Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú z USA aj Európy

Český prezident Petr Pavel v rozhovore pre Európsku Pravdu povedal, že záruky pre Ukrajinu po vojne budú mať dve zložky – americkú ochranu obchodných záujmov a európsku vojenskú podporu.

Zdôraznil, že prítomnosť amerického biznisu na Ukrajine znamená, že tieto záujmy „budú chránené“, keďže Spojené štáty budú chrániť svoje ekonomické ciele.

Európske krajiny podľa neho vytvárajú koalíciu ochotných, ktorí sú pripravení vyslať stabilizačné sily po dosiahnutí mieru.

Vyjadrenie zaznelo v kontexte rokovaní o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu po prípadnej mierovej dohode.

(mja)

  |  

FT: Európske krajiny pracujú na pláne, ako by mohli nahradiť USA v NATO

Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko a škandinávske krajiny diskutujú o pláne, ako postupne prevziať zodpovednosť za obranu Európy od Spojených štátov. Informoval o tom denník Financial Times, ktorý získal informácie od štyroch európskych úradníkov zapojených do rozhovorov.

Cieľom je umožniť USA sústrediť sa na Áziu výmenou za riadený prechod a zvýšenie európskych obranných výdavkov. USA majú v Európe 80-tisíc vojakov a poskytujú jadrové odstrašenie.

Podľa nemenovaných predstaviteľov by Európa potrebovala najmenej päť až desať rokov, aby nahradila väčšinu americkej podpory. Návrhy majú krajiny predstaviť USA na samite NATO v Haagu v júni.

(mja)