Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SPD a CDU/CSU vytvoria vládu, Merz nastúpi ako kancelár 6. mája

Členovia nemeckej Sociálnodemokratickej strany (SPD) schválili koaličnú dohodu s konzervatívnym blokom CDU/CSU, čím sa otvorila cesta k vytvoreniu novej vlády v najväčšej ekonomike Európy.

Koalícia týchto dvoch veľkých strán bola jedinou možnosťou na získanie väčšiny po februárových federálnych voľbách, v ktorých obe strany utrpeli výrazné straty.

Obe zároveň odmietli spoluprácu s pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD), ktorá obsadila historicky druhé miesto.

Hlasovanie členov SPD o koaličnej zmluve prebiehalo počas uplynulých dvoch týždňov a skončilo v utorok pred polnocou.

Dohodu podporilo 84 percent hlasujúcich, pričom účasť dosiahla 56 percent z približne 360-tisíc členov.

Lídrovi CDU Friedrichovi Merzovi to umožní stať sa kancelárom už 6. mája. Generálny tajomník SPD Matthias Miersch uviedol, že nová vláda preberá zodpovednosť za bezpečnosť, ekonomický rast a rovnosť príležitostí v zložitých geopolitických časoch.

(reuters, red)

Minúta  |  

Piers Morgan: YouTube je budíček, tlačené médiá čaká zánik

Piers Morgan označil nástup YouTube za zlomový bod pre tradičné médiá. V rozhovore pre britské médium The Guardian prirovnal situáciu k transformácii hudobného priemyslu pri prechode z vinylových platní na digitál.

Tvrdí, že tlačené noviny v Británii čoskoro zaniknú, pretože mladí ich už nekupujú. „Vidíte niekoho pod 45 kupovať si tlačené noviny? Ja nie. Sú to tikajúce hodiny. Kto to nepočuje, zostane veľmi nepríjemné prekvapený,“ varuje Morgan.

Po skončení kontraktu s News UK odkúpil práva na svoj kanál Piers Morgan Uncensored a úplne sa presunul na YouTube. Cieli na globálne publikum, najmä USA, a plánuje rozšíriť značku o nové žánre ako história, krimi či šport.

Morgan zdôraznil, že platforma má obrovský dosah – počas volieb 2024 sledovalo volebný obsah cez YouTube viac divákov než cez tradičné televízie. Jeho projekt je ziskový a má takmer 4 milióny odberateľov.

(red)

Minúta  |  

Netanjahu: Víťazstvo v Gaze a návrat všetkých rukojemníkov zostáva cieľom

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu počas Dňa spomienky na padlých vojakov a obete terorizmu (Jom ha-zikaron) prisľúbil víťazstvo vo vojne v Pásme Gazy a návrat všetkých izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

Počas sviatku, ktorý má v Izraeli vysoký význam a je poznačený silnými emóciami od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023, sa konali obrady na 52 vojenských cintorínoch.

Náčelník generálneho štábu Ejal Zamir potvrdil, že misie zničenia Hamasu a oslobodenia rukojemníkov sú úzko prepojené a Izrael bude v tomto úsilí pokračovať.

Útok Hamasu zabil vyše 1200 ľudí a zajal 251 osôb, z ktorých 58 je stále zadržiavaných a 34 je podľa izraelských zdrojov mŕtvych.

Izraelská vojenská reakcia si podľa Hamasom ovládaného ministerstva zdravotníctva vyžiadala viac ako 52 000 obetí, prevažne civilistov.

(red, tasr)

Minúta  |  

Mierové rokovania viaznu, Putin nechce ustúpiť z požiadaviek

Ruský prezident Vladimir Putin požaduje podľa troch nezávislých zdrojov v Moskve, aby Rusko získalo plnú kontrolu nad štyrmi ukrajinskými regiónmi ako podmienku akejkoľvek mierovej dohody, informuje agentúra Bloomberg.

Tento nekompromisný postoj výrazne komplikuje diplomatické úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa snaží sprostredkovať prímerie medzi Moskvou a Kyjevom.

Trumpov vyslanec Steve Witkoff rokoval v Kremli o možnosti zastavenia bojov pozdĺž aktuálnej frontovej línie, no Putin odmietol pristúpiť na kompromis v otázke územného usporiadania.

Rokovania sa podľa zdrojov ocitli v slepej uličke a ďalší posun by mohol nastať len po osobnom stretnutí Putina s Trumpom. Situáciu navyše komplikuje rastúca nespokojnosť v Bielom dome s doterajším vývojom rokovaní.

Pripomeňme, že štyri ukrajinského regióny (Doneckú, Luhanskú Záporožskú a Chersonskú oblasť) k sebe Rusko de iure pripojilo po sporných referendách v roku 2022, hoci dodnes ich celé nekontroluje.

(mja)

Minúta  |  

Trump sa ponúka za pápeža, senátor Graham ho označil za „čierneho koňa“

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že by bol svojou „vlastnou jednotkou“ na post nového pápeža po smrti Františka. „Chcel by som byť pápežom,“ povedal reportérovi. Dodal, že síce nemá konkrétny tip na nástupcu, no spomenul kardinála z New Yorku, ktorého označil za „veľmi dobrého“.

Hoci ide o očividne nepravdepodobný scenár – keďže Trump je ženatý miliardár a prezident USA – jeho poznámka vyvolala pozornosť, píše portál Politico.

Kardinál Timothy Dolan, ktorého Trump zmienil, medzi kandidátmi na pápežský stolec nie je považovaný za favorita a Vatikán doposiaľ nikdy nevybral pápeža z USA.

Republikánsky senátor Lindsey Graham Trumpovu poznámku na sociálnych sieťach s humorom podporil, označil Trumpa za „čierneho koňa“ a vyzval na otvorenú myseľ pri výbere nového duchovného lídra. Dodal, že kombinácia pápeža a prezidenta by mohla mať svoje výhody.

(mja)

Minúta  |  

OSN obmedzí pomoc Ukrajine pre nedostatok financií

Organizácia Spojených národov oznámila výrazné obmedzenie humanitárnej pomoci na Ukrajine pre nedostatok finančných prostriedkov.

Podľa Joyce Msuyaovej z Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí sa v dôsledku poklesu financovania zmenili priority operácií a pomoc sa zameria na 4,8 milióna najzraniteľnejších osôb s rozpočtom 1,75 miliardy dolárov.

Pomoc bude sústredená na ľudí pri fronte, evakuácie, reakcie na útoky a podporu vnútorne vysídlených osôb. OSN pôvodne plánovala pomôcť šiestim miliónom ľudí a žiadala 2,63 miliardy dolárov. V krajine je však podľa odhadov v núdzi až 12,7 milióna ľudí.

Tento krok prichádza v čase globálneho útlmu humanitárnych aktivít OSN, spôsobeného najmä znížením darcovských príspevkov. Výrazný dopad malo rozhodnutie administratívy Donalda Trumpa znížiť rozpočet vládnej Agentúry pre medzinárodný rozvoj o 83 percent, čo zasiahlo najväčšieho poskytovateľa humanitárnej pomoci na svete.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.