Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini: Členstvo v EÚ a NATO je jedným z úspechov Slovenska

Prezident SR Peter Pellegrini označil členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) a NATO za jeden z najväčších úspechov krajiny a jej občanov.

Vyjadril sa tak počas stretnutia s Radimom Dvořákom, zastupujúcim vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, pri príležitosti 21. výročia vstupu SR do EÚ.

Pellegrini pripomenul, že podpora EÚ je medzi Slovákmi stabilná, no zdôraznil potrebu neustále pripomínať výhody členstva.

Uviedol, že Slovensko musí byť aktívnym prispievateľom k budúcnosti európskeho projektu.

Témou stretnutia bolo aj znižovanie regionálnych rozdielov medzi členskými štátmi, pričom prezident upozornil na potrebu zvýšiť konkurencieschopnosť a odolnosť EÚ.

Ocenil aktivity novej Európskej komisie v oblasti inovácií a umelej inteligencie a pozitívne vnímal postoj Komisie k piatej platbe z plánu obnovy.

Vyjadril tiež podporu prijímaniu nových členov, najmä zo západného Balkánu, ktoré plánuje navštíviť.

V oblasti bezpečnosti sa plánuje aktívne zapojiť do posilňovania obrany a potvrdil účasť na júnovom samite NATO v Haagu ako hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR.

(tasr, lup)

  |  

Vláda: Systém ospravedlňovania sa zmení, školy dostanú dva režimy

Vláda schválila návrh ministerstva školstva, ktorý mení systém ospravedlňovania neprítomnosti detí v materských školách a žiakov základných a stredných škôl z dôvodu choroby.

Zavádzajú sa dva režimy – prísnejší a voľnejší. V oboch prípadoch môže škola ospravedlniť žiaka bez lekárskeho potvrdenia na päť po sebe nasledujúcich dní, respektíve sedem dní v materských školách.

Vo voľnejšom režime je limit nastavený na desať dní mesačne a 15 dní za dva mesiace, v prísnejšom režime je to maximálne 15 dní za polrok (v MŠ 21 dní za polrok).

Cieľom zmeny je zníženie neodôvodnenej absencie bez zvyšovania záťaže pre pediatrov.

Referenčnú hodnotu absencií bude určovať ministerstvo a školy, ktoré ju neprekročia, môžu prejsť do miernejšieho režimu.

Zároveň sa zavádza možnosť prechodu medzi režimami počas školského roka pri zlepšenej dochádzke a kontrolný mechanizmus.

Zmena má prispieť k zodpovednejšiemu plneniu školskej dochádzky a predprimárneho vzdelávania, najmä v rizikových školách.

Vláda zároveň navrhla prerokovať zákon v skrátenom legislatívnom konaní.

(tasr, lup)

  |  

Volkswagen dopláca na Čínu. Zisk mu klesol takmer o polovicu

Volkswagen zaznamenal v úvode roka 2025 výrazný pokles zisku, informuje nemecký denník Bild. V prvom štvrťroku sa čistý zisk koncernu prepadol medziročne o 41 percent, napriek tomu, že tržby stúpli o necelé tri percentá na 77,6 miliardy eur.

Za poklesom stoja mimoriadne náklady vo výške približne 1,1 miliardy eur, ktoré zahŕňajú rezervy na emisné pokuty v Európe, reštrukturalizáciu stratovej softvérovej dcéry Cariad a pokračujúce výdavky spojené s dieselovou kauzou.

Automobilka zároveň čelí stratám v oblasti elektromobility a slabšej výkonnosti na čínskom trhu. Prevádzkový zisk klesol o 37 percent na 2,9 miliardy eur. Podľa denníka Bild k negatívnym výsledkom prispeli aj nižšie zisky z čínskych spoločných podnikov a problémy s obchodom s batériami.

Napriek tomu skupina potvrdila celoročnú prognózu, hoci nezapočítava možné colné dopady politiky Donalda Trumpa. Finančný riaditeľ Arno Antlitz vyzdvihol rast objednávok v západnej Európe, najmä pri elektromobiloch.

Automobilka Škoda Auto, súčasť spoločnosti, naopak v rovnakom období zvýšila prevádzkový zisk o dve percentá a predaj o tri percentá.

(bild, lup)

  |  

Nemocnica generála Štefánika za 1,27 miliardy eur bude strategickou investíciou

Nová Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa má postaviť v Bratislave, bude strategickou investíciou.

Celkové plánované investičné náklady odhadujú na úrovni 1,27 miliardy eur bez DPH.

Rozhodla o tom vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Malej Lehote v okrese Žarnovica. Zároveň súhlasí s realizáciou tejto nemocnice v úzkej spolupráci ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD).

(tasr, red)

  |  

Merzov kabinet bude migrantov odmietať už na hraniciach

Budúca nemecká vláda pod vedením kancelára Friedricha Merza plánuje od 6. mája sprísniť kontroly na hraniciach s cieľom obmedziť nelegálnu migráciu, uvádza portál Echo24. Oznámil to Thorsten Frei, budúci šéf úradu kancelára.

Podľa neho bude každý pokus o nelegálny vstup do Nemecka zastavený už na hranici. Vláda zároveň pripomína, že podľa európskeho práva musí žiadosť o azyl podať v tej krajine, do ktorej migrant prvýkrát vstúpil.

Nemecko už od roku 2015 kontroluje hranice s Rakúskom a od roku 2023 aj s Českom, Poľskom a Švajčiarskom, hoci ide o štáty schengenského priestoru.

Koalícia CDU/CSU a SPD sa dohodla na sprísnení azylovej politiky vrátane častejšieho odmietania migrantov na hraniciach a vyhosťovania do krajín ako Sýria a Afganistan.

Nová vláda chce túto politiku koordinovať so susedmi a podporiť reštriktívnejší prístup aj na úrovni EÚ.

(echo24, lup)

  |  

Ekonomika eurozóny vzrástla, no obchodná vojna s USA zatemnila jej výhľad

Ekonomika eurozóny v prvom štvrťroku 2025 prekvapivo vzrástla o 0,4 percenta, čo prekonalo očakávania na úrovni 0,2 percenta. Hoci rast podporil najmä prudký nárast v Španielsku a Írsku, v prípade Írska išlo skôr o štatistické skreslenie vplyvom nadnárodných firiem.

Hospodárstvo Nemecka, Francúzska a Talianska rástlo len mierne, čo naznačuje, že celkový rast bez Írska zodpovedá očakávaniam. Výhľad eurozóny sa však po skončení kvartálu výrazne zhoršil.

Obchodná vojna so Spojenými štátmi, posilnenie eura a zhoršená podnikateľská nálada stiahli očakávania smerom nadol.

Kľúčové podniky ako Volkswagen či Mercedes-Benz varovali pred negatívnym vplyvom ciel na zisky a investície.

Európska centrálna banka síce znižuje úrokové sadzby a plánuje ďalšie uvoľňovanie v júni, no jej možnosti sú obmedzené.

Inflácia sa zmierňuje, no hrozí jej podstrelovanie cieľa ECB. Fiškálne stimuly z Nemecka sú v nedohľadne, zatiaľ čo USA pravdepodobne utrpia väčšie ekonomické škody ako Európa.

(reuters, lup)