Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump chce deportovaných migrantov presúvať do Srbska a na Balkán

Administratíva Donalda Trumpa podľa portálu Bloomberg News oslovila Srbsko a ďalšie balkánske štáty s požiadavkou, aby prijali migrantov deportovaných z USA.

Tento krok je súčasťou širšej snahy Washingtonu nájsť krajiny, ktoré by boli ochotné prijať osoby s ukončeným dočasným právnym statusom.

Minulý mesiac totiž Najvyšší súd USA povolil vláde zrušiť tento štatút státisícom migrantov z Venezuely, Kuby, Haiti a Nikaraguy.

Srbsko a ďalšie potenciálne destinácie zatiaľ verejne nereagovali, rovnako ani americké úrady. Podľa Reuters sa zatiaľ nepodarilo tieto informácie nezávisle overiť.

Trumpova administratíva tak pokračuje v tlaku na sprísnenie imigračnej politiky a hľadá pragmatické riešenia pre urýchlenie deportácií.

Hoci konkrétne dohody neboli potvrdené, naznačuje to rozšírenie diplomatického úsilia smerom k menej tradičným partnerom v otázke migrácie.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Platy v školstve stúpnu. Pribudnú aj odmeny za výkon a platové stupnice

Poslanci Národnej rady posunuli do druhého čítania návrh noviel zákonov týkajúcich sa odmeňovania zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme a zamestnancov v školstve.

Cieľom legislatívnych zmien, ktoré sú prerokúvané v zrýchlenom režime, je zvýšiť platy a zlepšiť systém finančného odmeňovania na základe výkonu a kvality práce.

Pre pedagogických a odborných zamestnancov sa navrhuje zvýšenie tarifných platov o sedem percent od 1. septembra 2025 a o ďalších päť percent od 1. januára 2026. 

Učitelia vysokých škôl a výskumní pracovníci by mali získať zvýšenie o sedem percent od septembra 2025 a ďalších sedem percent od januára 2026.

Zmeny sa dotknú aj nepedagogických zamestnancov, pre ktorých sa zavedie nová osobitná platová stupnica.

Novela zároveň zavádza možnosť príplatku za hodnotenie kvality práce – odmena by závisela od úrovne hodnotenia, pričom najvyššia úroveň by bola „vynikajúca“.

(tasr, red)

Minúta  |  

EÚ vs. Trump: Šefčovič bráni globálnu spoluprácu a varuje pred uzatváraním sa

Eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič na Fóre pre hospodársku bezpečnosť v Bruseli povedal, že otvorený obchod je zárukou rozvoja a ekonomickej bezpečnosti.

Šefčovič upozornil, že dnešné globálne dodávateľské reťazce sú mimoriadne prepojené – auto môže byť navrhnuté v Nemecku, vyrobené na Slovensku, s komponentmi z Ázie, Ameriky aj ďalších častí sveta.

Podľa Šefčoviča je táto európska vízia globálenho obchodu v rozpore s postojom Trumpovej administratívy. Lebo je v protiklade s jeho protekcionistickou politikou.

Zdôraznil, že obchodné dohody EÚ odstraňujú bariéry, podporujú rast, pracovné miesta a investície. Tieto dohody v súčasnosti pokrývajú takmer polovicu globálneho obchodu.

Šefčovič vyzval na reformu Svetovej obchodnej organizácie, aby sa posilnili pravidlá férového obchodu.

Apeloval na Čínu, aby rešpektovala tieto pravidlá a riešila systémové problémy v globálnom obchode.

Zároveň zdôraznil potrebu spolupráce s USA a diverzifikácie obchodných partnerov, pričom vyzdvihol, že spoločné výzvy je lepšie riešiť spolu než izolovane.

(tasr, red)

Minúta  |  

Nové pravidlá pre ospravedlňovanie detí. Zmeny sa dotknú aj škôlok

Národná rada posunula do druhého čítania novelu školského zákona, ktorá mení systém ospravedlňovania vymeškaných hodín žiakov.

Nové pravidlá sa budú týkať detí v materských školách s povinným predprimárnym vzdelávaním, žiakov základných aj stredných škôl.

O návrhu sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Navrhovaná úprava zavádza dva režimy ospravedlňovania neprítomnosti – prísnejší a voľnejší.

Voľnejší režim by platil pre školy, ktoré neprekročia stanovený limit absencie v rámci školského roka. Školy by mohli počas roka prejsť do miernejšieho režimu, ak sa zlepší dochádzka žiakov.

Bez ohľadu na režim by mohli školy ospravedlniť neprítomnosť z dôvodu choroby bez lekárskeho potvrdenia do päť po sebe idúcich kalendárnych dní, v prípade materskej školy sedem dní.

Vo voľnom režime by škola mohla ospravedlniť desať dní mesačne, maximálne 15 dní za posledné dva mesiace.

V prísnejšom režime by bolo maximum 15 dní za polrok (školy) a 21 dní za polrok (škôlky).

Cieľom novely je znížiť administratívnu, záťaž pediatrov a zároveň zamedziť nadmernému vymeškávaniu žiakov zo školy bez kontroly.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trumpova politika odrádza investorov, veľkí hráči opúšťajú americký trh

Donald Trump svojou nevyspytateľnou obchodnou politikou a rastúcim štátnym dlhom Spojených štátov znepokojuje veľkých inštitucionálnych investorov, ktorí začínajú diverzifikovať svoje portfóliá mimo USA, uvádza Financial Times.

Dolár sa blíži k trojročnému minimu a výnosy z amerických akcií zaostávajú za tými európskymi. Obavy vyvoláva aj daňová reforma, ktorá by mala v najbližších rokoch navýšiť dlh USA o vyše dva bilióny dolárov. Podľa analytikov sa tak narúša dlhoročná dominancia amerických aktív.

Medzi tými, ktorí už podnikli konkrétne kroky, je napríklad druhý najväčší kanadský dôchodkový fond CDPQ, ktorý plánuje znížiť svoju expozíciu voči USA a zamerať sa viac na stabilnejšie trhy v Európe.

Podobné úvahy zaznievajú aj z úst predstaviteľov veľkých investičných spoločností ako AllianceBernstein či Schroders, ktorí varujú pred prílišnou závislosťou od amerického trhu a upozorňujú na riziká plynúce z Trumpovej nepredvídateľnosti.

Európske trhy zatiaľ profitujú z posilňujúcich výdavkov, najmä v Nemecku. Isté pochybnosti však pretrvávajú, či fragmentovaná Európa dokáže nahradiť stabilitu USA.

(financial times, lup)

Minúta  |  

Prieskum IVO: Slováci považujú umelú inteligenciu za rizikovú pre demokraciu

Podľa najnovšieho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset až 84 percent dospelej populácie považuje schopnosti umelej inteligencie za rizikové pre ovplyvňovanie názorov a správania ľudí. 

Najväčšie obavy vzbudzujú deepfake videá, šírenie falošných správ a tvorba falošných profilov na sociálnych sieťach – za rizikové ich označilo takmer 90 percent respondentov.

Až 80 percent opýtaných vníma umelú inteligenciu ako hrozbu pre politiku a demokraciu, najmä v súvislosti s ovplyvňovaním volieb a šírením propagandy. 

Viac ako tri štvrtiny ľudí si myslia, že klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou spôsobuje polarizáciu spoločnosti a oslabuje tradičné médiá.

Až 66 percent súhlasí, že na sociálnych sieťach dominuje obsah generovaný umelou inteligenciou.

Za najúčinnejšiu obranu považujú Slováci technické riešenia (detektory, fact-checking), zodpovedné správanie užívateľov a vývojárov, ale aj vzdelávanie a kritické myslenie. 

Výrazná časť populácie však volá aj po regulácii alebo zákaze umelej inteligencie. 

Obavy sú pritom univerzálne – bez ohľadu na vek, vzdelanie či miesto bydliska. Výsledky vychádzajú z celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzorke 1 020 respondentov starších ako 18 rokov

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.