Preskočiť na obsah
  |  

Kremeľ varuje pred odvetou, Kyjev obviňuje zo štátneho terorizmu

Kremeľ obvinil Ukrajinu zo štátneho terorizmu po víkendových útokoch na ruské základne a infraštruktúru, pričom avizoval odvetné kroky podľa rozhodnutia armády.

Hovorca Dmitrij Peskov zopakoval Putinovo tvrdenie, že kyjevské vedenie nariadilo útok na osobný vlak, čo má byť dôkazom teroristickej politiky Ukrajiny. Dôkazy však Moskva nepredložila a Kyjev sa k činom nepriznal.

Útoky dronmi na bombardéry a výbuchy mostov na juhu Ruska, ktoré si vyžiadali sedem obetí, zintenzívnili vojenské napätie. Hoci rokovania medzi Moskvou a Kyjevom nedávno opäť ožili, perspektívy mieru ostávajú neisté.

Putin zároveň podporil pokračovanie diplomatických kontaktov a so šéfom diplomacie Lavrovom hovoril o ďalších krokoch. V rozhovore s Donaldom Trumpom však nepadla reč o zrušení sankcií ani o osobnom stretnutí, hoci podľa Peskova existuje vôľa takéto rokovanie pripraviť.

(reuters, lup)

  |  

Stoxx Europe 600 valcuje Wall Street: prichádza nová éra pre európske burzy?

Európske akciové trhy zažívajú tento rok výrazný rast a po rokoch zaostávania za USA sa dostali do stredobodu pozornosti investorov.

Osem z desiatich najúspešnejších akciových indexov sveta pochádza práve z Európy.

Celoeurópsky index Stoxx Europe 600 prekonal americký S&P 500 už o takmer 10 percentuálnych bodov a Nemecký DAX si pripísal viac než 21 percentuálnych bodov.

Zároveň však silno rastú aj trhy v Španielsku, Taliansku či Írsku.

Za rastom stoja nižšia inflácia, očakávané zníženie úrokových sadzieb a oslabená dôvera v americký trh, ktorý ovplyvňuje politika Donalda Trumpa, hroziaca recesia a rastúci fiškálny deficit.

Analytici upozorňujú, že Trumpove clá a obchodné napätie vyvolali medzi investormi obavy a časť kapitálu smeruje do Európy. 

Podľa UBS by v najbližších rokoch mohlo pritiecť do európskych akcií až 1,2 bilióna eur.

Európske akcie sú vnímané ako stabilnejšia a výnosnejšia alternatíva, najmä v neistom globálnom prostredí. Investori oceňujú aj atraktívne dividendy a potenciál ďalšieho rastu najmä v bankovom a zbrojárskom sektore. 

Tento trend môže pokračovať, ak sa potvrdí priaznivý makroekonomický vývoj a politická stabilita v Európe.

(tasr, red)

  |  

Spor o personálne zmeny: Korčok viní Blanára z čistiek, minister vracia úder

Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok (PS) ostro kritizuje šéfa rezortu diplomacie Juraja Blanára (Smer) za personálne „čistky“.

Korčok upozorňuje, že rezort musel kvôli prepúšťaniu vyplatiť zamestnancom takmer milión eur, čo podľa neho predstavuje nielen finančnú, ale aj profesionálnu a reputačnú stratu.

„V čase, keď si celá krajina uťahuje opasky, dvíha sa DPH a rušia sa štátne sviatky, tieto peniaze v rozpočte ministerstva chýbajú a mohli sa použiť inak,“ zdôraznil Korčok.

Minister Blanár obvinenia odmieta a hovorí o manipulácii verejnosti. Tvrdí, že predchádzajúce vlády, ktorých bol Korčok súčasťou, zadlžili Slovensko o viac ako 20 miliárd eur a súčasná vláda musí situáciu naprávať.

Zároveň zdôrazňuje, že prepusteným zamestnancom bolo vyplatené všetko, na čo mali zo zákona nárok, a odmieta tvrdenia o politických čistkách či izolácii Slovenska.

(tasr, red)

  |  

SAV začína analyzovať mRNA vakcíny. Vláda poskytla 350-tisíc eur

Slovenská akadémia vied (SAV) očakáva dodanie prístrojov na analýzu mRNA vakcín proti COVID-19 v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov.

Prístroje sú nevyhnutné pre vykonanie komplexného testovania vakcín, o ktoré SAV požiadalo ministerstvo zdravotníctva.

Obstarávanie zariadení prebieha v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Ako uviedla hovorkyňa SAV Monika Tináková, samotný proces analýzy sa už začal – odborníci pripravujú a overujú analytické protokoly a metodiky.

Zabezpečili sa tiež potrebné chemikálie a spotrebný materiál. Po dokončení validácie sa pristúpi k testovaniu vzoriek.

Cieľom analýzy je vypracovanie správy o prítomnosti DNA a iných látok v mRNA vakcínach, ktoré boli použité na Slovensku, a zároveň posúdenie ich potenciálneho vplyvu na ľudský organizmus.

Výsledky SAV predloží do konca júna. Projekt, ktorý bol poverený vládou a iniciovaný ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas), má rozpočet približne 350-tisíc eur.

(red)

  |  

Ministerstvo vydalo výnimky na odlov 126 medveďov, zásahové tímy odstrelili 19

Ministerstvo životného prostredia vydalo od januára do mája 2025 spolu 24 výnimiek, ktoré sa vzťahujú na 126 medveďov hnedých.

Do konca mája podľa údajov rezortu poľovníci odstrelili 13 medveďov a ďalších 19 synantropných jedincov eliminoval zásahový tím pre medveďa hnedého.

Ako v Banskej Bystrici uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa, každá žiadosť o výnimku sa prísne posudzuje a odlov je možný len v presne vymedzených lokalitách.

„Nejde o žiadnu bezhlavú popravu 350 medveďov,“ reagoval na kritiku.

Zásahové tímy boli podľa Kuffu posilnené najmä v oblastiach národných parkov, kde poľovníci nemajú oprávnenie zasahovať.

Medvede sa likvidujú najmä v intravilánoch obcí alebo v ich blízkom okolí.

V roku 2024 bolo takto eliminovaných celkovo 94 problémových medveďov.

(red)

  |  

Americký Senát zvažuje tvrdšie páky pre Trumpa voči Moskve

Americký senátor Lindsey Graham signalizuje podľa portálu Jevropejska pravda pripravenosť Senátu poskytnúť Donaldovi Trumpovi ďalšie „nástroje“ voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Dôvodom má byť Putinovo neústupné správanie.

Graham zdôraznil, že Trump je podľa neho jediný, kto dokáže vojnu na Ukrajine ukončiť čestne a spravodlivo. Zároveň kritizoval doterajší prístup k Rusku a naznačil potrebu jeho prehodnotenia.

Vyhlásil, že ak Senát poskytne Trumpovi nové nástroje, nebudú to „mrkvy“, teda výhody či ústupky, ale pravdepodobne prísnejšie opatrenia. Napriek tomu ocenil Trumpove pokusy viesť dialóg s Putinom a dostať ho k rokovaniam.

Zároveň však pripomenul, že mier si vyžaduje ochotu oboch strán rokovať. Grahamove vyjadrenia môžu signalizovať posun v stratégii amerických republikánov voči Rusku.

(jevropejska pravda, lup)