Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf SIS reaguje na obvinenia Zdechovského: Žiada preverenie sledovania

Riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavol Gašpar oznámil, že podá trestné oznámenie v reakcii na tvrdenia českého europoslanca Tomáša Zdechovského.

Zdechovský v českých médiách uviedol, že bol počas kontrolnej misie Európskeho parlamentu na Slovensku sledovaný slovenskými tajnými službami.

Delegácia prišla koncom mája preveriť využívanie eurofondov.

Gašpar vyhlásil, že na sledovanie osoby je potrebný súdny súhlas, a ak by k monitorovaniu došlo bez neho, išlo by o nezákonný postup.

Zároveň zdôraznil, že vyšetrovanie má objasniť pravdivosť týchto tvrdení, pretože ich šírenie môže mať vážne dôsledky.

Šéf SIS zároveň upozornil na ďalší vážny aspekt: Zdechovský údajne tvrdil, že mu bývalí príslušníci NAKA prezradili, kto je pracovníkom SIS.

Podľa Gašpara by išlo o prezradenie utajenej skutočnosti, čo by mohlo naplniť znaky trestného činu zo strany bývalých policajtov.

Ak sa obvinenia nepotvrdia, Gašpar spochybňuje, či je Zdechovského účasť v kontrolnej delegácii Európskeho parlamentu vôbec vhodná.

(tasr, red)

Minúta  |  

Zníženie sadzieb Centrálnej banky: Očakávajte nižšie úroky na vkladoch

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov, už ôsmykrát od júna 2024. Chce tým podporiť slabnúcu ekonomiku eurozóny v čase rastúceho obchodného napätia. 

Od 11. júna klesne depozitná sadzba na 2 percentuálne body, hlavná refinančná na 2,15 percentuáleho bodu a jednodňová refinančná na 2,40 percentuálneho bodu.

Inflácia v eurozóne sa v máji dostala na 1,9 percenta, teda pod cieľ ECB. Jadrová inflácia tiež klesá a ekonomický rast zostáva slabý – Európska centrálna banka očakáva rast HDP len 0,9 percenta v tomto roku.

Okrem spomaľujúcej inflácie ECB reaguje aj na neistotu spôsobenú obchodnými vojnami, najmä zo strany USA, ktoré oslabujú export a investície v Európe. 

Očakáva sa, že slovenské banky na tento krok zareagujú znižovaním úrokov, čo by mohlo pomôcť najmä novým žiadateľom o hypotéky, ale aj tým, ktorým sa v najbližších mesiacoch končí fixácia.

Experti však upozorňujú, že pokles úrokov na hypotékach bude pomalší, keďže banky reagujú na zmeny ECB s oneskorením. Zároveň tento vývoj bude znamenať aj nižšie úroky na vkladoch v bankách.

(reuters, tasr, red)

Minúta  |  

Putin naznačil Trumpovi, že Rusko môže pomôcť uzavrieť jadrovú dohodu s Iránom

Rusko je podľa prezidenta Vladimira Putina pripravené pomôcť pri rokovaniach o iránskom jadrovom programe. Po telefonáte s Donaldom Trumpom Kremeľ uviedol, že Putin chce využiť úzke vzťahy s Teheránom na uľahčenie rokovaní.

Trump zdôraznil, že Iránu dochádza čas a že Putin súhlasí, že krajina by nemala vlastniť jadrové zbrane. Irán sa však bráni tlaku zo strany USA.

Najvyšší vodca Chameneí označil ukončenie obohacovania uránu za neprijateľné.

Americký návrh novej dohody sprostredkoval Omán, no kľúčové sporné body zostávajú. Irán trvá na domácom obohacovaní uránu a odmieta vyviezť zásoby.

Rokovania pokračujú, hoci Teherán podľa Trumpa napreduje pomaly.

Kedy sa Putin osobne zapojí, zatiaľ nie je jasné, no podľa Dmitrija Peskova bude pripravený v správnej chvíli.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Kremeľ varuje pred odvetou, Kyjev obviňuje zo štátneho terorizmu

Kremeľ obvinil Ukrajinu zo štátneho terorizmu po víkendových útokoch na ruské základne a infraštruktúru, pričom avizoval odvetné kroky podľa rozhodnutia armády.

Hovorca Dmitrij Peskov zopakoval Putinovo tvrdenie, že kyjevské vedenie nariadilo útok na osobný vlak, čo má byť dôkazom teroristickej politiky Ukrajiny. Dôkazy však Moskva nepredložila a Kyjev sa k činom nepriznal.

Útoky dronmi na bombardéry a výbuchy mostov na juhu Ruska, ktoré si vyžiadali sedem obetí, zintenzívnili vojenské napätie. Hoci rokovania medzi Moskvou a Kyjevom nedávno opäť ožili, perspektívy mieru ostávajú neisté.

Putin zároveň podporil pokračovanie diplomatických kontaktov a so šéfom diplomacie Lavrovom hovoril o ďalších krokoch. V rozhovore s Donaldom Trumpom však nepadla reč o zrušení sankcií ani o osobnom stretnutí, hoci podľa Peskova existuje vôľa takéto rokovanie pripraviť.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Stoxx Europe 600 valcuje Wall Street: prichádza nová éra pre európske burzy?

Európske akciové trhy zažívajú tento rok výrazný rast a po rokoch zaostávania za USA sa dostali do stredobodu pozornosti investorov.

Osem z desiatich najúspešnejších akciových indexov sveta pochádza práve z Európy.

Celoeurópsky index Stoxx Europe 600 prekonal americký S&P 500 už o takmer 10 percentuálnych bodov a Nemecký DAX si pripísal viac než 21 percentuálnych bodov.

Zároveň však silno rastú aj trhy v Španielsku, Taliansku či Írsku.

Za rastom stoja nižšia inflácia, očakávané zníženie úrokových sadzieb a oslabená dôvera v americký trh, ktorý ovplyvňuje politika Donalda Trumpa, hroziaca recesia a rastúci fiškálny deficit.

Analytici upozorňujú, že Trumpove clá a obchodné napätie vyvolali medzi investormi obavy a časť kapitálu smeruje do Európy. 

Podľa UBS by v najbližších rokoch mohlo pritiecť do európskych akcií až 1,2 bilióna eur.

Európske akcie sú vnímané ako stabilnejšia a výnosnejšia alternatíva, najmä v neistom globálnom prostredí. Investori oceňujú aj atraktívne dividendy a potenciál ďalšieho rastu najmä v bankovom a zbrojárskom sektore. 

Tento trend môže pokračovať, ak sa potvrdí priaznivý makroekonomický vývoj a politická stabilita v Európe.

(tasr, red)

Minúta  |  

Spor o personálne zmeny: Korčok viní Blanára z čistiek, minister vracia úder

Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok (PS) ostro kritizuje šéfa rezortu diplomacie Juraja Blanára (Smer) za personálne „čistky“.

Korčok upozorňuje, že rezort musel kvôli prepúšťaniu vyplatiť zamestnancom takmer milión eur, čo podľa neho predstavuje nielen finančnú, ale aj profesionálnu a reputačnú stratu.

„V čase, keď si celá krajina uťahuje opasky, dvíha sa DPH a rušia sa štátne sviatky, tieto peniaze v rozpočte ministerstva chýbajú a mohli sa použiť inak,“ zdôraznil Korčok.

Minister Blanár obvinenia odmieta a hovorí o manipulácii verejnosti. Tvrdí, že predchádzajúce vlády, ktorých bol Korčok súčasťou, zadlžili Slovensko o viac ako 20 miliárd eur a súčasná vláda musí situáciu naprávať.

Zároveň zdôrazňuje, že prepusteným zamestnancom bolo vyplatené všetko, na čo mali zo zákona nárok, a odmieta tvrdenia o politických čistkách či izolácii Slovenska.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.