Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia plánuje rast výdavkov, napriek prísnym opatreniam na konsolidáciu

Ministerky financií Britskej vlády Rachel Reeves plánuje zvýšiť rozpočty rezortov o 2,3 percenta ročne, pričom verejné výdavky presiahnu 2 bilióny libier.

Súčasne je však prioritou fiškálna konsolidácia a znižovanie verejného dlhu. Vláda sa zaviazala, že do rozpočtového roka 2029 – 2030 bude rozpočtový deficit maximálne 0,5 percenta HDP.

Plán je, aby sa administratívne rozpočty ministerstiev sa majú do konca dekády znížiť o 15 percent, čo má priniesť úspory 2,2 miliardy libier ročne.

Výdavky na sociálne dávky budú obmedzené vopred stanoveným stropom (welfare cap). Každé dva roky sa uskutoční výdavková revízia, ktorá stanoví limity na ďalšie obdobie.

Podľa Medzinárodného menového fondu je potrebné riešiť aj dlhodobé výzvy – rastúce náklady na zdravotníctvo a dôchodky.

Medzinárodný menový fond tvrdí, že výdavky na tieto oblasti sa môžu zvýšiť o osem % hrubého domáceho produktu do roku 2050.

Hlavným cieľom ministerky financií Rachel Reeves je stabilizovať verejné financie, udržať dôveru investorov a obmedziť rast dlhu.

(reuters, gov.uk, red)

Minúta  |  

Maďarsko podáva žalobu na EÚ pre miliónové pokuty za azylovú politiku

Maďarsko podáva žalobu na Súdny dvor EÚ pre rekordnú pokutu, ktorú mu Únia uložila za porušovanie azylových pravidiel.

Krajina mala podľa verdiktu platiť jeden milión eur denne, keďže napriek rozhodnutiu z roku 2020 neumožnila migrantom podať žiadosť o azyl priamo v Maďarsku.

Poradca Viktora Orbána György Bakondi uviedol, že jediným možným krokom vlády je právna žaloba s pomocou medzinárodnej advokátskej kancelárie.

EÚ už minulý rok nariadila aj jednorazovú pokutu 200 miliónov eur, no Budapešť termíny na zaplatenie ignorovala. Brusel preto siahol k tzv. kompenzačnému mechanizmu a začne pokuty odpočítavať z eurofondov.

Orbán reagoval ostrou kritikou a označil rozhodnutie za nehorázne, pričom tvrdí, že namiesto pokuty by Maďarsko malo dostať miliardy za ochranu hraníc.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump: Čoraz menej verím, že Irán pristúpi na jadrovú dohodu

Donald Trump priznáva, že jeho dôvera v možnosť jadrovej dohody s Iránom slabne. V rozhovore pre podcast New York Post povedal, že si čoraz menej myslí, že by Teherán súhlasil s obmedzením svojho nukleárneho programu.

Trump sa snaží presadiť novú dohodu, ktorá by obmedzila iránske jadrové aktivity, pričom naznačil, že ak diplomacia zlyhá, nevylučuje ani vojenský zásah.

Zároveň upozornil, že rokovania s Iránom sú komplikované a Teherán podľa neho využíva zdržiavaciu taktiku.

Zdôraznil, že Spojené štáty nepripustia, aby Irán získal jadrové zbrane, hoci by preferoval mierové riešenie.

Irán opakovane tvrdí, že jeho nukleárny program je zameraný výlučne na civilné účely, ako je výroba elektriny. Napriek tomu sa zdá, že Trump už neverí, že Irán má úprimnú snahu o dohodu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ústavný súd pozastavil zákon o rušení mestských častí Košíc bez referenda

Ústavný súd Slovenskej republiky bude posudzovať ústavnosť časti zákona o meste Košice, ktorá umožňuje zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti bez konania miestneho referenda.

Tento krok súdu nadväzuje na návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý podal podnet na základe žiadosti 14 z 22 košických mestských častí.

Tie považujú možnosť redukcie mestských častí bez referenda za diskriminačnú a nedemokratickú.

Generálny prokurátor argumentuje, že napadnuté ustanovenia porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože obyvateľom mestských častí Košíc bolo odňaté právo, ktoré ostatní obyvatelia Slovenska majú. 

Novelu zákona schválil parlament v marci 2023 a účinnosť nadobudla v máji toho istého roka, pričom vypustila povinnosť usporiadať referendum pri takýchto zmenách.

Ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie v celom rozsahu a zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení, kým nerozhodne o ich súlade s Ústavou SR.

(tasr, red)

Minúta  |  

Európska centrálna banka varuje: Riziká prichádzajú aj na trh so zlatom

Európska centrálna banka vo svojom aktuálnom správe upozorňuje na nové riziká na trhu so zlatom.

Hoci je zlato ekonómami tradične vnímané ako bezpečný prístav v čase krízy, ekonómovia Európskej centrálnej banka si všímajú nebezpečný trend: čoraz viac investorov kupuje tzv. fyzické zlaté kontrakty.

Pri takomto type obchodu sa musí skutočne zlato dodať. Spôsobuje to logistické komplikácie, keďže zlato sa často musí prepravovať naprieč celým svetom.

Dopyt po fyzickom zlate v súčasnosti prudko rastie – dôvodom je primárne geopolitické napätia a strach z eskalácie obchodnej vojny.

Táto kombinácia zvyšuje riziko, že na trhu dôjde k výpadkom. Európska centrálna banka preto vyzýva investorov, aby si boli vedomí týchto potenciálnych rizík.

Okrem bežných trhových výkyvov môžu logistické problémy a prehriatie trhu viesť k výrazným stratám.

Výhodnosť investície do zlata stále je otázna, závisí najmä od individuálnej ochoty znášať riziko a odborných skúseností každého individuálneho investora.

Minúta  |  

Rusko odsúdilo Navaľného spojenca Volkova v neprítomnosti na 18 rokov

Ruský vojenský súd odsúdil v neprítomnosti Leonida Volkova, blízkeho spolupracovníka zosnulého Alexeja Navaľného, na 18 rokov väzenia za "šírenie falošných správ" a „ospravedlňovanie terorizmu“.

Volkov, ktorý žije v Litve, rozsudok zľahčoval, no neskôr priznal, že mu bolo zakázané aj používať internet – čo komentoval s iróniou na sociálnych sieťach.

Verdikt je ďalším krokom v snahe režimu potlačiť pozostatky Navaľného hnutia, ktoré bolo označené za extrémistické a podporované Západom.

Po smrti Navaľného vo februári 2024 pokračuje represia voči jeho blízkym – právnici i novinári spájaní s opozíciou čelili v posledných mesiacoch rozsudkom a dlhoročným trestom odňatia slobody.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.