Preskočiť na obsah
  |  

Generálku na Tour de France vyhral Slovinec Pogačar

Slovinský cyklista Tadej Pogačar sa stal prvýkrát v kariére celkovým víťazom pretekov Criterium du Dauphiné. Jazdec SAE Team Emirates si v záverečnej 133,8 kilometrov dlhej etape z Val-d'Arc na Col du Mont Cenis bez problémov ustrážil líderskú pozíciu, keď finišoval na treťom mieste.

Nedeľná etapa sa stala korisťou domáceho Francúza Lennyho Martineza z Bahrainu Victorious, ktorý sa v závere odpútal od zvyšku úniku a úspešne zakončil svoje sólo. Zvíťazil s náskokom 34 sekúnd pred Dánom Jonasom Vingegaardom (Visma Lease a Bike).

Pelotón nedokázal v nedeľu zlikvidovať náskok celého úniku. Z neho sa ukázal ako najsilnejší Martinez, ktorý sa osamostatnil na čele a napokon dominantne vyhral. „Včera som bol superzlý, no tím mi povedal, aby som sa nikdy nevzdával. Dnes som to skúšal, cítil som sa lepšie a na samý záver pretekov sa mi podarilo zvíťaziť. Som superšťastný. Môžeme byť na toto víťazstvo hrdí,“ povedal Martinez pre portál Cyclingnews.com.

Vingegaard, ktorý pred záverečnou etapu zaostával za Pogačarom o minútu, sa pokúšal zaútočiť, ale Pogačar si ho postrážil a do cieľa prišli spoločne. Slovinec, ktorý vyhral tri etapy z ôsmich, sa stal iba tretím cyklistom histórie po Louisonovi Bobetovi (1955) a Bernardovi Hinaultovi (1981), ktorý ako úradujúci majster sveta vyhral Criterium du Dauphiné.

Dvadsaťšesťročný jazdec sa tak dobre naladil na nadchádzajúce preteky Tour de France, tie odštartujú 5. júla v Lille.

(tasr)

  |  

Trump naznačuje mier medzi Iránom a Izraelom, Netanjahu hovorí opak

Donald Trump nalieha na mier medzi Iránom a Izraelom. Na platforme Truth Social vyhlásil, že medzi krajinami by mohla byť čoskoro uzavretá dohoda, pričom prebiehajú intenzívne rokovania a stretnutia.

Zároveň vyjadril nádej, že sa mu podarí sprostredkovať mier s možnou pomocou Vladimira Putina, ktorý ho údajne osobne kontaktoval. Tieto tvrdenia však prichádzajú v čase, keď izraelský premiér Benjamin Netanjahu signalizuje ďalšiu eskaláciu.

Trump zároveň naznačil, že USA by mohli zasiahnuť do konfliktu, no aktuálne sa nezapájajú. Potvrdil však, že Washington mal pred útokmi Izraela na Irán informácie, ale neparticipoval na nich.

(tasr, lipa)

  |  

Meta začala spolupracovať na armádnych zákazkách

Spoločnosť Meta, materská firma Facebooku, uzatvára strategické partnerstvá s technologickými spoločnosťami spolupracujúcimi s americkým Pentagónom, aby posilnila svoj vývoj umelej inteligencie.

Spojila sa s firmou Anduril, výrobcom autonómnych dronov, a Scale AI, ktorá testovala AI systémy pre armádu. Zakladateľ Scale AI Alexandr Wang sa pridal k Mete, pričom si zachová miesto v predstavenstve Scale.

Meta zároveň zainvestovala do spoločnosti Scale, čím zvýšila hodnotu firmy na viac ako 29 miliárd dolárov. Wang sa má podieľať na výskume takzvanej superinteligencie – AI prevyšujúcej ľudské schopnosti.

Zaujímavosťou je aj návrat Palmera Luckeyho, zakladateľa Andurilu [americká spoločnosť v oblasti obranných technológií, ktorá sa špecializuje na autonómne systémy, pozn. red.], ktorého Meta pred rokmi vytlačila. Teraz opäť spolupracujú, konkrétne na vývoji rozšírenej reality pre armádu.

Podľa denníka Washington Times označil Mark Zuckerberg tieto partnerstvá za kľúčové pre americké obranné technológie.

(lipa)

  |  

Merz chce na samite G7 dohodu k Iránu: žiadne jadrové zbrane

Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že na nadchádzajúcom samite G7 v Kanade chce presadiť dohodu o štyroch zásadných bodoch týkajúcich sa Blízkeho východu. Zdôraznil potrebu jednotného postoja G7 k iránsko-izraelskému konfliktu.

Podľa Merza nesmie Irán disponovať jadrovými zbraňami, Izrael má právo na sebaobranu, konflikt sa nesmie ďalej vyhrocovať a treba vytvoriť priestor na diplomaciu. Zároveň varoval, že Nemecko sa pripravuje na možnosť iránskych útokov na židovské ciele na svojom území.

Samit sa bude venovať aj vojne na Ukrajine, pri ktorej Merz požaduje zvýšenie tlaku na Rusko a podporuje dohodu o nových sankciách do konca mesiaca. Obe témy majú byť hlavnými bodmi rokovaní lídrov hospodársky vyspelých krajín.

(tasr, lipa)

  |  

Netanjahu varuje: Irán zaplatí za smrť civilistov v Bat Jam veľmi vysokú cenu

Po smrti najmenej šiestich civilistov vrátane dvoch detí pri útoku iránskej rakety v meste Bat Jam pri Tel Avive sľúbil izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdú odvetu.

„Irán zaplatí veľmi vysokú cenu za úmyselnú vraždu žien a detí,“ vyhlásil priamo na mieste nešťastia. Izraelské záchranné zložky pokračujú v pátraní po siedmich nezvestných, pričom poškodenej budove stále hrozí zrútenie.

Prezident Izraela Jicchak Herzog označil konfrontáciu s Iránom za obranu nielen Izraela, ale celého Blízkeho východu, a vyzval lídrov G7 na podporu. Zároveň ostro kritizoval iránsky režim ako „ríšu zla“, ktorá podľa neho ohrozuje svet aj prostredníctvom vývoja jadrových zbraní.

Obaja lídri dali najavo, že cieľom Izraela je zásadne zmeniť bezpečnostnú realitu v regióne.

(tasr, lipa)

  |  

Demonštranti v Haagu upozornili na spoluvinu Holandska na utrpení v Gaze

Tisíce demonštrantov zaplnili ulice Haagu v Holandsku počas nedeľného pochodu proti izraelskej ofenzíve v Pásme Gazy, ktorú označili za genocídu. V červenom oblečení vytvorili symbolickú „červenú líniu“ smerujúcu k Medzinárodnému súdnemu dvoru.

Protest zorganizovali ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International a zaznela ostrá výzva holandskej vláde, aby prehodnotila svoj postoj a zastavila „holandskú spoluvinu“. Transparenty ako „buďte ticho, keď deti spia, nie keď zomierajú“ odrážali emócie účastníkov.

Podľa organizátorov šlo o pokračovanie najväčšej demonštrácie za posledné dve dekády, ktorá sa konala v máji.

Medzinárodný súdny dvor v súčasnosti posudzuje obvinenie Juhoafrickej republiky voči Izraelu, či jeho činy v Gaze porušujú dohovor OSN o genocíde. Izraelská vláda tieto tvrdenia odmieta.

(tasr, lipa)