Preskočiť na obsah
  |  

Spojené kráľovstvo a spojenci oznámia nové sankcie proti Rusku

Veľká Británia a jej spojenci zo skupiny G7 plánujú v utorok oznámiť nové sankcie voči Rusku, ktoré majú zvýšiť ekonomický tlak na Moskvu počas pretrvávajúcej vojny na Ukrajine.

Britský premiér Keir Starmer v pripravovanom vyhlásení zdôraznil, že cieľom je obmedziť ruské príjmy z energetického sektora a tým aj financovanie vojny. Od začiatku invázie v roku 2022 Londýn uvalil sankcie na viac ako 2 300 osôb, subjektov a lodí.

Starmer vyzval partnerov v G7, aby využili tento moment na posilnenie spoločného postupu a ukázali Kremľu, že seriózne mierové rokovania sú v záujme samotného Ruska.

Očakávaný balík opatrení má potvrdiť jednotu západných krajín pri potláčaní agresie a posilniť tlak na Vladimira Putina.

(reuters, mja)

  |  

Súd blokuje Trumpov zákaz pre Harvard, cudzinci zatiaľ môžu ostať

Federálna sudkyňa Allison Burroughsová predĺžila do 23. júna predbežný zákaz, ktorým zablokovala snahu Donalda Trumpa zakázať Harvardovej univerzite prijímať zahraničných študentov.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti pod vedením Kristi Noemovej už skôr odobralo univerzite potrebný certifikát pre program SEVP, čo by viedlo k strate pobytového statusu pre tisíce študentov. Sudkyňa vyhlásila, že potrebuje viac času na konečné rozhodnutie, no podľa jej slov musel právnik obhajujúci vládne opatrenie „bojovať veľmi ťažko“, aby preukázal, že Harvard nebude zásadne poškodený.

Harvard sa bráni, že dopad by bol ničivý – tak pre školu, ako aj pre jej medzinárodných študentov. Trumpova administratíva tvrdí, že ide o reakciu na údajný antisemitizmus a podporu Hamasu počas protestov na univerzitách.

Okrem snahy blokovať víza sa administratíva pokúsila Harvard aj finančne izolovať vrátane zníženia grantov a zmlúv za 3,2 miliardy dolárov.

(tasr, mja)

  |  

Trump tvrdí, že jeho odchod zo samitu G7 nesúvisí s prímerím

Donald Trump ostro reagoval na vyjadrenia Emmanuela Macrona, ktorý tvrdil, že americký prezident predčasne odišiel zo samitu G7 v Kanade, aby sa venoval prímeriu medzi Izraelom a Iránom. Trump to poprel a vyhlásil, že Macron „netuší“, prečo sa vracia do Washingtonu.

Britský premiér Keir Starmer sa počas samitu stretol s francúzskym prezidentom, pričom obaja podľa hovorkyne Downing Street súhlasili, že Blízky východ by mal byť prioritnou témou rokovaní G7 v nasledujúcich dňoch.

Vyjadrenia ukazujú isté nezhody v komunikácii medzi lídrami, no zároveň potvrdenie záujmu hlavných západných krajín riešiť eskalujúcu situáciu na Blízkom východe.

(reuters, mja)

  |  

Moskva v pohotovosti: drony odrazené, Šojgu rokoval v KĽDR

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že v noci zničilo 147 ukrajinských dronov, ktoré mierili nad rôzne časti ruského územia vrátane Moskvy.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin potvrdil, že dva drony boli zachytené predtým, než sa mohli priblížiť k metropole. Útoky prichádzajú v čase zvýšenej pozornosti ruskej verejnosti i vlády.

Zároveň ruské štátne médiá informovali, že bezpečnostný poradca prezidenta Sergej Šojgu pricestoval na návštevu Severnej Kórey, kde sa má stretnúť s Kim Čong-unom na základe špeciálnych pokynov od Vladimira Putina.

Cieľom rokovaní môžu byť bližšie obranné väzby či technologická spolupráca medzi Moskvou a Pchjongjangom v kontexte pokračujúcej vojny na Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

Macron: USA predložili návrh prímeria medzi Iránom a Izraelom

Emmanuel Macron počas samitu G7 v Kanade potvrdil, že Spojené štáty predložili návrh na prímerie medzi Iránom a Izraelom.

Cieľom je najprv zastaviť nepriateľské akcie a následne otvoriť širšie diplomatické rokovania. Macron označil americkú iniciatívu za pozitívny krok, no zároveň zdôraznil, že je na zúčastnených stranách, či sa ponukou budú riadiť.

Zároveň vyzval Irán aj Izrael, aby zastavili útoky na civilistov. Vo svojom vyhlásení varoval pred pokusmi o zmenu režimu v Teheráne silou, čo označil za strategickú chybu. Skúsenosti podľa neho ukazujú, že vojenské zásahy zvonka nikdy neviedli k udržateľnému výsledku.

Francúzsky prezident tak naznačil potrebu upokojiť napätie diplomatickou cestou a vyvarovať sa ďalšej eskalácie konfliktu.

(tasr, mja)

  |  

EÚ chce zakázať dovoz ruského plynu, Slovensko a Maďarsko obišla

Európska komisia navrhne zákaz nových obchodných zmlúv na dovoz ruského zemného a aj skvapalneného plynu od 1. januára 2026. Opatrenie má za cieľ obísť právo veta zo strany Maďarska a Slovenska.

Bratislava a Budapešť dostanú výnimku do konca roku 2027. Komisia sa odvoláva na obchodné právo a klauzulu o energetickej bezpečnosti, čím obchádza potrebu jednomyseľného súhlasu členských štátov. Na schválenie zmien postačí kvalifikovaná väčšina štátov.

Zákaz má byť právne záväzný a firmám umožní odvolať sa na „vyššiu moc“ pri ukončení zmlúv s ruskými dodávateľmi, informuje Financial Times.

EÚ chce týmto krokom právne ukotviť svoj sľub ukončiť energetickú závislosť od Ruska, ktorá klesla zo 45 percent pred inváziou na súčasných 19 percent.

(reuters, ft, mja)