Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska únia chce definitívne odstaviť ruský plyn a ropu

Európska komisia v utorok predstavila plán, ako má do konca roka 2027 Únia úplne zastaviť dovoz ruského plynu a ropy tak, aby posilnila energetickú bezpečnosť členských štátov. 

Návrh nadväzuje na plán REPowerEU, ktorý už znížil podiel ruského plynu v európskom energetickom mixe zo 45 percent v roku 2021 na 19 percent v roku 2024. 

Dovoz ruskej ropy klesol na 3 percentá a uhlie je už úplne zakázané.

Podľa návrhu bude od januára 2026 zakázané uzatvárať nové zmluvy na ruský plyn, krátkodobé kontrakty skončia do júna 2026 a dlhodobé najneskôr do konca roka 2027. 

Výnimky budú platiť pre vnútrozemské krajiny závislé od ruských dodávok, no aj tie musia pripraviť plány diverzifikácie.

Maďarsko a Slovensko plán kritizujú a varujú pred ohrozením energetickej bezpečnosti, no väčšina štátov návrh podporuje a môže ho schváliť kvalifikovanou väčšinou. 

Komisia sľubuje, že opatrenia nezvýšia ceny ani neohrozia dodávky, keďže alternatívnych zdrojov je podľa nej dostatok. 

Návrh ešte musia schváliť členské štáty a Európsky parlament.

(tasr, red)

Minúta  |  

Biely dom stopol tím pre Ukrajinu. Trump prestal tlačiť na Kremeľ

Administratíva Donalda Trumpa ukončila činnosť pracovnej skupiny, ktorá mala tlačiť na Rusko, aby pristúpilo na mierové rokovania s Ukrajinou.

Skupina, zriadená na jar, postupne stratila význam, keďže Trump podľa predstaviteľov prejavoval nezáujem o konfrontáciu s Moskvou.

Členovia tímu boli v máji hromadne odvolaní a po čistkách v Rade pre národnú bezpečnosť už nemal kto pokračovať v koordinovaní stratégie.

Európski spojenci vyjadrujú obavy z Trumpovho zmierlivého tónu pred nadchádzajúcim samitom NATO. Hoci Trump zvažuje nové sankcie voči Rusku, naďalej viní z konfliktu obe strany.

Pracovná skupina pripravovala nápady od ekonomických stimulov po tajné operácie. Jej zánik poukazuje na rozpor medzi oficiálnou rétorikou a reálnou politikou USA voči Moskve.

Frustrácia z rokovaní s Kremľom bola hlboká a ani najbližší Trumpovi poradcovia neverili v dohodu s Ruskom. Trump síce verejne kritizoval Putina, no reálne kroky zostali nejasné.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Europarlament sprísňuje pravidlá: nový postih aj za online zneužívanie detí

Europoslanci v utorok podporili legislatívne zmeny, ktoré majú posilniť ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním a prispôsobiť predpisy digitálnemu veku.

Aktualizácia smernice zahŕňa trestnoprávne postihy aj pre online formy zneužívania, vrátane deepfake obsahu či živých prenosov.

Navrhované zmeny počítajú s vyššími trestami, zrušením premlčacích lehôt a trvalým nárokom obetí na odškodnenie.

EP zdôrazňuje, že ani využitie umelej inteligencie nesmie byť zneužité – jej úmyselné používanie na tieto účely má byť trestné.

Deti, ktoré sa stanú obeťami, majú podľa návrhu získať bezplatnú a komplexnú pomoc, vrátane forenzných služieb či citlivej zdravotnej starostlivosti.

Za návrh hlasovalo 599 poslancov, pričom rokovania o konečnej podobe smernice s Radou EÚ sa začnú už 23. júna.

(tasr, red)

Minúta  |  

Indonézska sopka Lewotobi Laki-Laki chrlí popol až do výšky 10 kilometrov

Sopka Lewotobi Laki-Laki je v súčasnosti mimoriadne aktívna a po utorkovej erupcii vychrlila popol až do výšky desať kilometrov.

Miestne úrady vyhlásili najvyšší (štvrtý) stupeň výstrahy a odporúčajú zdržiavať sa minimálne sedem kilometrov od krátera.

Pre turistov aj miestnych je dôležité sledovať pokyny úradov, vyhýbať sa rizikovým oblastiam a byť pripravený na možné evakuácie.

Významné je aj riziko laháru, teda bahenných prúdov, ktoré môžu vzniknúť pri dažďoch a ohroziť okolité obce.

Sopka je známa svojou aktivitou a v minulosti spôsobila evakuácie a obete na životoch.

Hoci minuloročná erupcia spôsobila zrušenie desiatok letov na Bali, po aktuálnej erupcii úrady zatiaľ nehlásili žiadne odklady či rušenia letov.

V prípade akejkoľvek zmeny poveternostných podmienok je nevyhnutné, aby cestujúci sledovali aktuálne informácie letiska I Gusti Ngurah Rai, ktoré je hlavnou vstupnou bránou na Bali.

Minúta  |  

Lagardová spochybňuje právo veta členských štátov, žiada viac centralizácie

Christine Lagardová, prezidentka Európskej centrálnej banky, vyzvala EÚ, aby sa vzdala práva veta v kľúčových oblastiach.

V komentári pre Financial Times upozornila, že súčasný systém jednomyseľnosti často bráni reformám, ktoré sú v záujme väčšiny členských štátov.

Navrhla prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, čo by podľa nej umožnilo EÚ vystupovať jednotnejšie na globálnej scéne.

V čase meniaceho sa svetového poriadku vidí Lagardová šancu pre Európu získať väčší vplyv a presadiť víziu „globálneho eura“.

Aby euro mohlo naplno rozvinúť svoj potenciál, musí Únia podľa nej posilniť geopolitickú dôveryhodnosť, ekonomickú odolnosť a inštitucionálnu integritu.

Zároveň apelovala na EÚ, aby využila svoje postavenie obchodného lídra a zabezpečila nové zmluvy. Ide tak o pokračovanie jej dlhodobého úsilia o posilnenie úlohy jednotnej meny v medzinárodnom obchode.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump: EÚ nám neponúkla férový obchod, Washington zvažuje tvrdší postup

Donald Trump kritizoval Európsku úniu za to, že USA stále neponúkla férovú obchodnú dohodu. Uviedol, že ak EÚ nepristúpi na podmienky Washingtonu, bude musieť „platiť“.

Výroky amerického prezidenta prišli krátko po samite G7 v Kanade, kde sa lídri snažili zmierniť obchodné napätie.

Trump predtým zaviedol plošné clá vo výške 10 percent na väčšinu dovozu a špecifické clá 25 percent na oceľ, hliník a autá.

Zároveň pozastavil zavedenie tzv. recipročných ciel na krajiny s obchodným prebytkom do 9. júla. Tieto opatrenia zasiahli aj EÚ, čo vyvolalo obavy z eskalácie obchodnej vojny.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala na spravodlivý a otvorený obchod, bez protekcionizmu.

Trump však rokovania G7 opustil predčasne, s odôvodnením, že sa musí venovať situácii na Blízkom východe.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.