Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americká ambasáda zostane v centre Bratislavy minimálne do roku 2035

Bratislavské mestské zastupiteľstvo vo štvrtok schválilo predĺženie nájmu pozemkov Veľvyslanectvu USA na Hviezdoslavovom námestí do konca júla 2035.

Ide o plochy využívané ako bezpečnostná zóna okolo ambasády, ktorá je ohradená od roku 2002 v reakcii na teroristické útoky z 11. septembra 2001.

Výška ročného nájomného zostáva 481 070 eur, pričom 75 percent sumy získa mesto a 25 percent mestská časť Staré Mesto.

Ak v budúcnosti ambasáda získa stavebné povolenie na novú budovu, nájomné klesne na jedno euro ročne až do konca zmluvy.

V opačnom prípade sa od augusta 2030 zvýši o priemernú infláciu, minimálne o dve percentá.

Primátor Matúš Vallo uviedol, že „všetci vieme, že ten plot tam nechceme, nemyslíme si, že je pekný. Už dávno tam nemal byť. Všetci však vieme, aká je realita, sila štátnej inštitúcie a dohody“.

Mesto podľa neho získava pre rozpočet významné prostriedky a alternatívou by bolo, že ambasáda nebude platiť takmer nič.

Ambasáda už v minulosti deklarovala záujem presťahovať sa a v roku 2022 kúpila budovu na Dostojevského rade, kde plánuje nové sídlo. 

Diskusie o odstránení plota a presťahovaní ambasády prebiehajú od roku 2016.

(tasr, red)

Minúta  |  

Kokottová: Google zneužil Android, čelí miliardovej pokute EÚ

Technologický gigant Google pravdepodobne neodvráti rekordnú pokutu od Európskej únie vo výške 4,125 miliardy eur. Generálna advokátka Európskeho súdneho dvora Juliane Kokottová odporučila súdu zamietnuť odvolanie spoločnosti, čím by sa potvrdil verdikt Všeobecného súdu z roku 2022.

Prípad sa týka zneužitia dominantného postavenia Androidu, keď Google podľa Bruselu podmieňoval prístup výrobcov smartfónov k obchodu Google Play inštaláciou svojich aplikácií. Tým si firma údajne upevnila svoju pozíciu vo vyhľadávaní a zvýšila príjmy z reklamy.

Kokottová označila námietky Googlu za neopodstatnené. Hoci jej stanovisko nie je právne záväzné, súd sa ním často riadi.

Google verdikt skritizoval ako škodlivý pre otvorené platformy a používateľov Androidu.

Konečné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora by malo padnúť v nasledujúcich mesiacoch. Prípad patrí medzi najväčšie protimonopolné spory EÚ a sleduje ho celá technologická scéna.

(tasr, lup)

Minúta  |  

UNHCR: Do Sýrie sa po páde Asada vrátili už viac ako dva milióny utečencov

Od pádu režimu Bašára Asada sa do Sýrie vrátili už viac ako dva milióny vysídlencov, potvrdil vo štvrtok šéf UNHCR Filippo Grandi pred návštevou krajiny.

Občianska vojna, ktorá vypukla v roku 2011, prinútila polovicu Sýrčanov opustiť svoje domovy. Po Asadovom zosadení 8. decembra 2024 sa začal návrat – podľa UNHCR sa vrátilo vyše dvoch miliónov utečencov a vnútorne vysídlených osôb. 

Grandi označil tento trend za „znamenie nádeje uprostred regionálneho napätia“ a zdôraznil potrebu politického riešenia namiesto ďalšej nestability.

Navrátilci však často nachádzajú svoje domovy poškodené či zničené a krajina čelí obrovským výzvam.

Po zrušení západných sankcií nové úrady v Damasku dúfajú v povojnovú rekonštrukciu s pomocou medzinárodného spoločenstva.

OSN odhaduje, že Sýria bude na úplné ekonomické zotavenie potrebovať približne 400 miliárd dolárov. 

UNHCR a ďalšie agentúry vyzývajú na zvýšenie podpory, aby návraty boli bezpečné, dobrovoľné a udržateľné a aby sa predišlo ďalšiemu vysídľovaniu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Fico márne žiadal stretnutie s Merzom. Berlín mu termín nedal

Robert Fico neuspel so snahou stretnúť sa s novým nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom pred samitom EÚ, uvádza portál Aktuality. Berlín mu nedal termín a odkázal, že veci sa majú riešiť na nižšej úrovni.

Podľa analytika Milana Niča je to jasný signál, že Slovensko nie je prioritou.

Vzťahy medzi Berlínom a Bratislavou ochladli. Fico prišiel o „priamu linku“ s kancelárom, ktorú mal počas vlády Olafa Scholza.

Napätie zvýšili aj Ficove ostré slová po Merzových výrokoch o možnom konflikte EÚ s Maďarskom a Slovenskom. Tie síce v Nemecku výraznejší rozruch nespôsobili, no signalizovali nespokojnosť s nejasným postojom Bratislavy k sankciám voči Rusku.

Fico navyše oslabuje dôveru EÚ aj pre svoju cestu do Moskvy. Slovensko zvažuje zablokovanie 18. balíka sankcií, čím sa zaraďuje medzi problémové krajiny.

Analytik upozorňuje, že ak premiér Fico nezvládne diplomaciu, môže to mať vážne dôsledky pre vzťahy v Únii.

(aktuality, lup)

Minúta  |  

Nad rómskou osadou sa zosúva svah. Presídliť treba stovky osôb

Geológovia potvrdili vážnu hrozbu zosuvu pôdy v obci Kolačkov, najmä nad miestnou rómskou osadou, kde žije približne 550 ľudí.

Situácia si vyžiadala vyhlásenie mimoriadnej situácie už vo februári. Okresný úrad v Starej Ľubovni informoval, že každý ďalší zásah do svahu môže ohrozenie ešte prehĺbiť.

Odborníci preto navrhujú postupné presídlenie obyvateľov – najskôr tých, ktorí žijú priamo pri nestabilnom svahu, neskôr zvyšok osady.

Zosuvné územie sa zároveň nachádza v záplavovom pásme a na súkromných i urbariátnych pozemkoch, čo vylučuje jeho legalizáciu. Navyše, okolie chráni niekoľko ekologicky citlivých oblastí, čo značne komplikuje nájdenie vhodného riešenia.

Starosta obce prízvukoval, že Kolačkov nevlastní vhodné náhradné pozemky.

Okresný úrad spolupracuje so starostom a vládnym splnomocnencom pre rómske komunity Alexandrom Daškom s cieľom nájsť dôstojné riešenie pre dotknuté rodiny.

V iných častiach obce sú plánované vodozádržné opatrenia na stabilizáciu terénu. Odborníci apelujú, že problém nemožno ďalej odkladať.

(tasr, max)

Minúta  |  

Sánchez proti USA: Výdavky na obranu sú nezlučiteľné so sociálnym štátom

Španielsky premiér Pedro Sánchez požiadal NATO, aby krajinu vyňala z pripravovaného záväzku zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP.

V liste generálnemu tajomníkovi Markovi Rutteovi, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, navrhol „flexibilnejší prístup“, ktorý by urobil tento cieľ dobrovoľným alebo by z jeho plnenia vyňal Španielsko.

Sánchez upozorňuje, že takýto záväzok je „nerozumný a kontraproduktívny“, pretože by Španielsko vzdialil od efektívneho výdavkového rámca a zároveň oslabil snahy EÚ o posilnenie vlastného obranného systému.

„Nový cieľ navrhnutý Spojenými štátmi je nezlučiteľný s naším sociálnym štátom a naším pohľadom na svet,“ dodal.

Madrid namiesto toho odhaduje, že na splnenie investičných potrieb španielskej armády bude potrebné vynaložiť 2,1 percenta HDP.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.