Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Južné Chorvátsko sužujú požiare, hasiči bojujú s vetrom aj horúčavou

V sobotu ráno vypukol rozsiahly lesný požiar v oblasti Pisak a Marušiči, približne 40 kilometrov južne od Splitu na chorvátskom pobreží.

Plamene sa rýchlo rozšírili vďaka silnému vetru a suchu, pričom ohrozili obývané časti a vynútili evakuáciu približne 200 obyvateľov Marušiči aj všetkých turistov v oblasti. 

Oheň zničil najmenej 12 domov a niekoľko vozidiel, niektoré časti Pisaku zostali bez elektriny.

Na mieste zasahuje okolo 200 hasičov a nasadené boli aj dve hasičské lietadlá, pričom zásah komplikuje ťažko prístupný terén a meniaci sa vietor.

Podľa miestnych úradov a polície je situácia veľmi vážna a celý región je v pohotovosti. Evakuovaným turistom poskytli núdzové ubytovanie v meste Omiš.

Polícia vyšetruje podozrenia z úmyselného podpaľačstva a už predviedla niekoľko osôb. Svedkovia uvádzajú, že v oblasti videli podozrivých na štvorkolkách.

Podľa miestnych médií sa za posledné dva dni rozhoreli požiare v 17 lokalitách v okolí Makarskej a Omiša. 

Zatiaľ neboli hlásené žiadne obete na životoch ani vážne zranenia.

(tasr, red)

Minúta  |  

Macron: Existuje cesta von z vojny, Irán musí dať záruky o mierových úmysloch

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko a jeho európski partneri plánujú zintenzívniť rokovania s Iránom po viac než týždni nepriateľských akcií medzi Iránom a Izraelom.

„Som presvedčený, že existuje cesta von z vojny a spôsob, ako sa vyhnúť ešte väčším nebezpečenstvám,“ vyhlásil Macron po telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom.

Dodal, že Európa predloží Teheránu diplomatickú ponuku na riešenie eskalujúceho konfliktu.

V piatok sa v Ženeve uskutočnili rokovania ministrov zahraničných vecí Francúzska, Nemecka, Británie a Európskej únie s iránskym ministrom Abbásom Arákčím.

Macron vyzval Irán, aby prijal rokovaciu platformu a obnovil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, vrátane povolenia návštev všetkých jadrových lokalít a prechodu na nulové obohacovanie uránu.

Zdôraznil tiež potrebu dohľadu nad iránskym programom balistických striel a financovaním regionálnych skupín, ako aj prepustenia zadržiavaných cudzincov vrátane dvoch Francúzov.

Macron zároveň zopakoval, že Irán nesmie nikdy získať jadrové zbrane a vyzval Izrael, aby zastavil útoky na iránsku civilnú infraštruktúru.

Podľa neho samotná vojenská akcia nestačí na zničenie iránskeho jadrového programu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Koršňák: Bez reforiem bude Slovensko zaostávať v príleve investícií

Slovensko v posledných rokoch zaostáva v miere investícií za priemerom Európskej únie a postupne stráca schopnosť prilákať nový zahraničný kapitál.

Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka dosiahli fixné investície na Slovensku v rokoch 2022 až 2024 len necelých 21 percent hrubého domáceho produktu. V porovnaní s predchádzajúcou dekádou je to o jeden percentuálny bod menej.

Najväčší pokles zaznamenali priemysel a verejné služby, pričom stavebné investície a investície do strojov a zariadení klesli výraznejšie ako v iných krajinách regiónu.

Verejné investície na Slovensku sa v posledných rokoch spoliehajú najmä na eurofondy, pričom domáce zdroje ich dostatočne nedopĺňajú. 

V priemere krajina prilákala nový zahraničný kapitál na úrovni len jedného percenta HDP ročne, zatiaľ čo priemer krajín strednej a východnej Európy dosahuje 2,5 percenta HDP. 

Dôvody zaostávania sú podľa analytikov rôznorodé: rastúce administratívne a daňové zaťaženie, slabá vymožiteľnosť práva, časté legislatívne zmeny a nestabilita podnikateľského prostredia.

Podľa dostupných analýz sa očakáva, že bez zásadných reforiem a podpory domácich investícií bude Slovensko naďalej zaostávať v schopnosti prilákať zahraničný kapitál a stimulovať dlhodobý hospodársky rast.

(tasr, red)

Minúta  |  

Islamabad nominuje v roku 2026 Trumpa na Nobelovu cenu za mier

Pakistan nominuje amerického prezidenta Donalda Trumpa na Nobelovu cenu za mier v roku 2026 pre jeho diplomatické úsilie pri nedávnom konflikte medzi Pakistanom a Indiou, ktoré viedlo k uzavretiu prímeria medzi oboma nukleárnymi mocnosťami.

„Pakistanská vláda sa rozhodla oficiálne odporučiť prezidenta Donalda Trumpa na udelenie Nobelovej ceny za mier za rok 2026 pre jeho rozhodný diplomatického zásah a vedúcu úlohu, ktorú zohral počas nedávnej indicko-pakistanskej krízy,“ napísal Islamabad na sociálnej sieti X.

Islamabad Trumpa nominoval iba niekoľko dní po tom, čo sa v Bielom dome stretol so šéfom pakistanskej armády Asímom Munírom.

Napätie medzi Indiou a Pakistanom výrazne stúplo od útoku militantov v Pahalgáme, časti sporného regiónu Kašmír spravovanom Indiou, pri ktorom 22. apríla zahynulo 26 prevažne indických turistov. India obvinila z útoku Pakistan, ktorý to však poprel. Odvtedy na seba obe krajiny opakovane útočili raketami, dronmi a delostreleckou paľbou.

(tasr, red)

Minúta  |  

Fidan: Izrael ťahá Blízky východ do „totálnej katastrofy“

Izrael ťahá región Blízkeho východu svojím útokom na Irán do „totálnej katastrofy, uviedol v sobotu turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan.

Ako dodal, svetové mocnosti musia zabrániť tomu, aby táto vojna vyústila do širšieho konfliktu.

Fidan na schôdzke šéfov diplomacií Organizácie islamskej spolupráce (OIC) v Ankare ďalej vyzval moslimské krajiny, aby v tomto konflikte stáli na strane Iránu.

Turecký minister zahraničných vecí podotkol, že región má „problém s Izraelom“ vzhľadom na operácie tejto krajiny v Pásme Gazy a jej útoky na Libanon, Sýriu, Jemen a Irán.

Izrael na Irán zaútočil v noci na piatok 13. júna a islamská republika jeho útoky opätuje. Boje pokračovali aj v sobotu.

Od začiatku konfliktu s Izraelom 13. júna prišlo o život najmenej 430 ľudí a ďalších 3 500 utrpelo zranenia, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske ministerstvo zdravotníctva.

Izrael uvádza, že iránske útoky na jeho územie si doposiaľ vyžiadali životy 24 civilistov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Starnutie Slovákov zmení hypotekárny trh. NBS upozorňuje na nové riziká

Slovenské obyvateľstvo postupne starne a tento trend zásadne ovplyvní aj hypotekárny trh. Kým pred šiestimi rokmi mal viac ako 45 rokov len každý piaty dlžník, dnes ich je už takmer tretina.

Do roku 2037 môže podľa odhadu Národnej banky Slovenska (NBS) tento podiel narásť na 45 percent. Každá štvrtá hypotéka tak pripadne človeku po päťdesiatke.

Demografické zmeny zároveň znížia dopyt po úveroch. Počet mladších ľudí, ktorí bývajú najčastejšími žiadateľmi o hypotéky, bude klesať, čo môže spomaliť rast celého hypotekárneho portfólia.

Do desiatich rokov sa objem nových hypoték môže znížiť až o štvrtinu v porovnaní s obdobím pred rastom úrokových sadzieb.

NBS zároveň upozorňuje na nové riziká. Starší dlžníci majú nižší potenciál rastu príjmov a pri odchode do dôchodku čelia jeho náhlemu poklesu.

Taktiež majú obmedzené možnosti reštrukturalizácie dlhu. Preto je podľa centrálnej banky kľúčové nastavenie limitov zadlženosti, ktoré sa s vekom sprísňujú.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.