Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ bude rokovať o minimálnom veku na používanie sociálnych sietí

Dôvodom je rastúci tlak na lepšiu ochranu detí v digitálnom priestore a obavy z negatívnych vplyvov sociálnych sietí na ich psychické zdravie.

V súčasnosti platí v EÚ podľa nariadenia GDPR minimálny vek 16 rokov na spracovanie osobných údajov, pričom členské štáty si môžu túto hranicu upraviť, nie však pod 13 rokov. 

Na Slovensku je minimálny vek na vyjadrenie súhlasu so spracovaním osobných údajov nastavený na 16 rokov. Väčšina krajín vrátane Švédska, Portugalska či Dánska umožňuje založenie účtu na sociálnych sieťach od 13 rokov so súhlasom rodiča.

Diskusia o sprísnení pravidiel naberá na intenzite najmä po iniciatívach Francúzska, ktoré presadzuje zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov. 

Návrh na „digitálnu dospelosť“ podporujú viaceré krajiny vrátane Grécka a Španielska. 

Európska komisia je otvorená možnosti, že si krajiny určia vlastný minimálny vek, pričom pripravuje aj technické riešenia na overovanie veku užívateľov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Irán potvrdil záväzok plniť Zmluvu o nešírení jadrových zbraní

Teherán v reakcii na napätie okolo svojho jadrového programu potvrdil záväzok dodržiavať Zmluvu o nešírení jadrových zbraní.

Zároveň však pozastavil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, ktorú viní zo zaujatosti a ignorovania útokov na iránske jadrové zariadenia.

Nemecko vyzvalo Irán na zmenu tohto rozhodnutia a obhajovalo význam medzinárodného dohľadu. Napätie podčiarkli aj slová kancelára Merza, ktorý obhajoval izraelské akcie.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí obvinil Berlín z nepriateľstva voči Iráncom a skritizoval podporu izraelských útokov, ktoré si podľa Teheránu vyžiadali životy popredných vedcov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Jadrové reaktory vo Francúzsku môžu fungovať až polstoročie

Francúzsky Úrad jadrovej bezpečnosti rozhodol, že väčšina tamojších jadrových elektrární môže pokračovať v prevádzke 50 rokov.

Týka sa to dvadsiatich elektrární, ktoré väčšinou postavili v 80. rokoch a podľa pôvodných plánov mali slúžiť 40 rokov.

Reaktory musia prejsť úpravami a výmenou niektorých materiálov, keďže pôvodná konštrukcia s predĺžením životnosti nepočítala.

Ide o ďalší krok francúzskej stratégie, ktorá na rozdiel od Nemecka považuje jadrovú energiu za kľúčový a spoľahlivý zdroj a zároveň nevyhnutný nástroj v boji proti klimatickej zmene.

V krajine aktuálne funguje 57 jadrových reaktorov, čo z nej robí druhého najväčšieho producenta jadrovej energie na svete po USA.

Vláda v Paríži zvažuje výstavbu 14 nových elektrární, možno aj viac.

Kontroly reaktorov sa vo Francúzsku robia každých desať rokov, pričom posledná bola mimoriadne dôležitá práve kvôli prekročeniu pôvodne plánovanej životnosti.

(tasr, red)

Minúta  |  

Fico a Sulyok potvrdili výborné vzťahy Slovenska a Maďarska

Premiér Robert Fico a maďarský prezident Tamás Sulyok vo štvrtok v Bratislave potvrdili dobré vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom.

Podľa Úradu vlády sa stretnutie nieslo v duchu konštruktívneho dialógu a vzájomného rešpektu. Diskusia sa sústredila najmä na ekonomiku, infraštruktúru a cezhraničnú spoluprácu.

Obaja lídri zdôraznili, že stabilita a rozvoj regiónu strednej Európy závisia od kvalitných susedských vzťahov.

Fico ocenil otvorenosť maďarského prezidenta a jeho záujem o praktickú spoluprácu. Zároveň sa zhodli na potrebe pokračovať v intenzívnom dialógu aj na ďalších úrovniach.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ má podľa Leyenovej vyplniť medzeru po dodávkach zbraní USA

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok vyzvala európske krajiny, aby zvýšili vojenskú pomoc Ukrajine po tom, čo Spojené štáty oznámili obmedzenie dodávok niektorých typov zbraní a munície.

Von der Leyenová označila rozhodnutie USA za jasný signál, že EÚ musí „vyplniť medzeru“ a prevziať väčšiu zodpovednosť za podporu Kyjeva. 

Zároveň apelovala na členské štáty, aby využili spoločné úvery a koordinované obstarávanie zbraní pod vedením Európskej komisie.

Obmedzenie amerických dodávok sa týka najmä striel protivzdušnej obrany Patriot a ďalšej munície, pričom dôvodom je vyčerpanie amerických zásob a snaha uprednostniť vlastné bezpečnostné záujmy. 

Hoci americké úrady zdôrazňujú, že nejde o úplné zastavenie pomoci, ale o dočasné opatrenie, rozhodnutie vyvolalo v Európe aj na Ukrajine obavy z oslabenia obranyschopnosti Kyjeva.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj plánuje v najbližších dňoch telefonicky rokovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o ďalšom postupe a budúcnosti vojenskej podpory. 

Dánska premiérka Mette Frederiksenová varovala, že obmedzenie americkej pomoci je vážnym problémom pre Ukrajinu, Európu aj NATO.

(tasr, red)

Minúta  |  

Poľsko vyrobilo viac elektriny z obnoviteľných zdrojov ako z uhlia

Poľsko v júni 2025 prvýkrát vo svojej histórii vyrobilo viac elektriny z obnoviteľných zdrojov ako z uhlia.

Podľa údajov varšavského inštitútu Forum Energii tvorili obnoviteľné zdroje 44,1 percenta celkovej produkcie elektriny, zatiaľ čo uhlie kleslo na 43,7 percenta. 

Tento míľnik je významným krokom v transformácii poľskej energetiky, ktorá bola dlhé desaťročia závislá najmä od uhlia – ešte v roku 2024 pochádzalo z uhlia približne 60 percent elektriny.

Rast obnoviteľných zdrojov v Poľsku poháňa najmä prudký rozvoj solárnych a veterných elektrární podporovaný vládnymi dotáciami a európskymi klimatickými cieľmi. 

Vláda premiéra Donalda Tuska zároveň plánuje do roku 2036 uviesť do prevádzky prvú jadrovú elektráreň a tento týždeň schválila investíciu do výstavby päťtisíc kilometrov nových elektrických vedení.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.