Poplatky v ambulanciách ostali. Za skorší termín vyšetrenia už niekde nestačí ani priplatiť si

Koncom júna sa vláda dohodla so zástupcami ambulancií, že ich sektor dofinancuje sumou 283 miliónov eur, ktoré získajú navyše oproti minulému roku. Lekárom sa tak platby zvýšia o dvadsať percent.

Výsledkom malo byť, že poskytovatelia nebudú od občanov pýtať žiadne peniaze, aby si vykompenzovali zvýšené náklady na energie, spotrebný materiál a plat zdravotnej sestry, ktorej ho museli zvýšiť, aby mohli konkurovať nemocniciam.

„Dohoda znamená, že nebudú zavedené poplatky,“ oznámil 27. januára dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO). Rovnako sa zaviazal aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

Prax však hovorí o inom. „Mnohí pacienti sú ochotní zaplatiť poplatky napríklad za prvé vyšetrenie, za ich prevzatie do evidencie a starostlivosti lekára, pretože sú radi, že sa vôbec k nejakému lekárovi dostanú. Je to, samozrejme, v rozpore s tým, čo počúvajú od ministra zdravotníctva a politikov, že ambulancie boli dofinancované, a pacienti tak nebudú platiť poplatky v ambulanciách. Realita je iná a tieto poplatky sa stali už bežnou praxou posledných mesiacov,“ opisuje Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.

Asociácia pacientov upozorňuje, aby neplatili poplatky, ktorými lekár podmieňuje poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Ambulancie môžu vyberať platby len za výkony, ktoré majú uvedené v cenníku a schválené župou. V prípade finančných požiadaviek nad rámec cenníka by sa mal pacient obrátiť na VÚC a konkrétny odbor zdravotníctva.

Pacientov odmietajú vyšetriť pre plné stavy

Ešte väčší problém je, že niekedy nepomôže ani načrieť hlbšie do vrecka. Čakacie lehoty vplyvom pandémie neúmerne narástli. Dopyt po zdravotnej starostlivosti sa zvýšil, ale dostupnosť klesla, keďže čoraz viac personálu odchádza do dôchodku alebo pracovať za hranice.

Ministerstvo zdravotníctva vykonalo v roku 2021 analýzu, z ktorej vyplynulo, že nám celkovo chýba štyristo obvodných lekárov a 223 pediatrov. Mapu chýbajúcich špecialistov rezort nespravil, takže o ich nedostatku svedčí najlepšie skutočnosť, že chorí sa nedokážu objednať na vyšetrenie.

„Mnohé pokusy pacientov o nájdenie si ambulantného lekára končia neúspešne. Lekári, štátni aj súkromní, ich odmietajú pre plné stavy. Zo zákona majú na to právo, ak sú preťažení. Postupne sa vytratili aj rozdiely medzi dostupnosťou zdravotnej starostlivosti v mestách a na periférii okresov. Dnes je veľkým problémom dostať sa k špecialistovi aj v hlavnom meste,“ približuje Lévyová.

Ani zaplatenie si termínu u lekára nie je podľa jej skúseností zárukou, že sa pacient na vyšetrenie dostane skôr. Niektorí sa termínu už ani nedožijú, alebo sa ich stav za ten čas natoľko zhorší, že nastanú nezvrátiteľné zmeny. „Nepredpokladáme, že by sa tento stav mal v najbližších mesiacoch zmeniť k lepšiemu,“ myslí si šéfka pacientskej organizácie.

Trnavský kraj

Štandard oslovil všetky kraje s otázkami, aká je dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Napríklad v Trnavskom kraji patria k nedostatkovým špecialisti v odboroch diabetológia, neurológia, endokrinológia, pneumológia a ftizeológia, psychiatria aj detská psychiatria. Župa sa však aktívne usiluje pokryť dopyt pacientov po špecialistoch a spolupracuje so zdravotnými poisťovňami, ako aj senickou poliklinikou a skalickou nemocnicou.

Odbor komunikácie Trnavského kraja dáva do pozornosti webstránku www.najdilekara.sk, kde si môžu ľudia z celého Slovenska nájsť špecialistu. Stačí si na stránke vyfiltrovať zoznam lekárov pre danú špecializáciu v okrese, v ktorom bývajú. Lekára môžu kontaktovať telefonicky.

Východ: Polovica lekárov je v dôchodkovom veku bez zástupu

Prešovský kraj má zatiaľ v úschove sto zdravotných kariet, ktoré nevie prideliť obvodným lekárom. Nedostatkové okresy sú najmä Snina, Sabinov, Stropkov a Kežmarok. Pediatri zas chýbajú v Kežmarku, Poprade, Prešove, Starej Ľubovni, Sabinove a Vranove nad Topľou.

Pacient si dlhšiu dobu počká na vyšetrenia aj v špecializačných odboroch, ako psychiatria, kardiológia, neurológia a pneumológia. „V mnohých špecializáciách je polovica lekárov v dôchodkovom veku bez dostatočného zástupu, pri ktorých môžeme predpokladať, že súčasné nepriaznivé podmienky urýchlia ich rozhodnutie zatvoriť ambulanciu,“ konštatuje hovorkyňa Prešovského kraja Daša Jeleňová.

Župa vyvíja viaceré aktivity s cieľom udržať lekárov v regiónoch. Vďaka tomu sa bude v kraji v blízkej budúcnosti otvárať nová ambulancia praktického lekára, ako aj ambulancie vo viacerých detských špecializáciách.

V Nitrianskom kraji je enormný tlak na pediatrov

Aj Nitriansky samosprávny kraj (NSK) zápasí s nedostatkom ambulantných lekárov. V regióne ich chýbajú desiatky a mnohí z lekárov, ktorí ešte ordinujú, majú nad šesťdesiat rokov.

Krajská poslankyňa a lekárka Monika Kolejáková upozornila, že o 671 508 obyvateľov NSK by sa malo starať 319 obvodných lekárov pre dospelých. „K júnu minulého roka nám do tohto počtu chýbalo 67 lekárov, čo je jedna pätina. O 140-tisíc detí by sa malo starať 129 lekárov pre deti a dorast. Chýba nám ich dvanásť, čo je jedna desatina,“ skonštatovala Kolejáková.

Nápor na pediatrické ordinácie sa ešte zvýšil, lebo do mesta začali prichádzať odídenci z Ukrajiny. Podľa Kontaktného miesta pre cudzincov COMIN je po Bratislave najviac ľudí z Ukrajiny práve v Nitre.

„Často sa stáva, že naši pediatri, z ktorých sú už mnohí v dôchodkovom veku, vyšetria denne šesťdesiat detí. Mnohé z nich sú práve z Ukrajiny. Nevedia, či sú zaočkované, aké mali diagnózy a predchádzajúcu zdravotnú starostlivosť. Problémom je, že často ani ich rodičia neovládajú jazyk, ktorým by s lekármi mohli komunikovať. Je potrebné, aby sme začali hľadať spôsob, ako túto situáciu riešiť,“ skonštatovala poslankyňa NSK Anna Laurinec Šmehilová.

Mestský poslanec Iván Farkas okrem toho upozornil, že veľká časť ordinujúcich lekárov je už v dôchodkovom veku, alebo sa k nemu blíži. „Máme k dispozícii informácie z roku 2018. Už vtedy bolo 58 percent obvodných lekárov v pediatrii vo veku nad 60 rokov. Po šesťdesiatke malo aj 48 percent všeobecných lekárov a 42 percent zubárov. A to sú dáta päť rokov staré. Domnievam sa, že teraz to bude oveľa horšie,“ uviedol Farkas.

Podľa Kolejákovej je problém o to väčší, že za súčasných podmienok je iba malá šanca, že sa prírastok lekárov v ambulanciách zvýši. Podľa jej slov za to môžu pravidlá fungovania ambulancií i ďalšie faktory. „Až 71 percent absolventov lekárskej fakulty v Bratislave sú ženy. Na Slovensku síce máme 26-týždňovú materskú dovolenku i rodičovskú dovolenku, ale podľa zákona a povolenia na prevádzku zdravotníckeho zariadenia môže byť ambulancia zatvorená len šesť týždňov. Preto pozícia v samostatnej ambulancii všeobecného lekára nie je pre mladé ženy po škole atraktívna,“ myslí si Kolejáková.

Zabezpečiť lekárov do ambulancií v regiónoch bude pre kraj obrovská a neľahká úloha. Predseda NSK Branislav Becík prezradil, že na poslednom rokovaní s nemocnicami našli istý konsenzus. „Oni by chceli, aby sme im na stredných školách zabezpečili zdravotnícky personál. Ja som ich na oplátku požiadal, aby nám oni produkovali obvodných lekárov,“ uviedol Becík.

Podľa jeho slov kraj uvažuje aj nad prevádzkovaním vlastných pediatrických ambulancií. „Ten proces bude náročný a bude trvať aj dva roky, kým sa dostaneme do pozitívnych čísel, ale tento problém chceme naozaj zodpovedne riešiť,“ povedal.

Banskobystrický kraj sám zakladá a prevádzkuje ambulancie

Na strednom Slovensku je situácia rovnako zlá. V Banskobystrickom kraji (BBSK) chýba približne päťdesiat ambulancií pediatrov, zhruba tridsať pediatrov a aspoň dvadsať rôznych špecialistov. Predseda BBSK Ondrej Lunter v rozhovore pre Hospodárske noviny zdôraznil, že tretinu pracujúcich lekárov tvoria dôchodcovia.

Najväčšmi chýbajú v BBSK stomatológovia, preto im kraj v rámci špeciálneho programu ponúka na zriadenie ambulancie 50-tisíc eur. V jednotlivých okresoch sú nedostatkové aj profesie, ako diabetológia, endokrinológia, kardiológia, neurológia, psychiatria a pneumológia.

Vyhliadky stredného Slovenska však nie sú také zlé. Práve Banskobystrický kraj je priekopníkom v tom, na čo sa ten Nitriansky ešte len chystá – v zakladaní ambulancií. To znamená, že župa vezme všetko do svojich rúk a namiesto lekára platí nájomné, rieši administratívu, kupuje materiálno-technické zabezpečenie a platí aj jeho zdravotnú sestru. Lekár len lieči. Na tento krok sa BBSK podujal, lebo lekárov odrádzali od vykonávania profesie nízke platby za výkony od zdravotných poisťovní. Keďže ambulantní poskytovatelia sú podnikatelia, po vyplatení výdavkov im často neostalo na vlastné živobytie.

Župa teda namiesto nich garantuje všetky finančné záležitosti a lekári len liečia.

„Máme mix ambulancií, kde niektoré sú ziskovejšie, a iné stratové. Ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vieme cez našu rozvojovú agentúru – neziskovú organizáciu – tieto rozdiely kompenzovať. Všeobecní lekári nám kompenzujú stratovejšie ambulancie špecialistov. Zároveň naším cieľom nie je dosahovať zisk, takže ideme na nulový hospodársky výsledok a peniaze prerozdeľujeme z jednej ambulancie do druhej,“ opísal systém Lunter.

Pri nábore im okrem reklamy citeľne pomáhajú starostovia, ktorí cielene oslovujú občanov s ponukou, aby sa ich známy vrátil do regiónov liečiť za vyššie popísaných zvýhodnených podmienok. Takýmto spôsobom už otvorili štyri ambulancie a do konca volebného obdobia plánujú ďalších desať. Podľa Luntera má župa priestor na vytvorenie päťdesiatich takýchto zariadení.

Na papieri je lekárov dosť, v praxi nie

Žilinská župa upozorňuje, že špecialisti chýbajú aj preto, že sa ich sieť tvorí nelogicky. Slovensko v roku 2008 nariadilo takzvanú verejnú minimálnu sieť lekárov. Tá určuje, koľko doktorov v kraji by malo stačiť na počet poistencov. 

Riaditeľka odboru zdravotníctva žilinskej župy Silvia Pekarčíková pre Aktuality vysvetlila, že normy na počty lekárov sú neaktuálne, nezodpovedajú potrebám pacientov a navyše sú stanovené na kraj, nie na okres. „Keď z dvadsiatich dermatológov je desať koncentrovaných v Žiline a desať v Martine, potom nám chýbajú na Kysuciach. Lekárom však nikto nevie prikázať, aby šli tam, kde ich potrebujeme,“ povedala riaditeľka žilinského zdravotníckeho odboru.

Ani zdravotné poisťovne nezaujíma, kde lekári sídlia, ak je naplnený ich minimálny počet stanovený na kraj. Pacienti teda musia za špecialistami dochádzať do iných okresov, ale tam ich nechcú prijať, lebo majú plný stav. Ako sme písali vyššie, excelovské tabuľky ministerstva už dávno nestačia a každý kraj by potreboval oveľa viac špecialistov.

Ak sa už beztak prinízky počet doktorov ešte aj usadí vo väčších mestách, pacienti z periférie ostanú buď bez lekára, alebo ju hľadajú mimo Slovenska. „Nie je výnimkou, že sa pacienti žijúci v prihraničných oblastiach uchyľujú k vybavovaniu liečby v zahraničí,“ hovorí Lévyová.

„Potrebovali by sme mať možnosť vytvárať sieť, môcť dať podmienku, kde si má lekár otvoriť ambulanciu. Jediná legislatívna možnosť by bola nevydať povolenie na miesto výkonu, kde chce lekár, ale tam, kde je potreba z pohľadu VÚC. Ak nedôjde k zmene legislatívy a VÚC nedostane sieťotvornú funkciu, tak sa problém s chýbajúcimi lekármi v tomto štáte nevyrieši,“ uzatvára Pekarčíková.