Ambulancie stále zvažujú poplatky, ale aj to, že si pacient bude platiť všetko. Sľúbené peniaze nedostali a Heger mlčí

Predstavitelia ambulantných zväzov sa tvária menej víťazne. Sumu nepovažujú za dostatočnú, poukazujú na infláciu a zdražovanie. A nakoniec nedostali ani toľko.

Z dvadsiatich percent je sotva trinásť

Vládou sľubované dvadsaťpercentné zvýšenie malo už obsiahnuť aj stúpajúce ceny energií. „To absolútne nekorešponduje s realitou,“ oponuje Naďa Trenčanská Bedušová, výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP).

Ambulanciám totiž stúpli náklady na nájom, spotrebný materiál ako injekčné striekačky, skúmavky či obväzy. Museli tiež zvýšiť plat zdravotným sestrám, ktoré by inak mohli odísť do nemocníc, kde im mzda stúpla, lebo bez zdravotnej sestry by museli lekári odovzdať povolenie na prevádzku ambulancie a definitívne ukončiť svoju činnosť.

Z pôvodných dvadsať percent k dobru im nakoniec vyšlo okolo trinásť. Nielenže to nepostačuje, ale dokonca neplatí pre všetky ambulancie. Cieľom ministerstva zdravotníctva bolo zachrániť najmä tie ambulancie, ktorých sa vysoké náklady dotkli najväčšmi, lebo používajú drahé prístroje a viac materiálu – napríklad pneumologické, chirurgické, neurologické či kardiologické.

„Na záchranu podfinancovaných ambulancií ale neboli alokované špeciálne zdroje, ich dofinancovanie ide z jedného balíka určeného pre celý ambulantný sektor. To znamená, že ak jedným musíme dať viac, iným musíme ubrať. Obávame sa, že toto nesystémové riešenie len presunie problém s nedostatkom financií v čase a priestore na ostatné ambulancie. Základné zvýšenie reflektujúce rast nákladov by malo byť rovnaké pre všetkých. Záchrana podfinancovaných ambulancií je nevyhnutná, no mal by sa o ňu postarať štát prostredníctvom dodatočných finančných zdrojov,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka ZAP.

Vyhláška neexistuje, Heger sa viac zaujíma o vlastnú stranu

Faktom je, že dodnes neexistuje ani prerozdeľovacia vyhláška – dokument, ktorý určuje, koľko peňazí ide do jednotlivých zdravotníckych sektorov. Rezort ju mal pripraviť do 15. januára. Bez vyhlášky je všetko v rovine slovných prísľubov. Zdravotné poisťovne preto nevedia, koľko peňazí dostanú od štátu.

„Máme vážne obavy, že tam deklarovaných 283 miliónov eur nie je, takže čakáme na ďalšie rokovania,“ hovorí Trenčanská Bedušová.

Pred tromi dňami preto dvaja najväčší zástupcovia ambulantných poskytovateľov požiadali dočasne povereného ministra zdravotníctva Eduarda Hegera o okamžité stretnutie a urýchlené riešenie krízy. Heger zatiaľ na výzvy o stretnutie neodpovedal. Tvrdí, že vláda ambulantný sektor dofinancovala.

Nájmy rastú, výzva ministerstva hospodárstva nepomáha

Na konci minulého roka podpísali ambulancie so zdravotnými poisťovňami dočasné dodatky k zmluvám. Tie sú platné do konca marca 2023 a obsahujú pre všetkých rovnaké trinásťpercentné zvýšenie, ale len na základné výkony a kapitačné platby.

„Od zdravotných poisťovní sme však dostali prísľub, že o peniaze neprídeme a prípadné zvýšenie nám dajú v nasledujúcich deviatich mesiacoch. Otázne je, či tam tie prostriedky sú v objeme, ako bolo deklarované, zatiaľ to tak nevyzerá, nehovoriac o tom, že stále neexistuje ani vyhláška, ktorá hovorí o ich prerozdelení, “ podotýka riaditeľka ZAP.

Ani dvadsať percent navyše by vraj situáciu úplne neriešilo, lebo niektorým ambulanciám rapídne rastú nájmy. Schéma ministerstva hospodárstva, ktorá mala lekárom pomôcť dotovať zvýšené ceny plynu a elektriny, je pre nich neaplikovateľná.

Drvivá väčšina ambulancií poskytuje zdravotnú starostlivosť v prenajatých priestoroch a platia majiteľom alebo prenajímateľom budov jednu spoločnú platbu za všetky služby – elektrinu, plyn, nájomné či upratovanie. V pozícii nájomcov nemajú vlastné merače. Keďže nemajú vlastné odberné miesto, nespĺňajú podmienku rezortu hospodárstva a nemajú žiadny nárok na poskytnutie dotácie za vyššie ceny energií.

„Snažili sme sa motivovať prenajímateľov, aby sa nahlásili do schémy, ale mnohí majú nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení, a preto sú zo schém diskvalifikovaní. Ak si nevedia sanovať energie prostredníctvom schém pomoci, túto zodpovednosť automaticky hádžu na nájomcov – v tomto prípade lekárov,“ konštatuje Trenčanská Bedušová.

Hoci je schéma otvorená do 30. júna 2023 a má objem zdrojov na úrovni 279 820 623 eur, lekárom systematicky nepomôže.

Likvidačný problém má pritom vraj 15 až 20 percent ambulancií. Iní možno zvládnu financovanie, ale na úkor materiálno-technických vylepšení, takže pacienti nedostanú inovatívnejšiu liečbu.

Pomoc brzdí európska legislatíva

Ministerstvo hospodárstva nevie nájsť pre ambulancie iné riešenie. Keby chceli lekárom zastropovať ceny energií na úrovni domácností, považovalo by sa to za zvýhodnenie určitého druhu podnikateľa.

Ambulantní poskytovatelia sú síce podnikatelia, ale s regulovanými príjmami a tento pojem európska legislatíva nepozná. Súkromní lekári si nemôžu zvýšiť platby od pacientov za zdravotnú starostlivosť, lebo sú financovaní z rozpočtu pre zdravotníctvo a platia ich zdravotné poisťovne. „Keby sme nemali regulované príjmy, nemusíme riešiť ceny energií, lebo všade v civilizovanom svete si môžete zvýšiť ceny, ak nedokážete utiahnuť náklady svojej ambulancie. Toto sa u nás nesmie,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka ZAP s dôvetkom, že aj keby sme odlišnosť fungovania slovenských ambulancií riadne vysvetlili, Európska
komisia by podľa ministerstva hospodárstva toto nemusela prijať a schváliť.

Ambulantní poskytovatelia ani nedokážu určiť, aký balík peňazí by potreboval sektor na energie do zdravotníctva. Niektorí lekári majú vlastné odberné miesto, hoci je ich menšina, a tí zvyšní platia prenajímateľom rôzne ceny, ktoré sa ešte v čase menia.

Okrem toho existuje nemalá časť ambulancií, ktorá odoberá takzvané „teplo“, na ktoré momentálne žiadna schéma pomoci neexistuje. „Aj o tejto skutočnosti sme informovali rezort hospodárstva,“ uviedla výkonná riaditeľka ZAP.

Spoluúčasť pacienta je opäť a aj stále v hre

Ak nevznikne vyhláška a zdravotné poisťovne nedajú ambulanciám potrebné peniaze, do hry opäť vstupuje spoluúčasť pacienta, ktorú vehementne odmietalo bývalé vedenie ministerstva zdravotníctva. Aj v súčasnosti rezort apeluje na januárovú „dohodu“ a požaduje, aby lekári nevyberali poplatky, keď to sľúbili. Podľa nich sa však táto téma na rokovaniach vôbec neotvárala.

Ak financie nedostanú od štátu, vraj si ich vypýtajú priamo od ľudí. „Pokiaľ sa situácia nezmení, ocitneme sa tam, kde sme boli koncom januára 2023 a znovu budeme skloňovať doplatky pacientov alebo nezmluvný vzťah,“ predpokladá šéf Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth.

Aktuálne by pacienti nemali platiť poplatky, ktorými lekár podmieňuje poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Ambulancie môžu vyberať platby len za výkony, ktoré majú uvedené v cenníku a schválené župou. Práve preto Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska požaduje od ministerstva zdravotníctva vyhotovenie vyhlášky týkajúcej sa regulácie poplatkov v súlade s platnou legislatívou. „Poplatky treba regulovať, aby sa zdravotná starostlivosť nestala pre bežných ľudí nedostupnou,“ súhlasí aj Trenčanská Bedušová.

Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Márie Lévyovej ostali poplatky napriek sľubom politikov realitou. Mnohí pacienti sú ochotní zaplatiť si napríklad za prvé vyšetrenie, za ich prevzatie do evidencie a starostlivosti lekára, pretože sú radi, že sa vôbec k nejakému lekárovi dostanú.

Ani zaplatenie si termínu u lekára nie je podľa jej skúseností zárukou, že sa pacient na vyšetrenie dostane skôr. Niektorí sa termínu už ani nedožijú alebo sa ich stav za ten čas natoľko zhorší, že nastanú nezvrátiteľné zmeny. „Nepredpokladáme, že by sa tento stav mal v najbližších mesiacoch zmeniť k lepšiemu,“ myslí si šéfka pacientskej organizácie.