Dlhotrvajúca chorobnosť: Akoby už nebola klasická chrípková sezóna. Ľudia sú chorí stále, vraví lekár

Sezóna chorôb ešte nedala na Slovensku posledné slovo. Podľa údajov hlavného hygienika opäť stúpa chorobnosť na chrípku aj akútne respiračné ochorenia.

Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia v porovnaní s predchádzajúcim týždňom stúpla o 2,3 percenta. Najviac zasiahla deti v Bratislavskom kraji. Najčastejšie ich trápili zápaly sliznice prinosových dutín a ucha, ktoré sa prejavujú bolesťou hlavy, upchatým nosom, žltozeleným hlienom či únavou.

Aj výskyt chrípky akoby nabral druhý dych. Podľa údajov hlavného hygienika stúpla chorobnosť v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 4,4 percenta. Najviac zasiahla skupinu detí do päť rokov, konkrétne v Trnavskom kraji. Chrípkové prázdniny preto mali v 32 výchovno-vzdelávacích zariadeniach: dvadsiatich materských školách a dvanástich základných školách.

S deťmi treba chodiť von, aj keď prší či mrzne

Pediatrička Kristína Visolajská potvrdzuje, že chorobnosť detí ostáva vysoká. Súvisí to podľa nej aj s počasím, keďže krátke oteplenie vystriedala chladná klíma, v ktorej sa darí respiračným vírusom.

„V ambulancii mám veľa pacientov s bakteriálnymi ochoreniami, hnisavými angínami a t sa objavili sa aj infekčné mononukleózy, čo môže súvisieť s tým, že ich deti neprekonali, lebo boli dva roky zavreté. Mali sme aj vysoký výskyt ovčích kiahní,“ vymenúva lekárka počet chorôb, ktoré dobiehajú deti po covidovej izolácii.

Po veľkonočných sviatkoch však očakáva koniec chrípkovej sezóny. Treba podľa nej rozlišovať, kedy je dieťa skutočne choré.

„Dieťa, ktoré má sopeľ, ale červené líca a behá po vonku, je zdravé dieťa. Covid nás tak vyplašil, že keď je dieťa trochu choré, posielajú ho domov zo škôlky a školy, čo predtým nebývalo. Keď niekto kašľal alebo smrkal na hodine, bolo to v poriadku. Od covidu máme z toho strach, ale sopľavé dieťa je svojím spôsobom zdravé, ak nemá zväčšené nosné mandle či alergiu. Detstvo do siedmich rokov nikdy nebude bez sopľov,“ vysvetľuje pediatrička.

RozhovorŠkoly boli zatvorené pridlho, deťom chýba prirodzená imunita, vraví pediatrička Visolajská

Rodičia by sa podľa nej mali sústrediť na pestrú vyváženú stravu, dostatok spánku a otužovanie, ktoré ich potomkom zníži počet respiračných infektov o tretinu.

„Deti majú veľa behať vonku po studenom vzduchu. Platí pravidlo: bojíme sa chorých ľudí, a nie zlého počasia. Táto cesta je jednoduchá, ale ak prídeme uponáhľaní z práce, je ľahšie dať dieťaťu tabletku, ako s ním ísť na hodinu von, ak mrzne alebo prší. Ak deti nemajú kondičku, ani ich imunitný systém nefunguje optimálne. V prekúrených bytoch potom podľa toho aj vyzerá chorobnosť,“ uzatvára Visolajská.

Chudoba, problémy v práci a osobný stres ničia imunitu

Zdravotné komplikácie neobchádzajú ani dospelých. V našom okolí registrujeme v posledných mesiacoch veľa chorých ľudí. Sprievodným znakom je, že ide o dlhodobo chorých, niektorí trebárs kašlú tri mesiace, vracajú sa im bolesti hrdla alebo nádcha.

V ambulanciách všeobecných lekárov pozorovať trend, že u niektorých ľudí sa zdravotný problém vracia pomerne skoro. „U niektorých sa po prvotnom infekčnom podnete, problém prehupne do neinfekčného, teda alergického typu zápalu. To bolo aj pred covidom,“ vysvetľuje všeobecný lekár Rastislav Zanovit z Námestova.

Príčinu podľa neho ťažko určiť. „Azda nosením rúšok nebola až taká expozícia vírusom, a teraz to imunita niektorých ľudí nevie zvládnuť. Ale vplýva na to aj stav vlastnej imunity, ktorá je z rôznych príčin oslabená pre osobný a spoločenský stres. Mal som podobný problém pred istým časom, je to určite nepríjemné,“ priznáva Zanovit.

V ambulancii stretáva dlhodobo chorých aj obvodný lekár Štefan Krnáč, ktorý to pokladá za výsledok spoločenskej situácie. „Chudoba, neistota, problémy v práci, nedoliečenie sa doma,“ vymenúva Krnáč možné spúšťače.

Chrípková sezóna ako taká sa možno skončí

Zatiaľ čo praktik Krnáč predpokladá, že zdravotné problémy odznejú s príchodom leta, Zanovit je skeptickejší.

„Zdá sa, akoby už nebola klasická ,chrípková‘ sezóna. Chorí ľudia sú stále: niekedy viac, inokedy menej. Asi to tak teraz bude. To by nemal byť problém, primárny kontakt to zvláda,“ hovorí oravský lekár.

Aby sme však predišli častým návštevám ambulancií, lekári odporúčajú znížiť stres, pracovné vyťaženie, zlepšiť životný štýl a pravidelne užívať vitamíny ako zinok, A a B-komplex. Niektoré baktérie vraj zlikvidovať nevieme, a preto sa musíme s nimi naučiť žiť a hlavne podporovať imunitu. Vitamín C pomáha na protivírusovú a betaglukány na protibakteriálnu imunitu. Existujú aj preparáty na podporu slizničnej imunity. 

„Keď majú ľudia opakované ťažkosti, tak treba vyšetriť minimálne krvný obraz a pri nádche a bolestiach hrdla spraviť aj výtery z hrdla a nosa,“ radí Zanovit.