Navštevujú školy a otvorene debatujú s mladými ľuďmi na tému manželstva, pornografie či nechceného tehotenstva. O skúsenostiach z prostredia žiakov základných a stredných škôl sme sa porozprávali s riaditeľku neziskovej organizácie Tlakový hrniec a lektorkou Líviou Halmkan.
Návyk na porno má tretina generácie. S koľkými mladými ľuďmi sa odhadom počas roka stretnete, či už v školách, alebo mimo nich? Aké typy škôl navštevujete?
V priebehu roka to býva asi 1 000 žiakov avšak odhadujeme, že v tomto roku to bude násobne viac, keďže sme do organizácie pribrali nových lektorov. Chodíme do základných a stredných škôl.
Je podľa vás sledovanie porna mladistvými u nás závažný problém? Možno v zmysle, či negatívny dopad pornografie ovplyvňuje významnú časť spoločnosti.
V rokoch 2022 a 2023 sme na Slovensku a v Čechách robili prieskum na vzorke takmer 1 700 žiakov vo veku 13 – 17 rokov. Vyšlo nám z neho, že tretina respondentov sleduje pornografiu pravidelne, aspoň raz týždenne a častejšie. Tu by som už hovorila o návyku. Ak budeme mať generáciu, v ktorej je jedna tretina závislá od pornografie, tak je to veľmi veľký problém, pretože budú mať ťažkosti s vytváraním alebo udržaním celoživotných intímnych vzťahov.
Niektorí to nepovažujú za závislosť. Je na základe vašich skúseností veľa mladých ľudí, ktorí sú od pornografie a sexu reálne závislí?
Ako som spomenula, nutkavé správanie vykazuje jedna tretina mladých ľudí, ktorých sme oslovili. Je to v súlade s inou štúdiou, ktorú vo svojej knihe Your brain on porn opísal neurovedec Gary Wilson. Ten uvádza identické čísla: 30 percent ľudí, ktorí si z času na čas pozrú porno, sa postupne stane závislými. Dodám ale, že ľudia v tejto skupine sa nemusia nutne cítiť závislí. Pre niekoho môže byť normálne, že má päť sexuálnych vzťahov naraz, alebo že pozerá porno denne, zatiaľ čo iný by to videl ako jasný znak závislosti.
Dá sa táto závislosť na Slovensku, alebo v niektorej z blízkych krajín, liečiť ? Čo je pri pri tom dôležité a na čom je liečba postavená?
Dá sa liečiť, je to však na dlhé obdobie a pre každého bude postup odvykania mierne iný. V prvom rade chcem zdôrazniť: keďže ide o takú zahanbujúcu závislosť, ľudia ju chcú riešiť najprv svojpomocne. Avšak len veľmi málokomu sa to podarí bez pomoci.
Prvých niekoľko mesiacov sa zameriavame hlavne na odbúranie nutkavého správania a na zvládanie abstinenčných príznakov, ktoré sú prekvapivo silné – od fyzických bolestí tela po problémy s duševným zdravím.
Tiež sa nastavuje stratégia, ako sa má človek správať, ak by „to“ na neho znova prišlo. Neskôr sa zameriavame hlavne na emočný stav závislého, dôvody, prečo sa utieka práve k pornografii, pozrieme sa na staré zranenia. Ľudia, ktorí sú závislí, majú niektoré spoločné menovatele, napríklad istý druh rodinnej atmosféry, v ktorej vyrastali. Preto odvykací proces, ak má byť abstinencia trvalá, nutne zahŕňa dlhodobejšiu terapiu človeka ako takého. Na sprevádzanie počas odvykania by som odporučila projekt anonymnisexholici.sk na Slovensku, alebo nepornu.cz v Česku.
Myslíte si, že porno má vplyv na väčšiu zraniteľnosť súčasných manželstiev a na rozvodovosť?
Má rozhodne vplyv na sexuálny život v manželstve a ak ten pokrivkáva, bude ovplyvňovať intimitu, a teda vzťah ako taký. Svetový párový terapeut John Gottman, ktorý vedie The Gottman Institue, zverejnil otvorený list o pornografii. Jeho inštitút už desaťročia sleduje tisíce párov, robí štúdie a hľadá spoločné vstupné premenné, ktoré párom buď pomáhajú, alebo ich, naopak, ničia. V otvorenom liste popisuje, prečo je pornografia pre vzťah deštrukčná.
Tvrdí, že v prvom rade narúša pocit emočnej blízkosti a bezpečia. Je to preto, že sledovanie porna vedie k tajnostiam, pocitu hanby, prežívaniu sexuality mimo vzťahu a podobne. Ak máte vo vzťahu pocit zrady, odcudzenia, tajnosti či hanby, tak to bude nutne na vzťah vplývať toxicky. Neviem, či by závislosť od pornografie bola hlavným alebo jediným faktorom pri rozvode, ale pravdepodobne dokáže výrazne k rozvodu „dopomôcť“.
Sú aj objektívne príčiny, pre ktoré mladý človek skôr skĺzne k závislosti od pornografie a promiskuite? Psychický stav, traumy, nedostatok dobrého zázemia v rodine a podobne?
Áno, presne tak, ako aj pri iných závislostiach. Toto sa naozaj snažíme žiakom v triede priblížiť. Dajme tomu, že pri výnimočnej udalosti v rodine si pripijeme vínkom. Zrazu zacítim, ako sa mi uľaví, ako sa zrazu už nehnevám na otca, ako sa viem porozprávať s rodinou, možno som dokonca konečne zábavná. Ráno to už síce vidím inak… Isté je, že víno ma zachráni v úzkosti z rodinnej oslavy. Potom si možno dám víno, aj keď cítim úzkosť z porady v práci, alebo z cestovania atď. Dlho, veľmi dlho sa to môže zdať ako výborný liek. Toľkí tomu uverili…
S pornom je to podobne. Nehovorím, že všetci budú od porna závislí, ale ak sa naučím porno používať ako môj opiát, lebo neviem inak relaxovať, inak vypnúť, ak začnem porno používať, aby som na chvíľu zvládla nejaké vnútorné pnutia, ktoré neviem riešiť, potom je to problém.
Z nášho prieskumu napríklad vieme, že 40 percent detí sleduje porno, keď sa nudia. Ak pripustíme, že deti môžu zažívať nudu ako niečo negatívne, vieme povedať, že používajú porno, keď sa cítia zle. Alebo 31 percent detí používa porno, keď sa chcú zrelaxovať. Mohli by relaxovať aj inak, napríklad zahrať si futbal, prečítať knihu, ale porno je v ich vrecku, relax bez námahy a ešte sa k tomu dostaví taký stimulujúci zážitok.
Každý z nás má v živote náročné obdobia, veľmi teda záleží, k čomu sa vtedy utiekame. Môžeme si ísť zabehať do lesa, zavolať kamošovi, čo by bolo super, alebo naopak, kúpiť fľašku alkoholu či si pozrieť porno, čo je podľa mňa škoda.
Čo je dobrou prevenciou závislosti na pornografii a sexe u mladých ľudí?
Patrick Carnes, terapeut, ktorý sa celý život venoval sexuálnym závislostiam, tvrdí, že závislosť je živená hlbokým pocitom hanby. Len včera som bola na otvorenom mítingu anonymných sexholikov. Rozprávali svoje životné príbehy a presne pocit vlastnej hanby opisovali medzi nimi najčastejšie. Človek je niekde vo vnútri presvedčený, že nie je hodnotný, alebo je menej hodnotný ako tí ostatní.
Toto presvedčenie potom bráni v tom, aby nadväzoval hlboké a seberovné vzťahy, a preto sa postupne dostane do izolácie. V podporných skupinách pre závislých si opakujú, že opakom akejkoľvek závislosti je spojenie. V angličtine to znie krajšie: opposite of every addiciton is connection. Tvrdia teda, že liek na závislosť sú hlboké vzťahy s ľuďmi.
Prevencia je teda zdravé sebavedomie a schopnosť vytvárať hlboké vzťahy. Ak sa vidím ako niekto, kto má hodnotu, viem, že vo vzťahu mám čo ponúknuť a že môžem zažívať prijatie. Potom je menej pravdepodobné, že sa budem utiekať k nejakej závislosti, ktorá by ničila nielen mňa, ale aj moju kapacitu žiť v úprimných a hlbokých vzťahoch.
Vari najťažšia otázka: V čom vidíte cestu k uzdraveniu vnútorných zranení mladých ľudí, ktorá by im viac pomohla spoznať svoju hodnotu a byť voči pokušeniam, ako je pornografia, viac imúnnymi?
Na toto nemám jednoduchú odpoveď. Myslím si, že je dobré mladých viesť k niečomu, čo im bude dávať zmysel. Trvalý a hlboký zmysel. Isto poznáte Viktora Frankla; ten vo svojich dielach tvrdí, že nemáme hľadať šťastie, ale zmysel. Šťastie je prechodné ako vietor, ktorý fúka sem a tam, zatiaľ čo zmysel života je trvalý a pevný.
Ak nájdem zmysel môjho života, tak sa oň môžem oprieť, aj keď mám náročné obdobia, keď sa necítim šťastná. Ak nájdem zmysel svojho života, z toho bude plynúť pocit naplnenia a šťastia. Šťastie je akoby priaznivý „vedľajší efekt“ zmyslu života. Dokonca si myslím, že nejako tak prirodzene ten zmysel vo všetkom nájsť chceme, aby sme lepšie uniesli bolesť, ktorá je v živote prítomná.
Mainstreamová kultúra ale dookola tvrdí opak. Nabáda, aby sme hľadali v prvom rade osobné šťastie. Keď príde moment nešťastia a niet sa o čo oprieť, utiekame sa k alkoholu, pornu, gemblovaniu… čomukoľvek, čo nás na chvíľu odpojí od sveta.
Ak chceme od mladých ľudí, aby mali zdravý postoj k sexualite, myslím si, že by bolo fajn viesť ich k tomu, aby aj v nej hľadali zmysel, rovnako ako hľadajú zmysel v živote. Aby sa nenaháňali len za fyzickým pôžitkom počas sexu, pretože ten je ozaj chvíľkový. Zmysel sexuality je opakované spojenie na veľmi hlbokej úrovni s osobou, s ktorou plánuješ budovať svoj život. To, že sex je slastný, je „len“ ďalší žiaduci vedľajší účinok, no nie je jeho zmyslom. Je veľký rozdiel v tom, či niekto vyhľadáva sex pre pôžitok, alebo sex pre túžbu spojiť sa.
Nemá tu veľký vplyv situácia v našich rodinách, z ktorých mnohé sa rozpadajú, vzťahy sú často komplikované a napäté a deti o to viac trpia?
Áno, samozrejme, rodinná klíma, v ktorej dieťa vyrastá, je dôležitý faktor pre to, ako bude/nebude zvládať život, alebo ako bude o sebe rozmýšľať. Mám hodnotu? Mám rovnakú hodnotu ako iný? Mám sa hanbiť? Môžem ľuďom veriť? Oplatí sa byť úprimný?
Podľa toho, ako na tieto otázky odpoviem, ma to buď bude ťahať k izolácii, a teda ku kompenzácii závislosťou pre nedostatok vzťahov, alebo ma to bude ťahať k zdravým vzťahom, kde sa budem môcť rozvíjať a nebudem mať takú silnú potrebu utiekať sa k niečomu, čo mi škodí.
Asi poznáte český dokument V sieti o sexuálnych predátoroch. Myslím si, že situácia na Slovensku je veľmi podobná. Zverujú sa vám mladí ľudia s agresívnym sexuálnym správaním na internete?
Toto je veľmi dôležitá téma, ale otvárame ju so žiakmi len okrajovo. Ideálne by som chcela k tomu vytvoriť celý prevenčný program. Nemáme k tomu nejaké relevantné dáta, skôr ojedinelé prípady, keď ma žiak na chodbe vyhľadá a overuje si, ako má postupovať, keď ho niekto vydiera, aby odfotil svoje nahé telo.
Komunikovali ste alebo komunikujete so ženami, ktoré sa stali súčasťou pornopriemyslu?
Zatiaľ nie.
Čo môže spôsobiť, že sa mladé, inteligentné, pekné dievča dostane k prostitúcii, alebo k natáčaniu porna? Sú jej zábrany takto zverejňovať svoju intimitu menšie?
Veľmi nízka sebahodnota, závislosť na sexe, traumatické detstvo. Na stránke https://fightthenewdrug.org/ sú zverejnené rozhovory s bývalými pornoherečkami. To, čo ich spája, je práve veľmi komplikované detstvo, v ktorom ich hodnotu niekto veľmi nalomil. Niektoré tieto pornohviezdy tvrdili, aké sú emancipované a šťastné, kým boli ešte v pornopriemysle, ale hneď ako tento svet opustili, hovoria úplne iný príbeh. Odporúčala by som vypočuť si audioknihu The last days of August od britského novinára Johna Ronsona. Táto kniha sa venuje skutočnosti, že pornopriemysel má veľmi vysoké percento samovrážd. Samovraždy nepáchajú úspešní, emocionálne a mentálne zdraví ľudia.
Za pornom je jedna firma a špičkoví marketéri. V čom môže spočívať pomoc takýmto dievčatám a ženám? Čo by pre nich bolo dostatočnou motiváciou, aby z takého prostredia odišli?
Niektoré herečky, ktoré z pornopriemyslu odišli, neskôr založili domovy pre ženy, ktoré zo sexbiznisu unikli. Bývalé prostitútky, pornoherečky, striptérky a podobne. V týchto domovoch hľadajú útočisko, kým sa dokážu postaviť na vlastné nohy. Neviem presne, ako prebieha tento proces zotavovania v ich prípade, ale predpokladám, že podobne, ako v iných prípadoch: práca na sebaprijatí, odpustení, vzdelávaní sa, aby dokázali mať inú profesiu a podobne. O takýchto domovoch na Slovensku ale neviem.
Lívia Halmkan práve napísala knihu pre rodičov Láska žije offline, ktorej vydanie môžete podporiť na tomto linku.