Preskočiť na obsah
  |  

V EÚ sa obávajú amerických volieb. Estónska premiéra navrhla vytvoriť miliardový zbrojný fond Únie

V EÚ sa obávajú amerických volieb. Estónska premiéra Kaja Kallasová navrhla vytvoriť miliardový zbrojný fond Únie pre prípad, že v budúcnosti ochabne americká pomoc Kyjevu. V Bruseli sa o návrhu diskutuje za zatvorenými dverami.

Medzi predstaviteľmi Únie údajne panujú obavy, či vydrží kľúčová americká vojenská podpora Ukrajiny a bezpečnostné záruky Spojených štátov aj po prezidentských voľbách budúci rok. V tejto súvislosti Kallasová spomenula možnosť návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu.

„Čím skôr budeme konať, tým lepšie,“ povedala Kallasová, ktorá sa aktívne zaujíma o miesto budúcej generálnej tajomníčky NATO.

Trump predtým kritizoval spôsob, akým sa Spojené štáty v konflikte na Ukrajine angažujú. Počas uplynulých mesiacov vyhlásil, že ak by bol prezidentom, ukončil by vojnu na Ukrajine počas 24 hodín. 

Zatiaľ nie je jasné, do akej miery by mal diskutovaný európsky zbraňový fond riešiť otázku zabezpečenia a modernizáciu vlastných armád EÚ a nakoľko by mal prípadne suplovať pomoc zo Spojených štátov, pokiaľ by bola v budúcnosti obmedzená. 

Brusel už plán na vojenský balíček v hodnote 20 miliárd eur zverejnil tento rok v júli. Pomoc má do krajiny prúdiť v nasledujúcich štyroch rokoch. Niektoré krajiny však s objemom balíčka nesúhlasia, medzi nimi napríklad Nemecko alebo Maďarsko.

(handelsblatt)

  |  

Vladimir Putin nariadil armáde zvýšiť počet vojakov o takmer 170-tisíc

Vladimir Putin nariadil armáde zvýšiť počet vojakov o takmer 170-tisíc. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ide o reakciu na rozširovanie NATO a vojnu na Ukrajine.

V blízkosti ruských hraníc sa budujú "kombinované ozbrojené sily NATO a rozmiestňujú sa ďalšie systémy protivzdušnej obrany a úderné zbrane", uviedlo ruské ministerstvo vo svojom stanovisku. "Zvyšuje sa potenciál taktických jadrových síl NATO," dodalo.

"V súčasných podmienkach je dodatočné zvýšenie bojovej sily a veľkosti ozbrojených síl adekvátnou odpoveďou na agresívne aktivity bloku NATO," uviedol rezort obrany.

Putinov dekrét, ktorý okamžite vstúpil do platnosti, zvyšuje celkový počet príslušníkov ruskej armády na 2,2 milióna, z toho 1,3 milióna predstavujú vojaci.

Rusko zvyšuje počet vojakov vo svojej armáde už druhýkrát za posledných 15 mesiacov.

(politico)

  |  

Pri bombovom útoku na katolíckej omši na Filipínach prišli o život traja ľudia

Na nedeľnej omši na Filipínach sa odohral bombový útok. Zahynuli pri ňom najmenej traja ľudia a ďalších sedem utrpelo zranenia. Útok sa podľa regionálneho policajného šéfa stal v najväčšom moslimskom meste v krajine.

K explózii došlo počas pravidelnej bohoslužby v telocvični Štátnej univerzity Mindanao v Marawi, uviedol regionálny policajný šéf Allan Nobleza.

"Sme solidárni s našou kresťanskou komunitou a so všetkými, ktorých táto tragédia zasiahla," uviedla univerzita.

K incidentu došlo po piatkovom nálete filipínskej armády, pri ktorom prišlo o život jedenásť islamistických militantov z organizácie Dawlah Islamiyah na ostrove Mindanao. Armáda v sobotu informovala, že skupina plánovala podniknúť útoky v provincii Maguindanao del Sur.

Polícia podľa Noblezu vyšetruje, či nedeľný výbuch súvisí s piatkovým leteckým útokom.

(tasr, afp)

  |  

Polícia zatkla útočníka z Paríža

Polícia zatkla muža, ktorý útočil na okoloidúcich v centre Paríža pri Eiffelovej veži. Podľa francúzskeho ministra vnútra sa útočník po zatknutí vyjadril, že ho veľmi trápi zomieranie moslimov, najmä na palestínskych územiach, a tvrdil, že Francúzsko je spolupáchateľom.

"Táto osoba bola pripravená zabíjať ďalej," povedal minister Gérald Darmanin novinárom s tým, že útočník podľa všetkého kričal "Alláhu akbar" (Boh je najväčší).

Dvadsaťpäťročný útočník, ktorý je francúzsky občan, už predtým strávil štyri roky vo väzení za násilný trestný čin. Z väzenia ho prepustili po štyroch rokoch v roku 2020. Následne bol pod dohľadom a podstupoval psychiatrickú liečbu.

Útočník napadol nemecký pár nožom, pričom muža zabil. Potom pomocou kladiva zranil ďalšie dve osoby.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril sústrasť rodine Nemca zabitého pri "teroristickom útoku" v Paríži.

(tasr, ap)

  |  

Cieľ Izraela zničiť Hamas môže viesť k desaťročnej vojne, uviedol Macron

"Čo je totálne zničenie Hamasu a myslí si niekto, že je to možné? Ak áno, vojna bude trvať desať rokov," varoval francúzsky prezident Emmanuel Macron.

"Myslím si, že sa nachádzame v bode, keď izraelské úrady budú musieť presnejšie definovať svoj cieľ a želaný konečný stav," uviedol Macron na tlačovej konferencii na okraj klimatickej konferencie COP28 v Dubaji.

(tasr, afp)

  |  

Maďarská vláda: Maďarsko si neželá hrať žiadnu rolu vo vnútropolitických bojoch ukrajinského prezidenta

Maďarsko si neželá hrať žiadnu rolu vo vnútropolitických bojoch ukrajinského prezidenta, reagoval hovorca maďarskej vlády Zoltan Kovacs na vyhlásenie Ukrajinskej bezpečnostnej služby, ktorá nepovolila bývalému ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovovi vycestovať z Ukrajiny.

"Správy ako táto a tieto politické čistky sú ďalším znakom toho, že Ukrajina ešte nie je pripravená na členstvo v Európskej únii," dodal Kovacs.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v sobotnom vyhlásení konanie ukrajinskej pohraničnej stráže odôvodnila tým, že sa exprezident chystal stretnúť s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorého Kyjev kritizuje za "protiukrajinské postoje".

Dodala, že Moskva údajne plánovala toto stretnutie využiť "na svoje informačné a psychologické operácie proti Ukrajine".

(tasr, afp)