Preskočiť na obsah
  |  

Mesto Lučenec má v realizácii 34 projektov, uchádzať sa chce o ďalšie dotácie

LUČENEC – Mesto Lučenec má v súčasnosti v realizácii 34 projektov za približne desať miliónov eur, ďalších 14 projektov má aktuálne v hodnotení. V roku 2024 sa chce samospráva naďalej uchádzať o dotácie a eurofondy, projektovo pripraviť plánuje desiatky ďalších zámerov. TASR o tom informovala hovorkyňa mesta Michaela Baboľová.

Mesto Lučenec bude v roku 2024 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške 30 597 915 eur. V rámci investícií počíta najmä s už rozbehnutými projektmi a ich spolufinancovaním.

„V rozpočte sú naplánované výdavky napríklad na zakúpenie vnútorného vybavenia Materskej školy Partizánska, ktorá prešla komplexnou rekonštrukciou vďaka dotácii. V roku 2024 začne mesto Lučenec vďaka získanej dotácii s revitalizáciou Kubínyiho námestia. Ďalší zelený projekt je revitalizácia zelene na Ulici M. Rázusa,“ priblížila primátorka Lučenca Alexandra Pivková.

Aj v roku 2024 sa chce mesto uchádzať o dotácie a eurofondy, ktoré v aktuálnej finančnej situácii samospráv považuje v rámci rozvoja miest a obcí za nevyhnutné. Pripravené projekty má samospráva pre udržateľný mestský rozvoj (UMR) aj cez integrovanú územnú stratégiu (IÚS) Banskobystrického samosprávneho kraja.

„Ide napríklad o financie na regionálnu plaváreň, bývalú hasičskú zbrojnicu, rekonštrukciu Divadla B. S. Timravy, obnovu Tuhárskeho námestia, revitalizáciu vnútrobloku na Erenburgovej ulici, výstavbu prekrytých kontajnerových stanovíšť či rekonštrukciu mestskej tržnice. Čo sa nám v období nasledujúcich štyroch rokov, keď je možné čerpať tieto financie, podarí zrealizovať, bude závisieť napríklad aj od príjmov z podielových daní,“ dodala primátorka.

Ambíciou mesta v nasledujúcich mesiacoch je projektovo pripraviť ďalších takmer 30 rozvojových zámerov. O financie z mimorozpočtových zdrojov sa chce uchádzať napríklad s projektmi zameranými na revitalizáciu zelene na Haličskej ceste a Ulici L. Novomeského, či na revitalizáciu vnútrobloku na Rúbanisku II.

Dotácie by mesto chcelo získať aj na dovybavenie kompostárne, vodozádržné opatrenia, obnovu kamerového systému, rekonštrukciu ciest a chodníkov a revitalizáciu mestského parku.

(tasr)

  |  

Spornou plavárňou v Ružomberku sa už zaoberá polícia

RUŽOMBEROK – Radnica sa už dlhší čas trápi s výstavbou plavárne. Miestnym je známa najmä tým, že bývalé vedenie mesta podpísalo nevýhodný dodatok, ktorý urobil z ceny výstavby astronomickú sumu. Radnica teraz situáciu rieši s políciou a prokuratúrou.

„Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nateraz nie je možné poskytnúť bližšie informácie," uviedla žilinská krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová. Hovorca Ružomberka Vladimír Miškovčík dodal, že mesto sa k téme nateraz nebude vyjadrovať, keďže beží vyšetrovanie.

Problémy okolo plavárne odštartoval sporný dodatok k výstavbe za 1,2 milióna eur. Ten podpísal tri dni pred ustanovujúcim zastupiteľstvom v roku 2022 vtedajší viceprimátor a konateľ mestskej spoločnosti CZT Ružomberok Ján Bednárik. Cena stavby sa tak zvýšila zo 7,1 na 8,3 milióna eur. Nárast sumy odôvodňovali ako dôsledok inflácie, čo sa však mnohým Ružomberčanom zdá ako podvod.

Nový primátor mesta Ľubomír Kubáň chcel po svojom nástupe do funkcie dodatok zrušiť. Poukazoval najmä na to, že bol uzatvorený bez vedomia a súhlasu mestského zastupiteľstva. Zvýšenie ceny prác označil za nehospodárne a ekonomicky neopodstatnené. Mestskí poslanci Kubáňa zaviazali, aby dodatok zrušil. Následne radnica podala na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z možného spáchania trestného činu machinácií.

(tasr)

  |  

Na protestoch proti AfD v Nemecku vyzývali demonštranti k zabíjaniu straníkov

Na protestoch proti AfD v Nemecku demonštranti vyzývali na zabíjanie jej členov. Prokuratúra začala vyšetrovanie pre podozrenie z trestného činu verejného podnecovania k páchaniu trestných činov.

Na demonštrácii v Aachene, ktorú organizovala tamojšia bunka organizácie Antifa, sa objavil transparent so sloganmi „Zabiť členov AfD“ a „Deportovať nacistov“. Transparent zrejme držalo niekoľko ľudí, podľa prokuratúry tak vyšetrujú niekoľko neznámych páchateľov.

Pôvodne sa na protest zaregistrovalo 150 ľudí, miestni obyvatelia sa však pridávali, a celkový počet dosiahol asi 10-tisíc demonštrantov.

(welt)

  |  

Generálny tajomník OSN António Guterres si podal ruku s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom, vyslúžil si za to kritiku

Generálny tajomník OSN António Guterres si podal ruku s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom. Vyslúžil si za to kritiku litovského ministra zahraničia Gabrieliusa Landsbergisa.

Landsbergis na svojom účte na sieti X zverejnil fotku zo stretnutia Guterresa a Lavrova s popisom: „UNbelievable“ [NEuveriteľné, čo je slovná hračka s anglickou skratkou OSN, teda UN, pozn.red.].

(x, ukrajinská pravda)

  |  

Fiala aj Pavel narazili. Český Senát nevyslovil súhlas s ratifikáciou Istanbulského dohovoru

Český Senát v stredu nevyslovil súhlas s ratifikáciou Istanbulského dohovoru, ktorý Parlamentu ČR predložila na schválenie vláda Petra Fialu. Keďže súhlas s ratifikáciou medzinárodných zmlúv musia dať obe parlamentné komory, návrh už do Poslaneckej snemovne nepôjde. Za vyslovenie súhlasu hlasovalo 34 zo 71 prítomných senátorov, proti bolo 28, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Podľa ministra spravodlivosti Pavla Blažka, ktorý dokument v hornej komore parlamentu predstavil, by jeho prijatie malo skôr symbolický význam a český právny poriadok by sa meniť nemusel.

Senátori, ktorí boli proti návrhu, tvrdili, že dohovor je politický dokument, ktorý dáva len prázdne záväzky a nemá reálnu šancu násiliu zabrániť. "Istanbulský dohovor je otráveným jablkom, ktoré má krásne vyzerajúcu šupku. Je to veľmi utáraný dokument, v ktorom sú určite dobré úmysly, ale pod ne sa podarilo skryť niekoľko zákerných vecí," vyhlásil Zdeněk Hrabala. Realizácia dohovoru by podľa Jany Zwyrtek Hamplovej znamenala ohrozovanie detí.

Naopak, podľa zástancov dokumentu by ČR jeho ratifikáciou Česko ukázalo, že netoleruje násilie "za zatvorenými dverami". "Je pre mňa až neuveriteľné, čo je niekto schopný vyfabulovať z textu Istanbulského dohovoru alebo zo sprievodnej správy," reagoval na oponentov podpredseda Senátu Jiří Drahoš. Podľa Adély Šípovej by ratifikácia dohovoru zaradila ČR medzi krajiny, kam patrí. "Nič nám nevezme, žiadnu našu rodinu neohrozí," dodala.

Český prezident Petr Pavel ešte pred hlasovaním Senátu prijatie dokumentu podporil. "Sme jedným z posledných štátov Európy, ktorý sa k nej dosiaľ nezaviazal, a nie je žiaden skutočný dôvod, prečo to ďalej odkladať," napísal na sociálnej sieti X s tým, že ČR ho mala ratifikovať už dávno.

Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu – alebo aj Istanbulský dohovor – je medzinárodná dohoda Rady Európy, ktorá bola podpísaná 11. mája 2011 v tureckom Istanbule. Vyžaduje, aby vlády signatárskych štátov prijali právne predpisy stíhajúce domáce násilie a podobné prejavy týrania, ako sú znásilnenie v manželstve či mrzačenie ženských pohlavných orgánov.

Vzniknúť by podľa neho mali centrá s lekárskou pomocou pre obeti sexuálneho násilia a dostupná by mala byť aj právna a psychologická pomoc či telefónne linky podpory. Počíta tiež so školením policajtov, zdravotníkov či sudcov.

Obsahuje však aj viaceré pasáže šíriace kontroverznú rodovú ideológiu, v dôsledku čoho konzervatívne kruhy upozorňovali, že ide o "trójskeho koňa" progresivizmu.

Česko zmluvu podpísalo v roku 2016, ale neratifikovalo ju. V Európskej únii ako celku začal dohovor platiť 1. októbra 2023, hoci sa k nemu dodnes okrem Česka právne nezaviazalo ani Slovensko, Bulharsko, Litva a Maďarsko.

(tod/tasr)

  |  

Na dve lode plaviace sa pod americkou vlajkou zaútočili jemenskí povstalci hnutia Ansár Alláh

Na dve lode plaviace sa pod americkou vlajkou zaútočili jemenskí povstalci hnutia Ansár Alláh – húsíovia. Americké vojenské námorníctvo niekoľko striel zneškodnilo.

Išlo o kontajnerové lode Maersk Detroit a Maersk Chesapeake, ktoré prevážali náklad amerických ministerstiev obrany a zahraničných vecí. Plavidlá amerického vojenského námorníctva im poskytovali ozbrojený sprievod.

Dánska spoločnosť Maersk uviedla, že obe lode počas plavby hlásili vo svojej blízkosti výbuchy. Americké lode viacero vypálených projektilov zneškodnili. „Posádka, loď a náklad sú v bezpečí a nepoškodené,“ uviedla Maersk.

Centrálne velenie ozbrojených síl USA z útoku obvinilo húsíov, ktorí údajne vypálili tri protilodné balistické strely. „Jedna zo striel dopadla do mora, ďalšie dve boli úspešne zachytené a zostrelené torpédoborcom USS Gravely,“ uviedlo CENTCOM vo vyhlásení. Na ďalšie otázky agentúry AP však velenie nereagovalo.

Hovorca hnutia Ansár Alláh Jahjá Sarí vo vopred nahranom vyjadrení uviedol, že húsíovia sa prihlasujú k týmto útokom a budú v nich pokračovať.

(tasr, ap)