RUŽOMBEROK – Liptovské múzeum v Ružomberku má nové vedenie. Riaditeľom sa stal Martin Hromada, ktorý šéfoval Odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja. V nedávnej histórii tohto múzea to však vrelo, najmä keď musel z funkcie odstúpiť bývalý riaditeľ Michal Kovačič v dôsledku škandálov svojej firmy. Nepríjemné otázky musel pri výberovom konaní zodpovedať aj súčasný riaditeľ.
Okolo vymenovania nového riaditeľa Liptovského múzea sa vedú rôzne reči, tak v meste, ako aj medzi odbornou verejnosťou. Martin Hromada bol totiž členom volebného tímu súčasného primátora Ružomberka Ľubomíra Kubáňa, ktorý sa stal primátorom v roku 2022. Obaja sú dlhé roky kamarátmi, pričom Hromada verejne podporoval kandidatúru Ľubomíra Kubáňa na primátorské kreslo. To, že sa Martin Hromada stal novým riaditeľom múzea, tak vyvolalo medzi niektorými ľuďmi nové otázky. Niektorým sa zdá, že si kamaráti iba splácajú dlhy.
Problém sa prvýkrát ukázal na verejnom vypočutí kandidátov v rámci 2. kola výberového procesu. Ľudia mohli v online komentároch písať otázky na kandidátov. Tí ich museli zodpovedať bez prípravy.
„Ste poslancom zastupiteľstva Mesta Ružomberok, zároveň ste boli členom volebného tímu súčasného primátora. Je v poriadku, že osoba, ktorú ste podporovali Vy, rozhoduje o Vás ako kandidátovi na riaditeľa?“ opýtal sa Michal z Ružomberka.
„Prečo výberové konanie neprebehlo už skôr? Pripravovali ste si miesto pre seba? Ako ste ako riaditeľ odboru zabezpečili toto výberové konanie tak, aby nedošlo k stretu záujmov? Nečerpali ste z projektov iných uchádzačov, keďže k nim mate prístup aj z predchádzajúcich výberových konaní?,“ opýtala sa bez obalu Martina.
Martin Hromada, sediaci sám na jednej strane dlhého stola, odpovedal vyhýbavo. „To, že je tu prítomný primátor Kubáň, nevidím ako problém. Moje politické ambície sú jedna vec, práca pre múzeum druhá. Do múzea vstupujem ako odborník a ako manažér. To, že je tu primátor, to ja neovplyvňujem. Chcem urobiť všetko preto aby mesto, v ktorom žijem, malo kultúru,“ odpovedal.
Predseda výberovej komisie Ondrej Buzala, ktorý sedel priamo oproti Hromadovi a ktorý zároveň pôsobí ako riaditeľ úradu ŽSK, následne objasnil proces výberu kandidáta. „Dovoľte mi len dodať do záznamu pre ujasnenie, že členovia výberovej komisie nerozhodujú v skutočnosti o výbere kandidáta, celý proces má 4 kolá. Členovia komisie iba odporúčajú kandidáta pani predsedníčke, ktorá to tlmočí krajskému zastupiteľstvu,“ uviedol.
Primátor Kubáň však sedí aj v krajskom zastupiteľstve, čo u mnohých vyvoláva ďalšie otázky a nespokojnosť. Na situáciu sme sa ho spýtali osobne.
„Pri výbere riaditeľa nevidím žiadne pochybnosti, som členom kultúrnej komisie už druhé volebné obdobie. Niektorých ľudí v komisii som dokonca vôbec nepoznal. Pán Hromada vyhral na základe hlasovania s veľkou prevahou, ja to rozhodnutie rešpektujem. Poznám aj jeho predchodcu, pána Moldu. Tí dvaja boli moji osobní favoriti. Výberové konanie bolo štandardné a korektné. Pán Hromada má obrovské manažérske skúsenosti a mňa zaujalo aj to, že riadil odbor kultúry a bol v tom úspešný,“ uviedol primátor.
Nástup nového riaditeľa mal však priamo odozvu medzi akademikmi. „Symbolické gestá sú niekedy dôležité. Minulý týždeň som sa vzdal členstva v Múzejnej vedeckej rade Liptovského múzea, pretože som nadobudol silné pochybnosti o transparentnosti výberového konania nového riaditeľa,“ uviedol na sociálnych sieťach Anton Hruboň, historik z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa neho ide o konflikt záujmov a kandidát nebol vybraný objektívne.
„Vzdanie sa čestnej funkcie člena vedeckej rady je štandardnou reakciou v situácii, keď si neviem predstaviť spoluprácu s manažmentom,“ uviedol pre Žilinský Štandard Hruboň. Primátor Kubáň si však s jeho vyjadrením ťažkú hlavu nerobí: „Tento názor, ktorý pán Hruboň vyjadril, beriem na vedomie. Viac k tomu ale nemám čo dodať,“ podotkol na záver.
Žilinský Štandard oslovil aj protikandidáta, spomínaného Rastislava Moldu, ten sa však k situácii nechcel vyjadrovať.