Preskočiť na obsah
  |  

Na protestoch proti AfD v Nemecku vyzývali demonštranti k zabíjaniu straníkov

Na protestoch proti AfD v Nemecku demonštranti vyzývali na zabíjanie jej členov. Prokuratúra začala vyšetrovanie pre podozrenie z trestného činu verejného podnecovania k páchaniu trestných činov.

Na demonštrácii v Aachene, ktorú organizovala tamojšia bunka organizácie Antifa, sa objavil transparent so sloganmi „Zabiť členov AfD“ a „Deportovať nacistov“. Transparent zrejme držalo niekoľko ľudí, podľa prokuratúry tak vyšetrujú niekoľko neznámych páchateľov.

Pôvodne sa na protest zaregistrovalo 150 ľudí, miestni obyvatelia sa však pridávali, a celkový počet dosiahol asi 10-tisíc demonštrantov.

(welt)

  |  

Generálny tajomník OSN António Guterres si podal ruku s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom, vyslúžil si za to kritiku

Generálny tajomník OSN António Guterres si podal ruku s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom. Vyslúžil si za to kritiku litovského ministra zahraničia Gabrieliusa Landsbergisa.

Landsbergis na svojom účte na sieti X zverejnil fotku zo stretnutia Guterresa a Lavrova s popisom: „UNbelievable“ [NEuveriteľné, čo je slovná hračka s anglickou skratkou OSN, teda UN, pozn.red.].

(x, ukrajinská pravda)

  |  

Fiala aj Pavel narazili. Český Senát nevyslovil súhlas s ratifikáciou Istanbulského dohovoru

Český Senát v stredu nevyslovil súhlas s ratifikáciou Istanbulského dohovoru, ktorý Parlamentu ČR predložila na schválenie vláda Petra Fialu. Keďže súhlas s ratifikáciou medzinárodných zmlúv musia dať obe parlamentné komory, návrh už do Poslaneckej snemovne nepôjde. Za vyslovenie súhlasu hlasovalo 34 zo 71 prítomných senátorov, proti bolo 28, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Podľa ministra spravodlivosti Pavla Blažka, ktorý dokument v hornej komore parlamentu predstavil, by jeho prijatie malo skôr symbolický význam a český právny poriadok by sa meniť nemusel.

Senátori, ktorí boli proti návrhu, tvrdili, že dohovor je politický dokument, ktorý dáva len prázdne záväzky a nemá reálnu šancu násiliu zabrániť. "Istanbulský dohovor je otráveným jablkom, ktoré má krásne vyzerajúcu šupku. Je to veľmi utáraný dokument, v ktorom sú určite dobré úmysly, ale pod ne sa podarilo skryť niekoľko zákerných vecí," vyhlásil Zdeněk Hrabala. Realizácia dohovoru by podľa Jany Zwyrtek Hamplovej znamenala ohrozovanie detí.

Naopak, podľa zástancov dokumentu by ČR jeho ratifikáciou Česko ukázalo, že netoleruje násilie "za zatvorenými dverami". "Je pre mňa až neuveriteľné, čo je niekto schopný vyfabulovať z textu Istanbulského dohovoru alebo zo sprievodnej správy," reagoval na oponentov podpredseda Senátu Jiří Drahoš. Podľa Adély Šípovej by ratifikácia dohovoru zaradila ČR medzi krajiny, kam patrí. "Nič nám nevezme, žiadnu našu rodinu neohrozí," dodala.

Český prezident Petr Pavel ešte pred hlasovaním Senátu prijatie dokumentu podporil. "Sme jedným z posledných štátov Európy, ktorý sa k nej dosiaľ nezaviazal, a nie je žiaden skutočný dôvod, prečo to ďalej odkladať," napísal na sociálnej sieti X s tým, že ČR ho mala ratifikovať už dávno.

Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu – alebo aj Istanbulský dohovor – je medzinárodná dohoda Rady Európy, ktorá bola podpísaná 11. mája 2011 v tureckom Istanbule. Vyžaduje, aby vlády signatárskych štátov prijali právne predpisy stíhajúce domáce násilie a podobné prejavy týrania, ako sú znásilnenie v manželstve či mrzačenie ženských pohlavných orgánov.

Vzniknúť by podľa neho mali centrá s lekárskou pomocou pre obeti sexuálneho násilia a dostupná by mala byť aj právna a psychologická pomoc či telefónne linky podpory. Počíta tiež so školením policajtov, zdravotníkov či sudcov.

Obsahuje však aj viaceré pasáže šíriace kontroverznú rodovú ideológiu, v dôsledku čoho konzervatívne kruhy upozorňovali, že ide o "trójskeho koňa" progresivizmu.

Česko zmluvu podpísalo v roku 2016, ale neratifikovalo ju. V Európskej únii ako celku začal dohovor platiť 1. októbra 2023, hoci sa k nemu dodnes okrem Česka právne nezaviazalo ani Slovensko, Bulharsko, Litva a Maďarsko.

(tod/tasr)

  |  

Na dve lode plaviace sa pod americkou vlajkou zaútočili jemenskí povstalci hnutia Ansár Alláh

Na dve lode plaviace sa pod americkou vlajkou zaútočili jemenskí povstalci hnutia Ansár Alláh – húsíovia. Americké vojenské námorníctvo niekoľko striel zneškodnilo.

Išlo o kontajnerové lode Maersk Detroit a Maersk Chesapeake, ktoré prevážali náklad amerických ministerstiev obrany a zahraničných vecí. Plavidlá amerického vojenského námorníctva im poskytovali ozbrojený sprievod.

Dánska spoločnosť Maersk uviedla, že obe lode počas plavby hlásili vo svojej blízkosti výbuchy. Americké lode viacero vypálených projektilov zneškodnili. „Posádka, loď a náklad sú v bezpečí a nepoškodené,“ uviedla Maersk.

Centrálne velenie ozbrojených síl USA z útoku obvinilo húsíov, ktorí údajne vypálili tri protilodné balistické strely. „Jedna zo striel dopadla do mora, ďalšie dve boli úspešne zachytené a zostrelené torpédoborcom USS Gravely,“ uviedlo CENTCOM vo vyhlásení. Na ďalšie otázky agentúry AP však velenie nereagovalo.

Hovorca hnutia Ansár Alláh Jahjá Sarí vo vopred nahranom vyjadrení uviedol, že húsíovia sa prihlasujú k týmto útokom a budú v nich pokračovať.

(tasr, ap)

  |  

Popravu dusíkom v štáte Alabama schválil odvolací súd Spojených štátov

Popravu dusíkom v štáte Alabama schválil odvolací súd Spojených štátov. Pôjde tak o prvú popravu tohto typu v dejinách. Trojčlenný senát rozhodol, že nezablokuje popravu 58-ročného Kennetha Eugena Smitha.

Očakáva sa, že jeho právnici sa odvolajú na Najvyšší súd z dôvodu porušenia ústavného zákazu krutých a netradičných spôsobov výkonu trestu smrti.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) minulý týždeň uviedol, že táto poprava by mohla byť mučením. Smithovi právnici podali proti poprave plynným dusíkom už niekoľko námietok, neuspeli však ani raz.

Senát Najvyššieho súdu v stredu zamietol vrahovu žiadosť o zastavenie popravy. Odmietol jeho tvrdenia, že uskutočnenie druhej popravy po tom, čo prežil prvý pokus, by bolo protiústavné.

(tasr, ap)

  |  

USA: Federálny letecký úrad predstavil program previerok lietadiel Boeing 737 MAX 9

USA: Federálny letecký úrad predstavil program previerok lietadiel Boeing 737 MAX 9, po ktorých by sa stroje mohli vrátiť do prevádzky. Tú celoplošne pozastavili po núdzovom pristátí Boeingu spoločnosti Alaska Airlines, ktorému tesne po štarte odpadol bočný panel.

FAA spoločnosti Boeing nepovolí rozšíriť výrobu lietadiel typu 737 MAX. Takýto krok je podľa úradu potrebný na zaistenie zodpovednosti a dodržiavania požadovaných postupov pri kontrole kvality.

Vplyv na výrobné plány Boeingu zatiaľ nie je známy, samotná spoločnosť sa k veci odmietla vyjadriť.

Alaska Airlines uviedla, že od piatku plánuje začať s obnovovaním letov týchto strojov. Spoločnosť United Airlines by chcela lietadlá vracať do prevádzky od soboty.

(tasr, afp, reuters)