Preskočiť na obsah
  |  

Okružná križovatka v Sobôtke bude drahšia, výstavbu ukončia do jesene

RIMAVSKÁ SOBOTA – Výstavba novej okružnej križovatky na ceste I/16 v mestskej časti Sobôtka v Rimavskej Sobote bude drahšia, ako sa pôvodne predpokladalo. V súčasnosti je dokončených približne 60 percent stavebných prác, výstavbu plánujú ukončiť v septembri. Pre TASR to skonštatovala hovorkyňa Slovenskej správy ciest (SSC) Jana Lukáčová.

„Práce na križovatke pokračujú aj v týchto dňoch v súlade so stanovenými termínmi, avšak predpokladáme, že naplno sa budú môcť rozbehnúť v marci. Aktuálne prebieha zakladanie protihlukovej steny, budujú sa základy pod portály, vykonávajú sa terénne úpravy,“ priblížila Lukáčová. Výstavba novej okružnej križovatky v Sobôtke sa začala v auguste 2023. Existujúca križovatka na hlavnom južnom ťahu I/16 s cestami I/72 a II/532 sa v rámci rekonštrukcie zmení na štvorramennú dvojpruhovú okružnú križovatku s priemerom približne 50 metrov. Náklady na projekt pôvodne predstavovali vyše 3,8 milióna eur, výstavba však bude drahšia. „Popri výstavbe križovatky bola potrebná výmena väčšej časti podložia, čím sa cena zvýšila o 15 percent,“ vysvetlila hovorkyňa SSC.

Stavebné práce na križovatke si v minulom roku vyžiadali aj rozsiahlejšie dopravné obmedzenia, pre vjazd do Rimavskej Soboty museli vodiči využívať obchádzkovú trasu. „Na konci roka bola križovatka čiastočne sprejazdnená, a to aj počas výstavby, čím sa aspoň čiastočne odľahčila obchádzková trasa,“ uviedla Lukáčová s tým, že v úseku je naďalej znížená rýchlosť, a tiež sú zúžené jazdné pruhy. Križovatka v mestskej časti Sobôtka patrí medzi najfrekventovanejšie úseky v Rimavskej Sobote, naposledy bola prestavaná v 80. rokoch 20. storočia. Výstavbu novej okružnej križovatky SSC spolufinancuje s pomocou európskych zdrojov.

(tasr)

  |  

Historickú kaplnku na cintoríne chcú zachrániť

ŽILINA – Záchrana historickej kaplnky postupuje do finálnej fázy. Budúci mesiac by sa mala začať tretia a zároveň posledná etapa rekonštrukcie Kaplnky Panny Márie Loretánskej na Starom cintoríne v Žiline.

Túto jedinečnú barokovú stavbu získalo mesto Žilina do svojho vlastníctva pred šiestimi rokmi. Rekonštrukčné práce budú trvať štyri mesiace a samospráva na ne vyčlenila 118-tisíc eur. Postupná zmena vzhľadu kaplnky nie je však jediným, čo sa za tých pár rokov zmenilo.

„Na základe historických výskumov zmenila aj svoj názov. Zatiaľ čo v minulosti bola známa ako Kaplnka sv. Magdalény, dnes už vieme, že ide o Kaplnku Panny Márie Loretánskej. Zároveň sa ako prvá baroková sakrálna stavba na území mesta Žilina stala národnou kultúrnou pamiatkou,“ vysvetlil žilinský primátor Peter Fiabáne.

Po rozsiahlej obnove strechy s vežou a izolácii základov kaplnky sa aktuálne pripravuje tretia, posledná etapa rekonštrukcie. „Bude zahŕňať sanáciu vnútorných a vonkajších omietok, obnoví sa dlažba, zrealizuje sa tiež prívod elektrickej energie vrátane vonkajšieho osvetlenia. Okolo kaplnky sa vybuduje odkvapový chodník,“ doplnil P. Fiabáne.

Zaujímavosťou rekonštrukcie je podľa jeho slov aj predpríprava na elektrifikáciu zvonenia dvoch funkčných zvonov, ktoré sú osadené vo veži kaplnky. Zreštaurujú sa dverné a okenné výplne aj dobový mobiliár, pričom nad obnovou bude dohliadať Krajský pamiatkový úrad v Žiline. Na rekonštrukciu vyčlenila žilinská samospráva z vlastných zdrojov prostriedky vo výške 118-tisíc eur.

„Termín začatia prác závisí od poveternostných podmienok, predpokladáme však, že by to mohlo byť už v marci. Ukončenie s kolaudačným rozhodnutím je predbežne stanovené na jún, prípadne júl tohto roka,“ uzavrel primátor.

Kaplnka Panny Márie Loretánskej bola podľa výskumov postavená približne v roku 1710 na pamiatku morovej epidémie, ktorá zasiahla Žilinu v 18. storočí. Počas dlhých rokov prešla viacerými obnovami. Posledná bola po roku 1989, kedy sa vymenila strešná krytina a vybudoval sa nový strop v interiéri. Následne kaplnka chátrala. V roku 2018 ju získalo do vlastníctva mesto Žilina, zrealizoval sa reštaurátorský a archeologický prieskum a začalo sa s rekonštrukciou.

  |  

Demonštranti v chorvátskom Záhrebe požadujú predčasné voľby

Demonštranti v chorvátskom Záhrebe požadujú predčasné voľby, vládnu stranu obvinili z korupcie. Zhromaždenie zorganizovalo až 11 opozičných strán, ktoré podali formálnu požiadavku na rozpustenie parlamentu.

Premiér a predseda Chorvátskej demokratickej únie Andrej Plenković vládne v krajine od roku 2016, opoziční aktivisti mu adresovali výzvy na odstúpenie.

(ap, sita)

  |  

„Ak budem predsedníčkou budúcej eurokomisie, mala by som mať komisára pre obranu,“ vyhlásila Ursula von der Leyenová

„Ak budem predsedníčkou budúcej eurokomisie, mala by som mať komisára pre obranu,“ vyhlásila Ursula von der Leyenová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Bývalá nemecká ministerka obrany má tiež podporu svojej materskej Európskej ľudovej strany (EPP). Komisár by riadil celoeurópske procesy zvyšovania obrannej kapacity Únie, zatiaľ však nie je jasné, či by v jeho právomociach boli aj vojenské operácie alebo oblasť vesmíru.

„Musíme byť skutočnými aktérmi v zahraničnej politike,“ reagoval na ohlásený plán taliansky premiér Antonio Tajani.

(politico)

  |  

Nemocnica zakúpila jedinečný prístroj. Pomôže výrazne znížiť čakacie doby na vyšetrenia

BOJNICE – Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach zakúpila multifunkčnú sklopnú rádiologickú stenu, ktorá prináša posun v diagnostikovaní pacientov. Ide o jediný prístroj tohto charakteru v celom Trenčianskom kraji a druhý v rámci celej republiky.

Podobné zariadenie pred siedmimi rokmi nemocnica pre neopraviteľnú poruchu odstavila z prevádzky. Nový špeciálny röntgen zakúpili v rámci projektu takzvaných kovidových opatrení, podporených z Integrovaného regionálneho operačného programu.

„Všetky tri nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti župy sa do výzvy prihlásili, boli úspešné a získali finančné prostriedky. Bojnická nemocnica získala financie vo výške viac ako 1,6 milióna eur, celkové náklady na nákup technológií a prístrojov boli vo výške viac ako 1,7 milióna eur s DPH, s 5-percentnou spoluúčasťou Trenčianskeho kraja,“ povedal župan Jaroslav Baška.

Takmer dve tretiny financií nemocnica vynaložila práve na špeciálnu rádiologickú stenu. „Prístroj je unikátny v tom, že sa na ňom dajú robiť komplexné dynamické vyšetrenia v reálnom čase. S klasickým röntgenom máte statickú snímku, tu máte rtg obraz v pohybe, pacienta môžeme polohovať a natáčať z každej strany,“ vysvetlil primár RTG oddelenia a námestník NsP Prievidza Richard Zachar.

Podľa slov riaditeľa nemocnice Petra Glatza ide o veľkú príležitosť pre rozvoj operačných odborov, ako je chirurgia, cievna chirurgia, urológia, gynekológia či gastroenterológia. „Výkony, ktoré budeme na prístroji poskytovať, sú v súlade so zaradením nemocnice v rámci kategorizácie siete nemocníc. Veľkú časť pacientov, ktorú sme doteraz nevedeli diagnostikovať, sme museli posúvať na iné pracoviská s dlhými niekoľkomesačnými čakacími lehotami,“ dodal.

Okrem rôntgenu pribudli do vybavenia nemocnice aj EKG prístroje, polohovateľné aj klasické lôžka, laminárny box, mobilné odberové miesto a mnohé ďalšie prenosné prístroje či príslušenstvá.

Zdroj: TSK

Bojnická nemocnica prístroj zakúpila s 5-percentnou účasťou TSK. Zdroj: TSK
Multifunkčná sklopná rádiologická stena. Zdroj: TSK
  |  

Poľskí farmári obnovili blokády hraničných priechodov s Ukrajinou

Poľskí farmári obnovili blokády hraničných priechodov s Ukrajinou. Na poľskej strane priechodu Medyka sa vytvorila 42-kilometrová kolóna nákladných áut, čakacia doba je 14 dní. Pred priechodom Dorohusk stálo 550 nákladných vozidiel, čaká sa tam desať dní. Na ostatných priechodoch trvá čakanie približne päť dní.

Farmári tak protestujú proti poľnohospodárskej politike EÚ, ale aj proti dovozu lacných produktov z Ukrajiny. Protesty budú pokračovať do 10. marca.

(dpa, tasr)