Preskočiť na obsah
  |  

Špecializovaný trestný súd by sa mal 5. júna zaoberať návrhom právoplatne odsúdeného expolicajta Mariána Kučerku

Špecializovaný trestný súd by sa mal 5. júna zaoberať návrhom právoplatne odsúdeného expolicajta Mariána Kučerku na obnovu konania o treste prepadnutia majetku.

Vlani v júni dostal Kučerka za korupciu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov a šesť mesiacov, vrátane trestu prepadnutia majetku. Odvolací Najvyšší súd SR konal voči nemu ako proti ušlému. Návrh odsúdeného na obnovu konania vychádza aj z nálezu Ústavného súdu SR o protiústavnosti povinného ukladania trestu prepadnutia majetku pri vybraných trestných činoch.

Kučerka čelil obžalobe za prijatie úplatku vo výške 25-tisíc eur od podnikateľa Norberta Bödöra prostredníctvom bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernarda Slobodníka. Pomôcť mal za to Štefanovi Žigovi. V druhom skutku sa mu kládlo za vinu prijatie úplatku vo výške 200-tisíc eur od bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Časť z tejto sumy si mal ponechať.

(tasr)

  |  

Mesto Sabinov vyčleňuje 5-tisíc eur na úspešné projekty. V hlasovaní rozhodne verejnosť

SABINOV – Už štvrtý ročník participatívneho rozpočtu otvára mesto Sabinov a obyvatelia mesta sa môžu znova zapojiť do výberu najlepších projektov.

Radnica rozdelí na úspešné projekty sumu 5 000 eur. Záujemcovia môžu svoje projekty predkladať počas celého apríla. S týmto nápadom mesto Sabinov prišlo po vzore iných miest na Slovensku.

Už štvrtý rok

Ako informuje mesto Sabinov na svojej webovej stránke, participatívny rozpočet je súčasťou rozpočtovej politiky mesta už štvrtý rok. Umožňuje občanom priamo sa zapojiť do rozhodovania o prerozdelení časti verejných zdrojov, ktoré mesto pre tieto účely vyčlení.

„Vďaka vašej snahe sa v minulých rokoch podarilo dovybaviť altánok na Šanci, zrekonštruovať ihrisko pri bývalej Obchodnej akadémii, podporiť Dia deň, prípadne doplniť detské ihrisko o nové hracie prvky. Aj tento rok je na tento účel schválený rozpočet vo výške 5 000 eur,“ pripomenula radnica s tým, že o úspešných projektoch rozhodne v hlasovaní verejnosť.

Termín: Do 30. apríla

Možnosť podávať projekty v rámci participatívneho rozpočtu radnica opäť spúšťa od pondelka 1. apríla a žiadosti je možné predkladať do 30. apríla.

Projekt môže byť zameraný na úpravy verejného priestoru, zlepšenie životného prostredia a jeho zveľadenie.

Takisto na voľnočasové aktivity zamerané na kultúrne a pohybové, záujmové a tvorivé aktivity, ale tiež na infraštruktúru, občiansku vybavenosť a aktivity na zlepšenie sociálnych väzieb medzi obyvateľmi. Projekty musia mať verejnoprospešný účel, a naopak, nesmiú mať podnikateľský charakter.

Zároveň musí projekt byť zrealizovaný na území mesta Sabinov, na jeho pozemku alebo jeho majetku.

Kto a ako môže podať žiadosť?

Žiadosti pre jednotlivé projekty môžu podať občania s trvalým pobytom v meste Sabinov vo veku minimálne 15 rokov, prípadne občianske združenia a neziskové organizácie so sídlom v Sabinove, alebo s celoslovenskou pôsobnosťou, ak charakter ich aktivít spočíva v pôsobení na území mesta a podieľajú sa na nich občania mesta Sabinov.

Žiadosť musí obsahovať názov projektu, údaje o navrhovateľovi a kontakt, v prípade právnickej osoby obdobné údaje o garantovi projektu. Súčasťou musia byť stručné informácie a popis projektu, predpokladané náklady projektu, ako aj cieľ a prínos pre rozvoj mesta Sabinov.

Žiadosť o projekt, ktorá spĺňa všetky formálne podmienky, je možné podať elektronicky e-mailom na adresu [email protected], písomne v podateľni mestského úradu, poštou na jeho adresu, prípadne vyplnením elektronického formulára na stránkach mesta, kde je zverejnené aj tlačivo formulára, ktorý je možné pre podanie žiadosti využiť.

„Akceptované budú aj žiadosti, ktoré budú zaslané voľne písanou formou, avšak musia byť dodržané formálne náležitosti, ktoré musí žiadosť obsahovať,“ upozornila radnica.

  |  

Pápežské návštevy systematicky zlepšujú ľudské práva v hostiteľských štátoch

Pápežské návštevy systematicky zlepšujú ľudské práva v hostiteľských štátoch, ukazuje štúdia.

Skutočnosť, že pápežské návštevy zlepšili situáciu v danej krajine, nemusí byť zrejmá. Publikovaná štúdia však ponúka teoretické zdôvodnenie i rozsiahle štatistické overenie tejto hypotézy. Viac o tejto téme sa dočítate v texte Pavla Minárika.

  |  

Kraslice Mariána Jauscha z Novej Bane poznajú aj vo svete. Vidieť ich môžete v Pohronskom múzeu

NOVÁ BAŇA – Stovky zdobených vajíčok prejdú každý rok rukami Mariána Jauscha z Novej Bane, ktorý sa už 25 rokov venuje krasličiarstvu. Za toto obdobie sa jeho kraslice stali známymi nielen doma, ale aj za hranicami Slovenska.

Veľkonočnú atmosféru dotvárajú jeho kraslice i v domácnostiach vo Francúzsku, Anglicku, Švajčiarsku, Austrálii či Mexiku.        

K záľube netradičnej pre mužov ho priviedla zvedavosť. „Pred 25 rokmi bola v Novej Bani výstava kraslíc, kde prišli krasličiarky z Prievidze. V tom čase začali madeirové kraslice s otvormi. Bola tam pani, ktorá mi ukázala, ako sa to robí. Prezradila mi techniku vosku, lebo ja nepoužívam voskovky, ale vosk si robím sám. Je pevnejší a nepodlieha tak teplote ako voskovky, no a potom som začal skúšať, či to dokážem," uviedol pre TASR Jausch.        

Dodnes sa zdobeniu vajíčok venuje. Na konte má tisícky kraslíc, ktoré zdobí viacerými technikami – perforovaním, voskom či obliepaním. Medzi jeho dielkami možno nájsť vajíčka s vitrážovým efektom, kraslice zdobené krištáľmi, s klasickými motívmi, ale aj menej tradičné, inšpirované náboženskými motívmi. Vytvoril viaceré kraslice zobrazujúce krížovú cestu, či s fotografiami najbližších.        

Používa všetky druhy vajíčok, najjednoduchšia práca je podľa neho so slepačími, ktoré sú i najdostupnejšie. Aj keď Jausch priznáva, že istý čas bol nútený pre svoju záľubu chovať vlastné nosnice. „Ťažšie je zohnať husacie. Kedysi sa síce husi chovali v každej dedine, no teraz je toho málo a sú aj drahšie. Najdrahšie sú pštrosie a aj najťažšie sa s nimi robí, a to z toho dôvodu, že škrupina je hrubá a dosť sa z nej práši. Preto brúsim väčšinou v lete vonku," priblížil s tým, že na jeseň a v zime ich potom dozdobuje voskom.        

Zdobeniu vajíčok sa Jausch venuje celoročne – i pred Vianocami. Na výstave v Pohronskom múzeu v Novej Bani v týchto dňoch vystavuje aj netradičnú vianočnú kraslicu, ktorá zobrazuje narodenie Ježiša. Dopĺňa ju z dreva vyrezávaná miniatúrna socha svätej rodiny v Betleheme, ktorú si priniesol z viedenských vianočných trhov.        

Jauschove výtvory sa dostali do viacerých krajín. „Spolupracoval som s jednou pani vydatou vo Francúzsku, ktorá spolupracovala s francúzsko-slovenskou spoločnosťou. Táto spoločnosť podporuje nesolventných študentov a prispieva im na štúdium. Oslovila ma cez Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), či by som neprispel. Pre ňu som vždy robil vajíčka k Veľkej noci alebo k Vianociam, Francúzi používajú vajíčka aj na vyzdobenie vianočného stromčeka," priblížil Jausch.        

Krasličiar Marián Jausch Foto: TASR/Jana Vodnáková

Samostatnou skupinou tvorby krasličiara sú výtvory inšpirované Fabergého vajíčkami. Tieto svetoznáme diela boli pre Jauscha predlohou pre vznik viacerých vajíčok. Vytvoril napríklad napodobeninu koša s kvetmi podľa originálu, ktorý podľa neho vlastnila anglická kráľovná, renesančné či konvalinkové vajce. V niektorých sú dokonca ukryté fotografie. Inšpirácie čerpá z internetu, jeden originál obdivoval vo Viedni, patril však podľa neho medzi menej zdobené.

Pohronské múzeum v Novej Bani zároveň v týchto dňoch pripravilo výstavu s názvom Vandrovalo vajce. Ako pre TASR priblížila historička a kurátorka múzea Hana Zduchová, výstava je spojená s celoslovenskou súťažou o najkrajšie kraslice a potrvá do 21. apríla.        

Výstava je rozdelená na dve časti, jednu tvoria súťažné kraslice, ktorých je približne 380. „Zastúpené sú viaceré techniky zdobenia vajíčok. Hlavnou kategóriou sú maľované vajíčka, je už jedno, či farbou, voskom, alebo klasické batikované vajíčka,“ priblížila Zduchová.        

Druhú časť výstavy tvoria kraslice, ktoré sa do súťaže nedostali, a tiež tvorba miestneho krasličiara Mariána Jauscha. Na výstave podľa Zduchovej prezentujú svoju tvorbu aj ďalší autori z Novej Bane a blízkeho okolia.        

Za súťažné kraslice môže verejnosť hlasovať prostredníctvom stránky Pohronského múzea na sociálnej sieti, alebo osobne na výstave. Tieto hlasy budú následne sčítané a 19. apríla prebehne v múzeu vyhodnotenie.

(tasr, mas)

  |  

Ruskí záchranári ukončili pátranie po 13 zavalených baníkoch na Ďalekom východe

Ruskí záchranári ukončili pátranie po 13 zavalených baníkoch na Ďalekom východe. Operácia už ohrozovala samotných členov záchranného tímu.

"Prvého apríla bolo prijaté rozhodnutie o ukončení záchrannej operácie v bani Pionier. Výsledky vŕtania ukázali oblasti, kde baníkov mohol zavaliť horninový masív a voda. (Pokračovanie prác) ohrozuje životy záchranárov a banských robotníkov zapojených do operácie," citovala ruská agentúra Interfax prevádzkovateľa bane.

Baňa na zlato Pionier leží v Amurskej oblasti pri hraniciach s Čínou. Po závale 18. marca uviaznutých baníkov lokalizovali v hĺbke viac ako 120 metrov, ale nepodarilo sa s nimi nadviazať spojenie.
Ide o jednu z najväčších baní na zlato na svete a najvýnosnejšiu v Rusku. Úradníci v Amure začali vyšetrovanie pre podozrenie z porušenia bezpečnostných pravidiel a minulý týždeň. Zatkli výkonného riaditeľa bane.

(tasr)

  |  

Západ má historickú príležitosť poraziť Putina, je slabý, povedal niekdajší dôstojník spravodajskej služby CIA

Západ má historickú príležitosť poraziť Putina, je slabý, povedal niekdajší dôstojník spravodajskej služby CIA John Sipher. Ukrajine je podľa jeho slov potrebné dať to, čo potrebuje, aby zvíťazila.

„Preboha. Máme historickú príležitosť poraziť nepriateľa, ktorý s nami po desaťročia bojuje. Putin ničí všetko, na čom nám záleží, ale teraz je slabý. Prestaňme sa báť a správajme sa ako superveľmoc. Dajme Ukrajine to, čo potrebuje, aby zvíťazila,“ napísal na sociálnej sieti X Sipher, ktorý v Ústrednej spravodajskej službe pôsobil takmer tridsať rokov. Riadil pobočky spravodajskej služby v Európe a v Ázii.

Na konci minulého roka americká vláda vyčerpala posledné prostriedky, ktoré zákonodarcovia uvoľnili na pomoc Ukrajine. Senátom prešiel návrh, ktorý by vláde poskytol dodatočných 60 miliárd dolárov na vojenskú aj ekonomickú podporu Ukrajiny, republikánske vedenie Snemovne reprezentantov ho však zatiaľ blokuje.

(x)