Preskočiť na obsah
  |  

Arcibiskup v Španielsku žiada súd o vysťahovanie exkomunikovaných mníšok

Súd dostal v pondelok od arcibiskupa zo španielskeho mesta Burgos žiadosť o vysťahovanie desiatich rehoľných sestier z kláštora klarisiek, ktoré boli v otvorenom konflikte so Svätou stolicou a boli preto z cirkvi exkomunikované.

Arcibiskup z Burgosu Mario Iceta v júni požadoval, aby klarisky opustili kláštor Santa Clara z 15. storočia v meste Belorado.

Tamojšie rehoľníčky totiž pred tým v máji oznámili, že už neuznávajú autoritu katolíckych biskupov a pápeža Františka a podriaďujú sa "falošne exkomunikovanému biskupovi Pablovi de Rojas". Dodali, že s rímskokatolíckou cirkvou sa rozchádzajú aj pre to, že zablokovala ich pokus o kúpu ďalšieho kláštora.

Napriek snahám emisárov, ktorých arcibiskup do kláštora Santa Clara v Belorade vyslal v júni, bývalé rehoľné sestry nevyhoveli žiadosti o vysťahovanie sa z kláštora. Preto arcibiskupstvo žiada o ich deložovanie súdnou cestou.

Pablo de Rojas Sánchez-Franco bol exkomunikovaný v roku 2019. Tvrdí o sebe, že je "depozitárom pravej kresťanskej viery", pričom popiera legitimitu všetkých pápežov po Piovi XII. Je považovaný za vodcu skupiny, ktorú katolícka cirkev považuje za heretikov a niektorí odborníci aj za sektu.

(tasr)

  |  

Rieky Morava a Dunaj v utorok na západe Slovenska kulminujú

Očakáva sa ich postupný pokles, lebo zrážok má nad naším územím výrazne ubudnúť.

Rieka Morava kulminuje v meteorologickej stanici Kopčany už od pondeľňajšieho večera na úrovni 616 centimetrov. Nižšie pri Záhorskej Vsi dosahuje 630 centimetrov a pri Devínskej Novej Vsi až 819 centimetrov - čo je podľa prognóz hydrológov jej očakávaný vrchol na tomto mieste.

Dunaj pri Devíne v noci kulminoval na úrovni okolo deväť metrov, aktuálne poklesol na 895 centimetrov a v takomto trende by mal pokračovať.

V Bratislave dosahoval náš veľtok v noci okolo 970 centimetrov, aktuálne tam tiež poklesol o päť centimetrov a očakáva sa, že v tomto trende bude pomaly postupovať.

zvýšená hladina Dunaja a policajná páska pri nákupnom centre Eurovea v pondelok 16. septembra 2024 v Bratislave. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Hladina Dunaja v Bratislave. Reprofoto: SHMÚ

"Cez Gabčíkovo a Čuňovo preteká v súčasnosti neuveriteľných 10 293 kubických metrov vody za sekundu," spresnil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).

Dodal, že na povodni zarábame na vodnej elektrárni v priemere 1,3 milióna eur denne. "Na porovnanie, na predošlej jarnej vlne sme zarobili približne 36 miliónov eur," uviedol Taraba.

(est)

  |  

Hladina Brnianskej priehrady sa blíži k hranici preliatia

Na južnej Morave platí v utorok ráno tretí povodňový stupeň na riekach Dyje, Svratka a Morava. Na väčšine miest sa očakáva postupný pokles hladín, ale v priebehu dňa začne Brnom prúdiť viac vody.

Ako uvádza Český hydrometeorologický ústav, hladina Brnianskej priehrady sa blíži k hranici preliatia. Prítok Svratky do Brnianskej priehrady klesá veľmi pomaly a stále prevyšuje odtok. Informoval o tom český spravodajský portál Seznam Zprávy.

Podľa údajov Povodia Moravy do priehrady v noci o 5.20 h prúdilo 77,5 kubického metra za sekundu a hladina priehrady stúpala rýchlosťou jeden až dva centimetre za hodinu. O 5.00 h zostávalo do jej naplnenia dvanásť centimetrov.

Z priehrady vyteká voda rýchlosťou 60 kubických metrov za sekundu. Vodohospodári potom vodu pustia cez priepust, no nepredpokladá sa, že by množstvo 70 až 80 kubických metrov ohrozilo domy. Podľa prognóz maximálne zaplaví niektoré záhrady v Jundrove a Komíne a lúky v Komárove.

Meteorológovia odhadujú, že prítok do priehrady by mal klesnúť pod 60 kubických metrov za sekundu do konca týždňa.

(dak)

  |  

Lekári bez hraníc museli ukončiť pôsobenie v Rusku

Medzinárodná humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) bola nútená ukončiť svoje aktivity v Rusku. Urobila tak po tom, ako jej tamojšiu pobočku vyradili z registra mimovládnych organizácií.

Organizáciu o tomto rozhodnutí ruskej vlády informovali listom v auguste, uviedli MSF v pondelkovej tlačovej správe. Dôvod rozhodnutia ruské úrady neoznámili.

MSF podľa správy v poslednom čase viedli projekty na podporu pacientov s tuberkulózou a HIV v Moskve, Petrohrade a meste Vladimír, ako aj v Čečensku, Ingušsku, Dagestane a Archangeľskej oblasti.

Odkedy Moskva v roku 2022 začala inváziu na Ukrajine, MSF tiež podporovala tisíce ukrajinských utečencov v ruských pohraničných oblastiach – Belgorodskej, Voronežskej a Rostovskej.

Organizácia Lekári bez hraníc, sídliaca vo Švajčiarsku, sa zameriava na poskytovanie núdzovej zdravotnej starostlivosti po celom svete. V Rusku pôsobila od roku 1992 a mala tam podľa vlastných údajov 44 zamestnancov na plný úväzok.

(tasr, dpa)

  |  

Poľskému mestu Nisa hrozí zaplavenie. Miestni v noci spolu s hasičmi spevňovali hrádzu

Vojaci, hasiči a približne dvetisíc miestnych obyvateľov bojovali v noci z pondelka na utorok o záchranu svojho mesta.

Nisa už je čiastočne pod vodou v dôsledku lejakov a záplav, ktoré v posledných dňoch sužujú strednú a východnú Európu vrátane Slovenska. Mesto leží pri rieke Kladská Nisa, pričom niekoľko kilometrov vyššie po jej prúde zadržiava masu vody hrádza, ktorá sa začala trhať.

"Na hrádzi sme zaznamenali druhú trhlinu. Tá predtým bola malá – táto je veľká,“ povedal pre poľské rádio RMF FM Dariusz Pryga z hasičského zboru v Nise. Ako vysvetlil, na spevňovaní hrádze pracujú vojenské vrtuľníky MI-17, z ktorých sa zhadzujú veľké vrecia s pieskom.

"Dúfame, že sa Nisu podarí zachrániť pred povodňami. Je to najdôležitejšia noc v histórii mesta v 21. storočí,“ zdôraznil v pondelok večer v rozhovore pre RMF FM primátor mesta Kordian Kolbiarz. Pochválil obyvateľov za ich obrovské nasadenie pri spevňovaní poškodenej hrádze.

"Ešte pred niekoľkými minútami bolo na hrádzi asi dvetisíc ľudí – žien, mužov, detí, starších ľudí. Obrovské nasadenie, obrovská láska k mestu. Všetci chceme, aby mesto prežilo,“ dodal Kolbiarz.

Povodne v meste Nisa zasiahli aj okresnú nemocnicu. V noci z nedele na pondelok odtiaľ museli evakuovať pacientov.

[link url = https://standard.sk/768717/video-nemocnica-v-polskom-meste-nysa-sa-ocitla-pod-vodou]

(dak)

  |  

Ukrajina zaradila autorku filmu Rusi vo vojne na čiernu listinu

Kanadskú režisérku ruského pôvodu Anastasiu Trofimovovú, ktorá nakrútila dokumentárny film o vojne na Ukrajine, zaradila Ukrajina na zoznam osôb ohrozujúcich bezpečnosť štátu.

Tlačová služba ukrajinského ministerstva kultúry a strategickej komunikácie ozrejmila, že Trofimovovej film šíri o vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine ruskú propagandu.

Dokument Rusi vo vojne prináša rozhovory s vojakmi bojujúcimi na Ukrajine na prvej línii frontu. Od nedávnej premiéry na filmovom festivale v Benátkach snímku sprevádza polemika: časť divákov a kritikov film odsudzuje ako pokus o ospravedlnenie invázie Moskvy a jej snahu vyviniť sa.

Ukrajinské ministerstvo kultúry v zdôvodnení svojich krokov voči režisérke doplnilo, že jej film "demonštruje neprijateľnú neutralitu, pokiaľ ide o vojnu Ruska proti Ukrajine", a "nevenuje náležitú pozornosť zverstvám, ktoré Rusko počas invázie spáchalo, a nepriznáva ich".

Pre potreby filmu sa Trofimovová stala súčasťou ruského práporu, ktorý postupoval cez východnú Ukrajinu. Z rozhovorov, ktoré s ruskými vojakmi nakrútila, vyplýva, že nevedeli, prečo ich poslali na front.

Dokument mali minulý piatok predstaviť aj publiku v Severnej Amerike, ale Medzinárodný filmový festival v Toronte pozastavil jeho projekcie po tom, čo dostal bližšie nešpecifikované vyhrážky.

Trofimovová kritiku svojho filmu odmieta. Pre AFP uviedla, že ide o protivojnový film zobrazujúci "obyčajných chlapov", s ktorými sa zaobchádza ako s potravou pre delá. Obvinenia, že film je propagandou, Trofimovová odmieta ako smiešne aj vzhľadom na to, že v Rusku jej zaň hrozí trestné stíhanie.

"Som pevne presvedčená, že ruská invázia na Ukrajinu bola neoprávnená, nezákonná a uznávam oprávnenosť vyšetrovania vojnových zločinov na Ukrajine Medzinárodným trestným súdom," uviedla vo vyhlásení.

Britská stanica BBC citovala vyjadrenie dokumentaristky v jednom z rozhovorov, v ktorom tvrdila, že na fronte nakrúcala bez súhlasu ruského ministerstva obrany. V nedávnom rozhovore pre web Ľudia Bajkalu však priznala, že svoj pobyt v ruskej vojenskej jednotke koordinovala s veliteľom brigády, ktorý podľa nej dokonca nariadil, aby dostala vojenskú uniformu, aby ju "náhodou nezasiahli vlastní".

Generálny konzul Ukrajiny v Toronte Oleh Nikolenko upozornil, že Trofimovová nemohla pracovať na fronte bez súhlasu ruských úradov. Konštatoval, že podľa jeho názoru jej povolenie na natáčanie filmu udelili, pretože jej snímka "zapadá do ruského príbehu a bagatelizuje zločiny spáchané počas invázie" na Ukrajine.

(tasr, afp)