Preskočiť na obsah
  |  

Irán po dvoch rokoch prepustil z väzenia rakúskeho občana

Úrady v Iráne prepustili rakúskeho občana Christiana Webera, ktorého zadržali v roku 2022 za údajné zločiny v iránskej provincii Západný Azerbajdžan. V utorok to uviedla iránska agentúra Mizan.

Rakúsko ešte v roku 2022 uviedlo, že jeden z jej občanov bol v Iráne zadržaný pre obvinenia, ktoré nesúviseli s rozsiahlymi protestami po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej.

Agentúra Mizan spresnila, že rakúsky občan bol prepustený na základe islamského milosrdenstva a bol odovzdaný ambasádorovi svojej krajiny v Teheráne, ktorý zorganizuje jeho odchod z krajiny. Zločin, za ktorého Rakúšana zadržiavali, však nebol špecifikovaný. Rakúske veľvyslanectvo v Iráne sa k záležitosti podľa Reuters doposiaľ bezprostredne nevyjadrilo.

Smrť 22-ročnej Mahsy Amíniovej v septembri 2022, ktorá zomrela vo väzbe za údajné porušenie islamistických pravidiel obliekania sa pre ženy, vyvolala dlhotrvajúce rozsiahle občianske protesty a nepokoje v Iráne.

(tasr, reuters)

  |  

V Čadci sa začína čiastočná uzávera tunela Horelica

S jednodňovým oneskorením pristúpi v utorok o 9.00 h Národná diaľničná spoločnosť k čiastočnej uzávere diaľničného tunela Horelica.

Tunel mal byť pôvodne uzavretý už v pondelok (16. 9.), ale dialničiari odložením uzávery o 24 hodín vytvárali časový priestor na odstraňovanie následkov víkendovej povodne na Kysuciach.

Tunel v smere zo Žiliny do Čadce bude uzavretý do piatka (20. 9.) do 20.00 h. Nasledovať bude 48-hodinová úplná uzávera tunela, ktorá by mala trvať do 22. septembra do 20.00 h. Dôvodom uzáver je čistenie vozovky, služobného chodníka, odvodňovacieho systému a ďalšie servisné práce.

Doprava v smere do Čadce bude odklonená z I/11A na cestu III/2013 v Oščadnici. V opačnom smere bude doprava presmerovaná pred tunelom z cesty I/11A na I/11B takzvaným malým obchvatom Čadce, s pokračovaním po ceste I/11, prípadne III/2017 až po mimoúrovňovú križovatku v Krásne nad Kysucou.

(tasr)

  |  

Arcibiskup v Španielsku žiada súd o vysťahovanie exkomunikovaných mníšok

Súd dostal v pondelok od arcibiskupa zo španielskeho mesta Burgos žiadosť o vysťahovanie desiatich rehoľných sestier z kláštora klarisiek, ktoré boli v otvorenom konflikte so Svätou stolicou a boli preto z cirkvi exkomunikované.

Arcibiskup z Burgosu Mario Iceta v júni požadoval, aby klarisky opustili kláštor Santa Clara z 15. storočia v meste Belorado.

Tamojšie rehoľníčky totiž pred tým v máji oznámili, že už neuznávajú autoritu katolíckych biskupov a pápeža Františka a podriaďujú sa "falošne exkomunikovanému biskupovi Pablovi de Rojas". Dodali, že s rímskokatolíckou cirkvou sa rozchádzajú aj pre to, že zablokovala ich pokus o kúpu ďalšieho kláštora.

Napriek snahám emisárov, ktorých arcibiskup do kláštora Santa Clara v Belorade vyslal v júni, bývalé rehoľné sestry nevyhoveli žiadosti o vysťahovanie sa z kláštora. Preto arcibiskupstvo žiada o ich deložovanie súdnou cestou.

Pablo de Rojas Sánchez-Franco bol exkomunikovaný v roku 2019. Tvrdí o sebe, že je "depozitárom pravej kresťanskej viery", pričom popiera legitimitu všetkých pápežov po Piovi XII. Je považovaný za vodcu skupiny, ktorú katolícka cirkev považuje za heretikov a niektorí odborníci aj za sektu.

(tasr)

  |  

Rieky Morava a Dunaj v utorok na západe Slovenska kulminujú

Očakáva sa ich postupný pokles, lebo zrážok má nad naším územím výrazne ubudnúť.

Rieka Morava kulminuje v meteorologickej stanici Kopčany už od pondeľňajšieho večera na úrovni 616 centimetrov. Nižšie pri Záhorskej Vsi dosahuje 630 centimetrov a pri Devínskej Novej Vsi až 819 centimetrov - čo je podľa prognóz hydrológov jej očakávaný vrchol na tomto mieste.

Dunaj pri Devíne v noci kulminoval na úrovni okolo deväť metrov, aktuálne poklesol na 895 centimetrov a v takomto trende by mal pokračovať.

V Bratislave dosahoval náš veľtok v noci okolo 970 centimetrov, aktuálne tam tiež poklesol o päť centimetrov a očakáva sa, že v tomto trende bude pomaly postupovať.

zvýšená hladina Dunaja a policajná páska pri nákupnom centre Eurovea v pondelok 16. septembra 2024 v Bratislave. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Hladina Dunaja v Bratislave. Reprofoto: SHMÚ

"Cez Gabčíkovo a Čuňovo preteká v súčasnosti neuveriteľných 10 293 kubických metrov vody za sekundu," spresnil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).

Dodal, že na povodni zarábame na vodnej elektrárni v priemere 1,3 milióna eur denne. "Na porovnanie, na predošlej jarnej vlne sme zarobili približne 36 miliónov eur," uviedol Taraba.

(est)

  |  

Hladina Brnianskej priehrady sa blíži k hranici preliatia

Na južnej Morave platí v utorok ráno tretí povodňový stupeň na riekach Dyje, Svratka a Morava. Na väčšine miest sa očakáva postupný pokles hladín, ale v priebehu dňa začne Brnom prúdiť viac vody.

Ako uvádza Český hydrometeorologický ústav, hladina Brnianskej priehrady sa blíži k hranici preliatia. Prítok Svratky do Brnianskej priehrady klesá veľmi pomaly a stále prevyšuje odtok. Informoval o tom český spravodajský portál Seznam Zprávy.

Podľa údajov Povodia Moravy do priehrady v noci o 5.20 h prúdilo 77,5 kubického metra za sekundu a hladina priehrady stúpala rýchlosťou jeden až dva centimetre za hodinu. O 5.00 h zostávalo do jej naplnenia dvanásť centimetrov.

Z priehrady vyteká voda rýchlosťou 60 kubických metrov za sekundu. Vodohospodári potom vodu pustia cez priepust, no nepredpokladá sa, že by množstvo 70 až 80 kubických metrov ohrozilo domy. Podľa prognóz maximálne zaplaví niektoré záhrady v Jundrove a Komíne a lúky v Komárove.

Meteorológovia odhadujú, že prítok do priehrady by mal klesnúť pod 60 kubických metrov za sekundu do konca týždňa.

(dak)

  |  

Lekári bez hraníc museli ukončiť pôsobenie v Rusku

Medzinárodná humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) bola nútená ukončiť svoje aktivity v Rusku. Urobila tak po tom, ako jej tamojšiu pobočku vyradili z registra mimovládnych organizácií.

Organizáciu o tomto rozhodnutí ruskej vlády informovali listom v auguste, uviedli MSF v pondelkovej tlačovej správe. Dôvod rozhodnutia ruské úrady neoznámili.

MSF podľa správy v poslednom čase viedli projekty na podporu pacientov s tuberkulózou a HIV v Moskve, Petrohrade a meste Vladimír, ako aj v Čečensku, Ingušsku, Dagestane a Archangeľskej oblasti.

Odkedy Moskva v roku 2022 začala inváziu na Ukrajine, MSF tiež podporovala tisíce ukrajinských utečencov v ruských pohraničných oblastiach – Belgorodskej, Voronežskej a Rostovskej.

Organizácia Lekári bez hraníc, sídliaca vo Švajčiarsku, sa zameriava na poskytovanie núdzovej zdravotnej starostlivosti po celom svete. V Rusku pôsobila od roku 1992 a mala tam podľa vlastných údajov 44 zamestnancov na plný úväzok.

(tasr, dpa)