Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán varoval Izrael pred útokmi na infraštruktúru

Minister zahraničia Abbás Arákčí v utorok vyhlásil, že akýkoľvek útok na iránsku infraštruktúru bude mať za následok silnejšiu odvetu, píše agentúra Reuters.

Irán minulý týždeň v utorok vypálil na Izrael asi 200 rakiet a Izrael prisľúbil odvetu za tento rozsiahly útok.

„Odporúčame sionistickému režimu, aby netestoval predsavzatie Islamskej republiky. Ak sa uskutoční akýkoľvek útok proti našej krajine, naša odpoveď bude ešte silnejšia,“ povedal Arákčí v televíznom prejave.

Iránsky minister zároveň varoval pred útokom na iránsku infraštruktúru, ktorý by podľa neho mal za následok silnejšiu odvetu. Dodal, že „naši nepriatelia vedia, aké ciele v sionistickom režime sú v našom dosahu“.

Minister ropného priemyslu Mohsen Páknežád v nedeľu na ostrove Charg, na ktorom sa nachádza hlavný exportný terminál Iránu, rokoval s veliteľom námorníctva, v súvislosti s obavami, že by Izrael mohol podniknúť útoky na energetické zariadenia.

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi v stredu vyhlásil, že Izrael odpovie na iránsky utorňajší raketový útok, pričom pripomenul, že izraelská armáda má schopnosť „dosiahnuť a zasiahnuť akýkoľvek bod na Blízkom východe“.

Prezident USA Joe Biden v piatok uviedol, že si nemyslí, že sa Izrael už rozhodol, ako odpovie na iránsky útok.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael rozšíril svoju operáciu pozdĺž pobrežia Libanonu

Obranné sily Izraela (IDF) v utorok podnikli cielené nálety na juhozápad Libanonu, cieľom bola „teroristická infraštruktúra“ šíitského militantného hnutia Hizballáh. Vyhlásenie armády citovala agentúra AFP.

IDF v noci na utorok pokračovali i v náletoch na južné predmestie Bejrútu známe ako Dahíja, kde 27. septembra zahynul aj bývalý vodca hnutia Hasan Nasralláh, napísal libanonský denník L‘Orient-Le Jour.

Krátko predtým tiež IDF oznámili, že sa pripravujú na rozšírenie operácií aj do „pobrežnej zóny“ južného Libanonu, obyvateľov vyzvali nechodiť na pláže ani k moru.

Rybári medzičasom už premiestnili svoje lode do oblastí ležiacich severne od rieky Awalí, informovala libanonská tlačová agentúra ANI.

Izraelská armáda vydala svoje varovanie pre časť pobrežia od mestečka Rás Nákúra po prístavné mesto Sidon. Arabskojazyčný hovorca IDF Avichaj Adraí v statuse zverejnenom na sieti X objasnil, že v dôsledku „zintenzívnenia aktivít Hizballáhu v regióne je izraelská armáda donútená pripraviť operácie v libanonských vodách“.

IDF premiestnili na juh Libanonu už aj svoju 146. divíziu, ktorá sa tam po boku troch iných divízií zapája do „obmedzenej, lokalizovanej a cielenej operácie“ proti štábom a infraštruktúre Hizballáhu, informovala v utorok agentúra AFP. Portál Times of Israel priblížil, že do pozemnej ofenzívy je zapojených vyše 15-tisíc vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko pripravuje masívny útok na Ukrajinu, údajne má k dispozícii 150 rakiet

Ukrajinský vojenský expert Olexij Heťman v rádiu Hromadske vyhlásil, že tento útok, na ktorý Moskva údajne zhromaždila 150 rakiet rôznych typov, „nebude o nič menší ako ten z 26. augusta“. Rozhovor citovala agentúra Unian.

„Tieto neustále nálety Šáhidov [dronov iránskej výroby, pozn. red.] a malého počtu rakiet sú prípravou na masívny raketový úder. Je to pokus otestovať našu protivzdušnú obranu a vyčerpať ju. Raketový úder plánujú uskutočniť čoskoro. Preto by sme nemali zanedbávať vzdušné varovania,“ zdôraznil expert.

Pripomenul augustový útok, pri ktorom ruské sily tiež zhromaždili asi 150 rakiet rôznych typov, pričom išlo o najväčší vzdušný útok počas celej rusko-ukrajinskej vojny. Zaútočili vtedy prakticky na všetky veľké mestá ako Kyjev, Charkov, Odesu či Záporožie.

„Na oblohe uvidíme stovky ruských rakiet,“ varoval Heťman. Ukrajinci by podľa neho mali byť v najbližších dňoch opatrní a pripraviť sa na ruský útok. Na druhej strane odporučil nepanikáriť a dôverovať silám protivzdušnej obrany.

Vyslovil tiež domnienku, že Rusi zaútočia pred 12. októbrom. Ide o dátum začiatku rokovania Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny, ktorá sa na žiadosť prezidenta USA Joea Bidena stretne na nemeckej základni Ramstein.

(sab)

Minúta  |  

Viaceré miesta Slovenska v utorok potrápi vietor

Na viacerých miestach Slovenska treba v utorok počítať so silnejším vetrom. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v tejto súvislosti vydal výstrahy prvého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.

Prvý stupeň výstrahy pred vetrom platí do večera pre celý Bratislavský, Nitriansky, Trenčiansky a Trnavský kraj. Tiež vo väčšine okresov Žilinského kraja i v okresoch Poprad a Kežmarok.

Meteorológovia upozornili aj na vietor na horách vo viacerých okresoch Žilinského kraja a v okresoch Poprad, Banská Bystrica a Brezno. V okresoch Bratislava, Pezinok a Senec sa podľa nich v utorok ráno môže vyskytnúť hmla, vydali preto výstrahu prvého stupňa.

(tasr)

Minúta  |  

Česká vláda má po odchode Pirátov dvoch nových ministrov

Český prezident Petr Pavel v utorok na Pražskom hrade vymenoval dvoch nových ministrov. Šéfom rezortu priemyslu a obchodu sa po odchode Jozefa Síkelu, ktorý bol nominovaný na post eurokomisára, stal doterajší poslanec Lukáš Vlček.

Ministerstvo pre miestny rozvoj po odvolaní šéfa Pirátov Ivana Bartoša povedie končiaci hajtman Karlovarského kraja Petr Kulhánek. Obaja sú členmi hnutia Starostovia a nezávislí (STAN).

Pred oboma novými ministrami sú podľa Pavla dôležité úlohy vrátanie dokončenia tendra na dostavbu jadrových blokov v Dukovanoch, digitalizácie stavebného konania či obnovy územia zničeného povodňami.

„Času je málo. Posledný rok mnoho možností na uplatnenie veľkých vízií nedáva... Mal som možnosť presvedčiť sa, že máte konkrétne predstavy, ako tieto úlohy riešiť,“ povedal prezident.

Kulhánek bol od roku 2020 hajtmanom Karlovarského kraja a predtým v regióne zastával viaceré politické funkcie. V jesenných krajských voľbách však v kraji so 44 percentami hlasov zvíťazilo hnutie ANO a post hajtmana bude patriť jemu.

Vlček bol od roku 2021 poslancom v Poslaneckej snemovni. V politike je od svojich 24 rokov, keď sa stal najmladším starostom v ČR, vo funkcii bol 15 rokov. Pôsobil na viacerých pozíciách v kraji Vysočina.

Výmena na čele rezortu priemyslu a obchodu bola plánovaná, odkedy sa Síkela stal kandidátom českej vlády na eurokomisára. V Bruseli ho však ešte čaká vypočutie pred europoslancami. V kabinete premiéra Petra Fialu skončil v pondelok.

Naopak, Bartoš skončil vo vláde nečakane. Pred dvoma týždňami ho premiér z postu odvolal z dôvodu manažérskeho zlyhania pri digitalizácii stavebného konania. Piráti to pochopili tak, že ich Fiala z vlády „vyhodil“, a demisiu preto podali aj ďalší dvaja pirátski ministri – minister pre legislatívu Michal Šalomoun a šéf diplomacie Jan Lipavský.

Šalomounova funkcia na základe rozhodnutia premiéra ku koncu týždňa zanikne, na jeho miesto sa preto náhradník nehľadal. Lipavský vo vláde nakoniec zostal ako nestraník po tom, čo odišiel od Pirátov.

Celkom z Fialovho kabinetu odišlo už sedem ministrov. Zmien na postoch však bolo viac, pretože niektorí sa v rezortoch len vymenili. Naposledy sa zmeny diali v apríli tohto roka, keď odstúpila ministerka pre vedu a výskum Helena Langšádlová. Viackrát sa už menili ministri školstva a zmena nastala aj v rezortoch poľnohospodárstva a životného prostredia.

(tasr)

Minúta  |  

Do Európy môže prísť až 800 miliónov migrantov, varoval prezident Svetovej banky

Ajay Banga v pondelok vystúpil na konferencii o udržateľnosti v Hamburgu, kde upozornil na nedostatok pracovných miest v rámci globálneho Juhu. To by podľa neho viedlo k masívnym migračným vlnám, píše denník Bild.

„V rozvojových krajinách globálneho Juhu bude v priebehu nasledujúcich 15 rokov 1,2 miliardy mladých ľudí hľadať prácu. V týchto krajinách je však len asi 400 miliónov pracovných miest, čo znamená, že 800 miliónov ľudí zostane bez práce, bez perspektívy,“ povedal Banga v prejave.

Indicko-americký finančník tiež varoval, že tento nedostatok pracovných miest môže viesť k novým migračným vlnám do bohatších svetových regiónov – napríklad do Európy. „Vzhľadom k tomuto vývoju sa naše dnešné problémy zdajú byť ľahko riešiteľné,“ doplnil.

Na konferencii, ktorú každoročne organizuje OSN a spolková vláda, vystúpila aj premiérka Barbadosu Mia Mottleyová. Tá vyzvala na „zmenu globálneho finančného systému“ s cieľom pomôcť zadlženým štátom. „Pokiaľ sa tak nestane, môže sa migrácia z týchto krajín zvýšiť, čo predstavuje ďalší problém, ktorý už dnes v Európe vidíme,“ povedala.

Ako hostiteľ tiež vystúpil nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD), ktorý vyhlásil, že je potrebné zapojiť globálny Juh „do rastu a prosperity“. „Nemôžeme sa rozhodnúť, že v Afrike, Južnej Amerike a Ázii má byť menej áut, než máme v súčasnosti v Severnej Amerike či Európe. Tieto krajiny chcú mať rovnakú životnú úroveň ako my,“ ozrejmil.

Ako cieľ predostrel „vyvinúť technológie, ktoré umožnia (ekonomický) rast na celom svete, bez toho, aby poškodzovali životné prostredie“.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.