Preskočiť na obsah
  |  

Schôdzka ministrov obrany USA a Izraela sa zrušila, údajne po nátlaku Netanjahua

Šéf Pentagónu Lloyd Austin mal vo Washingtone privítať svojho izraelského rezortného kolegu Joava Galanta, ktorý ho mal informovať o plánoch Tel Avivu na odvetný útok proti Iránu. V utorok však premiér náhle rozhodol zrušiť stretnutie.

Schôdzka nebola verejná, o jej zrušení informovali anonymní americkí a izraelskí predstavitelia denník Washington Post. Ten situáciu hodnotí ako prejav rastúceho napätia medzi spojencami v konflikte na Blízkom východe. Vyvoláva to pochybnosti o schopnostiach Bieleho domu zabrániť ďalšej eskalácii.

Ministri sa mali v rámci stredajšieho stretnutia zamerať na rozširovanie pôvodne obmedzenej operácie Obranných síl Izraela (IDF) v južnom Libanone, ako aj na očakávaný odvetný úder za minulotýždňový raketový útok Iránu na Izrael. Hoci izraelské zdroje pre Washington Post potvrdili, že sa chystá „významná“ vojenská odpoveď, ich americkí partneri uviedli, že ich Tel Aviv doteraz o ničom neinformoval.

Hovorkyňa amerického ministerstva obrany Sabrina Singhová na tlačovom brífingu povedala, že stretnutie medzi Austinom a Galantom – ktorý si počas rok trvajúcej izraelskej vojny proti militantom z Hamasu v Gaze vytvoril blízky pracovný vzťah s predstaviteľmi vo Washingtone – sa v stredu neuskutoční, ako bolo plánované. Nebolo jasné, kedy by mohlo dôjsť k opätovnému naplánovaniu rozhovorov.

Post pripomenul, že chladnúce vzťahy medzi Izraelom a Spojenými štátmi dokresľuje fakt, že za posledných sedem týždňov sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu ani raz nekontaktoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Na stredu však majú lídri naplánovaný telefonát, uviedol zdroj z Netanjahuovej kancelárie pre agentúru Reuters.

(sab)

  |  

Posun v prípade atentátu na premiéra. Najvyšší súd nenašiel dôkazy o terorizme

Od spáchania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer) v Handlovej uplynul viac ako štvrťrok a Najvyšší súd prišiel v septembri so zatiaľ najzásadnejším stanoviskom.

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktoré má k dispozícii redakcia Aktualít, vyplýva, že trojčlenný senát nie je stotožnený so zmenou právnej kvalifikácie vyšetrovateľky pod dozorom prokurátorky. Pôvodne skutok nestíhali ako terorizmus, ale ako pokus o obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy.

Senát však podotkol, že ďalej zastávajú názor o potrebe väzobného stíhania atentátnika Juraja Cintulu.

Ako píše citovaný portál, podľa sudcov Patrika Príbeľského, Emila Klemaniča a Mariána Mačuru sa o terorizme dá hovoriť vtedy, ak by z dôkazov vyplývalo, že "páchateľ svoj skutok vykonal v úmysle donútiť vládu štátu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela".

Portál z uznesenia cituje, že "takéto dôkazy nateraz v predmetnom konaní v potrebnom rozsahu zabezpečené neboli".

Sudcovia nevidia dôvod na zmenu kvalifikácie skutku

Sudcovia Najvyššieho súdu sa tiež zhodli, že nevedia, na základe akých skutočností k zmene kvalifikácie prišlo. Jediné zdôvodnenie podľa nich naznačila prokurátorka generálnej prokuratúry, keď poukázala pri vyjadrení k žiadosti o prepustenie Cintulu z väzby na listy písané obvineným manželke.

V tých mal uviesť, že útok na premiéra urobil z dôvodu nesúhlasu s celkovou vládnou politikou "s cieľom zastaviť jeho pôsobenie, tým pádom zastaviť pôsobenie vlády, znefunkčniť ju". Slová Cintulu však prokurátorka len parafrázovala.

Najvyšší súd z preštudovania spisu až také jednoznačné závery ako prokurátorka nevyvodil. Z listov sa podľa neho nateraz iba javí, že útok bol "potencovaný jeho osobnou nenávisťou k poškodenému Robertovi Ficovi".

Senát poukázal aj na problém, že prokurátorka sa vo vyjadrení k sťažnosti o väzbe odvoláva na starú výpoveď Cintulu, a to ešte z prvého dňa atentátu – teda z času, keď Cintulovi nebolo vznesené obvinenie.

Ak sa po štyroch mesiacoch opäť rozhoduje o väzbe, podľa Najvyššieho súdu sa vyžaduje "vyššia miera preukázanosti dôvodnosti trestného stíhania obvineného ako pri vznesení obvinenia, a to aj s prihliadnutím na ďalšiu procesnú použiteľnosť jednotlivých dôkazov odôvodňujúcich dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Navyše za situácie, ak okolnosť, ktorá má byť v konaní preukazovaná vo vzťahu k naplneniu znakov trestného činu, má vyplývať iba z výpovede obvineného v procesnom postavení podozrivého", citujú Aktuality z uznesenia.

Ani tieto úvahy sudcov Najvyššieho súdu však nevyžadujú, aby sa skutok opäť prekvalifikoval. Keďže stále prebieha vyšetrovanie, môžu sa ešte objaviť dôkazy preukazujúce, že čin terorizmom bol.

Strelec Cintula sa pokúšal dostať na slobodu

Atentát na predsedu vlády spáchal v polovici mája tohto roku dôchodca Juraj Cintula, ktorého najskôr obvinili z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu. K zmene právnej kvalifikácie došlo na začiatku júla. Koncom augusta žiadal Cintula Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici o prepustenie. Sudca však jeho žiadosť zamietol a útočníkovi rozšíril obvinenie.

Fico sa zo zranení zotavoval v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici a následne v domácej liečbe.

Reakciou bolo prijatie balíka "lex atentát"

Koalícia na streľbu reagovala prijatím balíka zákonov (takzvaný lex atentát), ktorý zaviedol zvýšenú ochranu ústavných činiteľov, zákaz protestov pred obydliami politikov, ale aj doživotnú rentu najvyšších ústavných činiteľov, čo sa týka aj Roberta Fica.

Podľa Fica nie je dôležité sa prioritne zaoberať tým, či nejaký ochrankár zlyhal pri jeho ochrane, alebo nie. „Tu je iný problém. Tu ide o to, že niekto chcel zavraždiť predsedu vlády Slovenskej republiky z politických dôvodov. Je mimoriadne nebezpečné, že opozícia sa tvári, že sa nič nestalo,“ skonštatoval Fico.

Zodpovednosť nesú podľa Fica opozícia a médiá

Premiér, ako aj ďalší koaliční politici, dlhodobo tvrdí, že to je práve opozícia a niektoré médiá, ktoré za atentát nesú veľkú časť zodpovednosti. Aj vo svojom prvom vyjadrení po atentáte Fico označil strelca za opozičného aktivistu a posla zla a nenávisti, ktorú opozícia rozvinula do „nezvládnuteľných rozmerov“.

Opoziční politici, naopak, argumentujú, že koalícia atentát propagandisticky zneužíva. „Dôrazne žiadame koalíciu, aby prestala očierňovať a vyhrážať sa mladým študentom, mamičkám a otcom s kočíkmi, seniorkám a všetkým ďalším ľuďom, ktorí na námestiach slušne vyjadrujú nesúhlas s babráckymi krokmi ministerky Šimkovičovej, ministra Suska a ďalších členov koalície. Takýto útok na základné demokratické práva je cez všetky čiary,“ vyhlásil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

(max, gko)

  |  

Slovensko získalo grant 4,5 milióna eur na podporu rozvoja jadrových programov

Grant vo výške päť miliónov dolárov (4,55 milióna eur) na podporu aktivít k rozhodnutiu výstavby malých modulárnych reaktorov (SMR) dostala Slovenská republika v rámci projektu NEXT.

Ide o projekt iniciatívy USA na podporu a zavádzanie jadrových programov, inovácií a výmenu skúseností prostredníctvom spolupráce s akademickým sektorom.

"Jadro a jadrová energie sú najhlavnejšie témy v rámci energetického sektora, pretože nám výrazne pomôžu dekarbonizovať náš priemysel, prispejú ku klimatickým cieľom, ale najmä zabezpečia energetickú bezpečnosť a nezávislosť Slovenska. Som preto veľmi rada, že sa nám ako malej krajine podaril takýto veľký a významný úspech," uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Aktivity programu NEXT by mohli prispieť k ďalšiemu rozvoju zavádzania technológií SMR a ich možnosti umiestnenia v lokalitách bývalých uhoľných elektrární. Cieľom aktuálneho grantového projektu je pritom financovať aktivity, ktoré povzbudia krajiny k rozhodnutiu výstavby SMR, a vytvoriť kapacity na implementáciu.

Okrem poradenských služieb v oblasti technických a regulačných požiadaviek pre SMR je medzi podporovanými aktivitami aj spolupráca s americkými univerzitami, návšteva amerických jadrových zariadení či príprava stratégií k zavádzaniu SMR, doplnil rezort hospodárstva.

"Dopyt po elektrine bude rásť. Malé modulárne reaktory nemajú nahradiť naše existujúce jadrové zdroje, ktoré bezpečne, spoľahlivo a bez priamych emisií oxidu uhličitého (CO2) pokrývajú väčšinu spotreby na Slovensku. SMR majú byť doplnkom energetického mixu pre energetickú sebestačnosť krajiny v budúcnosti. Grant, ktorý sme získali v medzinárodnej konkurencii, je skvelá správa. Dáva nám možnosti akcelerovať prípravy projektov, ktoré sú dôležité pre úspech našej energetickej transformácie," uzavrel generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

(tasr)

  |  

Finančná správa skontroluje Slovnaft. Nechce zaplatiť špeciálnu daň z nadmerného zisku

Slovnaft odmieta daň z nadmerného zisku zo spracovania lacnejšej ruskej ropy, ktorú nariadil exminister financií Igor Matovič. Do firmy preto prídu kontrolóri z Finančnej správy SR, potvrdil pre Aktuality jej prezident Jozef Kiss.

Slovenská rafinéria vďaka embargu na ruskú ropu nakupovala základnú surovinu za nižšie ceny ako konkurencia na globálnom komoditnom trhu.

Štát to chcel zdaniť, ale firma oznámila, že daň z nadmerného zisku sa na ňu nevzťahuje, lebo v tomto roku nedosiahla 75 percent obratu „z oblasti ťažby, dobývania, rafinácie ropy alebo výroby koksárenských produktov“.

Aktuality upozorňujú, že podľa účtovnej závierky Slovnaftu za rok 2023 jeho tržby za motorové palivá tvorili 71,75 percenta z jeho obratu a ostatné rafinérske výrobky predstavovali 6,28 percenta. Po zrátaní by preto mali tržby „z oblasti ťažby, dobývania, rafinácie ropy alebo výroby koksárenských produktov“ tvoriť 78,03 percenta, čo už prevyšuje hranicu, aby firma musela zaplatiť špeciálnu daň.

„Sú presne dané pravidlá a metodika, podľa ktorých sa účtuje, a tá nedáva priestor na žiadnu individuálnu kreativitu. Účtovné závierky sú detailné, rovnako aj integrovaná správa Skupiny MOL,“ reagoval na výpočty hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

Redakcia Aktualít oslovila aj materskú spoločnosť MOL a ministerstvo financií, ale na otázky neodpovedali.

(est)

  |  

Hizballáh v noci údajne odrazil dva pokusy Izraela o prienik do južného Libanonu

Šíitské militantné hnutie v stredajšom vyhlásení oznámilo, že jeho bojovníci odpálili smerom na vojakov Obranných síl Izraela (IDF) výbušné zariadenia a začali s nimi bojovať, keď sa tí pokúsili preniknúť do obce Blida na hranici s Izraelom.

Militanti podľa ďalšieho vyhlásenia, ktoré citovala agentúra AFP, nadránom zaútočili delostrelectvom a raketami na izraelských vojakov snažiacich sa o postup smerom na pohraničnú libanonskú dedinu Labbúna.

Hizballáh tvrdí, že takýmto pokusom o infiltráciu na územie Libanonu zabránil už niekoľkokrát, odkedy IDF spustili na libanonskom území „obmedzenú“ pozemnú operáciu.

IDF podľa agentúry Reuters zase informovali, že jej traja príslušníci utrpeli vážne zranenia v utorok a stredu počas bojov na juhu Libanonu. V stredu ráno sa na severe Izraela rozozvučali sirény, zatiaľ čo armáda v noci opäť bombardovala južné predmestia libanonskej metropoly Bejrút.

Hizballáh začal útočiť na Izrael deň po 7. októbri 2023, keď spriaznené palestínske hnutie Hamas podniklo teroristický útok na juh Izraela, čo vyvolalo vojnu v Pásme Gazy.

Konflikt v Libanone eskaloval v posledných týždňoch, keď Izrael podnikol niekoľko útokov zameraných na lídrov Hizballáhu. Izraelské sily potom koncom septembra spustili na juhu Libanonu pozemnú operáciu, ktorú rozšírili tento týždeň.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok oznámil, že pri izraelských náletoch prišli o život dvaja možní nástupcovia zabitého vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha. Ich mená však neuviedol, no minister obrany Joav Galant povedal, že očakávaný nástupca Hášim Sáfí ad-Dín bol zrejme eliminovaný.

Nasralláh zahynul koncom septembra pri izraelskom leteckom útoku na južné predmestie libanonskej metropoly Bejrút. Všeobecne sa očakávalo, že na čele Hizballáhu ho oficiálne nahradí Hášim Sáfí ad-Dín. Jeho osud nie je známy od minulého týždňa po izraelskom útoku v okolí Bejrútu, kde sa údajne nachádzal.

(tasr)

  |  

EÚ potrebuje zmenu, vyzval Orbán. Maďarsko chce byť jej katalyzátorom

Maďarský premiér v stredu na plenárnom zasadnutí europarlamentu v Štrasburgu pripomenul úlohu Budapešti v Rade EÚ v roku 2011, keď Únia čelila viacerým krízam. Premiéra Viktora Orbána citoval portál Infostart.hu.

Počas prvého maďarského predsedníctva vo vrcholnom orgáne Európskej únie vyvolala mnohovrstvovú krízu globálna finančná situácia, protestná vlna arabskej jari na Strednom východe či v severnej Afrike, a tiež havária jadrovej elektrárne Fukušima v Japonsku.

„Počas nášho predsedníctva sme rozbehli rómsku stratégiu. Únia uzavrela úspešný proces prístupových rokovaní s Chorvátskom, no situácia je dnes komplikovanejšia: na Ukrajine zúri vojna, na Blízkom východe a v Afrike je konflikt a každý konflikt môže eskalovať, pričom bezpečnostná kríza môže spôsobiť aj rozpad schengenského systému,“ povedal Orbán.

„Únia sa musí zmeniť! Maďarské predsedníctvo je hlasom zmeny, chce byť jej katalyzátorom. Nemôžeme síce rozhodovať, ale chceme predkladať návrhy,“ podčiarkol.

K situácii v EÚ maďarský ministerský predseda konštatoval, že jej konkurencieschopnosť klesá, ceny sú vyššie ako u konkurentov a prechod z ruskej energetiky výrazne zníži aj HDP, preto bolo potrebné na prechod zaviesť dotácie.

Polovica európskych firiem podľa Orbána vidí ako hlavnú prekážku náklady na energie, v dôsledku ktorých výroba klesla o desať až pätnásť percent. „Odporúčame, aby sme sa nenechali ukolísať ilúziou, že zelený prechod ponúka riešenie tohto problému,“ poznamenal s tým, že dekarbonizácia v súčasnosti vedie k nezamestnanosti, čo je viditeľné v automobilovom priemysle.

K otázke migrácie premiér upozornil, že tá nekompenzuje prirodzený úbytok obyvateľstva.

„Členské štáty požadujú od inštitúcií rýchle a rozhodné kroky. Očakávame ukončenie nadmernej regulácie, zelenú priemyselnú politiku, posilnenie vnútorného trhu, rozšírenie obchodnej politiky a zníženie administratívnej záťaže,“ zhrnul Orbán, ktorý urgoval prijatie nového paktu konkurencieschopnosti a navrhol, aby ten bol témou samitu EÚ 8. novembra v Budapešti.

(tasr)