Preskočiť na obsah
  |  

Predseda vlády Čiernej Hory Spajič prvýkrát navštívil Budapešť, prijal ho Orbán

Predseda vlády Čiernej Hory Milojko Spajič pricestoval vo štvrtok na prvú oficiálnu návštevu Budapešti, kde ho prijal maďarský premiér Viktor Orbán.

Podľa servera nepszava.hu rokovali premiéri okrem dvojstranných vzťahov aj o európskych a svetových politických záležitostiach.

Konkurencieschopnosť Európskej únie sa zhoršuje, jej váha vo svetovej ekonomike klesá, konštatoval Orbán a dodal, že maďarská odpoveď na túto situáciu je, že Únia potrebuje nový impulz.

„Do európskej ekonomiky treba priniesť nové zdroje a najvhodnejším spôsobom, ako to urobiť, je prijať krajiny západného Balkánu," podčiarkol maďarský premiér po rokovaní so Spajičom.

Podľa slov Orbána je Čierna Hora možno najpripravenejšou krajinou regiónu, pokiaľ ide o členstvo v EÚ. Bruselu vytkol, že zanedbáva rozširovanie, a preto sa proces spomalil a následne úplne zastavil.

„Tieto krajiny si pri adaptácii európskeho právneho systému počínali fantasticky, no za posledných sedem rokov nebola uzavretá ani jedna kapitola prístupových rokovaní," pripomenul Orbán s poznámkou, že aktuálne maďarské predsedníctvo v Rade EÚ sa zaviazalo tento nepriaznivý stav zmeniť.

(tasr)

  |  

To, čo sa deje na Ukrajine, nie je predohrou 3. svetovej vojny, tvrdí bývalý veľvyslanec

William Taylor, bývalý veľvyslanec USA na Ukrajine, zhrnul postoje svojej krajiny k aktuálnemu vojnovému konfliktu.

Taylor v podcaste Ukrajinskej Pravdy (Ne)bezpečná krajina pripomenul, že už viac ako 960 dní Ukrajina zadržiava ruské vojská.

„Veľmi nás teší, že sme počas tohto obdobia mohli podporiť Ukrajinu a pomôcť jej odradiť Rusov. Spojené štáty to však nevnímajú ako tretiu svetovú vojnu. Ukrajinu vnímame ako obranu zvyšku Európy pred ruskou agresiou,“ uviedol bývalý veľvyslanec.

Doplnil, že Rusi zatiaľ nezaútočili na NATO ani žiadneho z jeho spojencov. Tvrdí, že je to vojna Ruska proti Ukrajine a NATO ju v boji proti agresorovi podporuje. „Nie je to globálna svetová vojna, je to obrana Ukrajiny, obrana jej suverenity a nezávislosti, a to chceme podporiť,“ zdôraznil Taylor.

(bra)

  |  

SaS: Ústav pamäti národa by mal mať možnosť napadnúť súdny zmier, ak sa týka zistení ústavu

Opoziční poslanci tvrdia, že by to malo byť možné prostredníctvom generálneho prokurátora.

Strana tak reaguje na uzavretý súdny zmier medzi Andrejom Babišom a ministerstvom vnútra v spore o ochranu osobnosti týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

SaS svoj návrh legislatívy podala vo štvrtok do parlamentu, chce, aby sa ním zaoberal ešte na aktuálnej schôdzi. "Prinášame právnu úpravu, aby mal Ústav pamäti národa možnosť cestou generálneho prokurátora takýto súdny zmier napadnúť a znovu vrátiť celý spor na súd tam, kam patrí a tam, kde má jednoducho rozhodovať jedine nezávislý a nestranný súd," vysvetlila na tlačovej konferencii Mária Kolíková (SaS).

Poslankyňa tiež vyzvala generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa zaoberal aj trestnoprávnou otázkou vzhľadom na trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.

"Javí sa, že minister vnútra, jeho ministerstvo bolo v konflikte záujmov, keď Andrej Babiš podporil kandidáta Hlasu na prezidenta a následne ministerstvo vnútra, ktoré vedie nominant Hlasu, uzatvorí takýto bezprecedentný súdny zmier," skonštatovala na margo Babišovej podpory prezidenta Petra Pellegriniho počas volebnej kampane.

Juraj Krúpa (SaS) doplnil, že tejto téme sa má venovať aj mimoriadny brannobezpečnostný výbor, ktorý je podľa jeho slov zvolaný na utorok 29. októbra o 7.00 h.

Líder hnutia Slovensko Igor Matovič zasa na tlačovej konferencii v Prahe vyzval Babiša, aby sa ospravedlnil ľuďom, ktorých ŠtB prenasledovala pre ich politický názor či vierovyznanie.

Slovenská vláda podľa neho uzavrela "podlú dohodu" s Babišom o tom, že nebol agentom ŠtB. "Jediný zo zákona, kto na Slovensku môže rozhodovať o tom, či niekto bol agentom ŠtB alebo nebol, je Ústav pamäti národa. Ten jednoznačne vedie kartu, ktorá hovorí o agentovi Burešovi," priblížil Matovič.

Zmier považuje predseda poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ Michal Šipoš za špinavý obchod. Poukázal pri tom na Babišovu podporu Roberta Fica (Smer) v parlamentných voľbách a Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách. "Je to len splatenie dlhu," podotkol.

(tasr)

  |  

Na Ukrajine je potrebný spravodlivý mier, uviedol Guterres

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres vyzval vo štvrtok na summite zoskupenia BRICS v ruskej Kazani na spravodlivý mier na Ukrajine

„Potrebujeme mier na Ukrajine. Spravodlivý mier v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a rezolúciami Valného zhromaždenia," povedal Guterres na summite. Rusko navštívil prvýkrát od apríla 2022.

Šéf OSN tiež vyzval na okamžité prímerie v Pásme Gazy a zastavenie bojov v Libanone. "Na riešenie globálnych výziev je potrebné spoločenstvo národov, ktoré pracuje ako jedna globálna rodina," dodal.

Na Guterresove slová zareagoval ruský prezident Vladimir Putin. "Pán generálny tajomník povedal, že by sme všetci mali žiť ako jedna veľká rodina. V rodinách, žiaľ, často dochádza k hádkam, škandálom, deleniu majetku, niekedy aj k bitkám," povedal s úsmevom.

„Cieľom zoskupenia BRICS je vytvoriť potrebné mechanizmy interakcie a priaznivú atmosféru v spoločnom domove," dodal ruský prezident.

Guterres bude s Putinom vo štvrtok bilaterálne rokovať, na schôdzke zopakuje svoj postoj ku konfliktu na Ukrajine, povedal jeho hovorca.

Návštevu šéfa OSN v Rusku skritizovala Ukrajina, ktorá pripomenula, že Guterres odmietol jej pozvanie na mierový summit vo Švajčiarsku.

(tasr)

  |  

VšZP tvrdí, že optimalizáciou výkonov jednodňovej starostlivosti nie sú dotknuté práva pacientov

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) považuje kritiku opozičnej SaS za snahu o vytváranie neustáleho strachu u pacientov.

"Sme presvedčení, že našou úlohou je spravovať verejné zdroje efektívne a racionálne. Každá štátna inštitúcia, ktorá narába s verejnými zdrojmi, by mala konať rovnako. Optimalizáciou výkonov jednodňovej zdravotnej starostlivosti nie sú práva pacientov na zdravotnú starostlivosť nijako dotknuté. Tieto výkony sú realizované v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú má najväčšia zdravotná poisťovňa plne zazmluvnenú v každom regióne Slovenska tak, aby bola zabezpečená dostupnosť pacientov k zdravotnej starostlivosti," poznamenala štátna poisťovňa.

Tvrdí, že vyhlásenia predstaviteľov SaS ju neprekvapili. "Máme za to, že ich politický cieľ je jasný. Predať najväčšiu zdravotnú poisťovňu s takmer troma miliónmi poistencov do súkromných rúk," skonštatovala.

Za nezodpovedné a cielené označila vytváranie neustáleho napätia a strachu u pacientov zo strany zástupcov SaS.

Poslanci Jana Bittó Cigániková a Tomáš Szalay (obaja SaS) vo štvrtok kritizovali kroky VšZP pri jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Hovorili o predĺžení čakacích dôb na výkony či platení vyšších doplatkov. Vyzvali ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), aby situáciu urýchlene riešil.

Štátna VšZP pristúpila k procesu optimalizácie. Prvým krokom boli opatrenia v jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Medzi nimi je napríklad nepredĺženie zmlúv s poskytovateľmi, pri ktorých identifikovala neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov či dočasné plošné obmedzenie zmluvných objemov pre poskytovateľov na 70 percent priemernej mesačnej úhrady.

(tasr)

  |  

Štrajkujúci zamestnanci spoločnosti Boeing odmietli ponuku na zvýšenie miezd o 35 percent

Približne 30-tisíc pracovníkov amerického koncernu Boeing zostáva naďalej v štrajku, keďže sa so zamestnávateľom stále nedohodli na zvýšení miezd.

Ako uvádza BBC, odborová organizácia, ktorá združuje pracovníkov Boeingu, 64 percent jej členov odmietlo navrhovanú dohodu na zvýšenie platov o 35 percent.

Vedenie odborov pôvodne avizovalo, že ponuka, ktorá rátala aj s jednorazovou platbou pre zamestnancov vo výške 7000 dolárov a zachovaním prémií, stojí za zváženie.

Ide už o druhé odmietnutie dohody zo strany zamestnancov. Prvý návrh v septembri odmietlo až 95 percent štrajkujúcich pracovníkov.

Štrajk trvá už od polovice septembra a straty spoločnosti za ten čas dosiahli približne šesť miliárd dolárov.

Boeing medzitým oznámil, že zruší až 17 000 pracovných miest vo svojich továrňach po celom svete. Zároveň ohlásil, že prvé dodávky nového lietadla 777X prídu na trh neskôr. Dôvodmi sú okrem štrajku problémy vo vývoji či prestávky v letových skúškach.

(bra)