Preskočiť na obsah
  |  

Varšava testuje vykurovanie budov teplom z metra

Inovatívny projekt má znížiť emisie oxidu uhličitého a zlepšiť kvalitu ovzdušia v prehriatych staniciach.

Varšava začne využívať odpadové teplo z tunelov metra na vykurovanie budov. Teplo vytvorené trením kolies vlakov o koľajnice, elektromotormi či cestujúcimi sa v súčasnosti akumuluje v podzemí.

Podľa projektu, ktorý vznikol v spolupráci mesta s firmou Veolia sa bude rekuperovať tepelnými čerpadlami a privádzať do vykurovacej sústavy mesta. Prvotný zámer z roku 2021 vyhrala hlavnú cenu súťaže inovácií spoločnosti Veolia Energia Varšava.

Pre pilotnú časť projektu po analýze vybrali stanicu Bemowo na linke M2. Varšavské metro očakáva, že nová technológia v stanici zníži teplotu o štyri stupne, čo zvýši komfort cestujúcich najmä počas letných mesiacov.

Inštalácia tepelných čerpadiel sa začne v priebehu najbližších týždňov a po ich úspešnom fungovaní Varšava plánuje výber ďalších lokalít pre tento projekt.

Magistrát skúma aj možnosti využitia odpadového tepla z kanalizácie, serverovní, či priemyselnej činnosti. Ide o súčasť energetického modelu Varšavy do roku 2050, ktorý sa zameriava na hľadanie alternatívnych zdrojov vykurovania a zníženie množstva fosílnych palív.

(tasr)

  |  

Ukrajinské drony zasiahli kľúčovú rafinériu v Riazani, Moskva reaguje uzavretím letísk

Ukrajina pokračuje v úderoch na ruskú infraštruktúru, zatiaľ čo v Kyjevskej oblasti padli tri obete pri ruskom leteckom útoku.

Ukrajinské drony v noci zaútočili na viaceré strategické ruské ciele v Riazani, iba 200 kilometrov od Moskvy. Cieľom náletu sa stali rafinéria, kde vyrábajú palivo do ruských zbraní a vojenskej techniky, ďalej tiež vojenské letisko a tepelná elektráreň, čo vyvolalo výbuchy a požiare.

Podľa ruských úradov sa podarilo odraziť niektoré útoky, no svedkovia na sociálnych sieťach zverejnili fotografie výbuchov, ktoré naznačujú opak, uvádza Ukrajinská pravda. Ruská protivzdušná obrana tvrdí, že počas noci zničila 121 ukrajinských dronov a uzavrela letiská v niekoľkých mestách, vrátane Moskvy. 

V Kyjevskej oblasti sa v rovnakom čase odohral ruský útok. Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že úlomky dronov zabili dvoch mužov a jednu ženu v centrálnej časti Kyjevskej oblasti. The Kyiv Independent oznámil, že muži mali 36 a 26 rokov. Podľa predstaviteľov v regióne útok poškodil bytovku, osem súkromných domov, niekoľko komerčných budov a viacero áut.

Kyjev vyhlásil, že protiletecké jednotky ukrajinskej armády zostrelili 25 z 58 ruských bezpilotných lietadiel. Ďalších 27 dronov sa podľa nich "stratilo", keďže Ukrajina použilo elektronickú rušičku na ich presmerovanie.

(tasr, lipa)

  |  

Blanár: Ak Trump zastaví pomoc Ukrajine, záťaž by nemala prevziať Európska únia

Slovenský minister zahraničných vecí akceptuje, ak sa niektoré krajiny rozhodnú podporovať Ukrajinu vojensky aj naďalej, za kľúčové však považuje mierové rokovania.

Juraj Blanár (Smer) pripomenul, že Donald Trump ešte v predvolebnej kampani avizoval, že vojnu na Ukrajine ukončí. Zároveň podotkol, že USA je najväčším podporovateľom Ukrajiny z finančného aj vojenského hľadiska. "Počkajme na jeho predstavenie krokov, ako chce riešiť tento konflikt a my sme pripravení byť súčasťou toho," povedal.

Zopakoval, že Slovensko odmieta podporovať Ukrajinu vojensky. Rovnako odmieta, aby v prípade, ak Amerika zastaví pomoc Ukrajine, prebrala na seba celkovú záťaž EÚ.

"Ak sa niektoré krajiny z Európskej únie rozhodnú podporovať vojensky naďalej Ukrajinu, to je ich záležitosť, ale my odmietame, aby to na seba prevzala Európska únia," vyhlásil šéf rezortu.

Domnieva sa, že konflikt nemožno vyriešiť jednoznačným riešením, napríklad, že by Ukrajina získala opäť kontrolu nad celým územím. Vývoj podľa neho smeruje skôr k zmrazenému konfliktu, ktorý bude zadefinovaný istými pravidlami.

"Malo by sa rokovať o tom, ako to bude do budúcnosti, ale vždy je lepšie prijať nejaké prímerie a povedzme zamraziť to v tejto pozícii. Lebo to môže byť ešte horšie pre ukrajinskú a možno aj pre ruskú stranu," doplnil minister.

Zdôraznil, že Slovenská republika podporuje čo najskoršie uzavretie prímeria a mierové rokovania. Zopakoval, že dovtedy bude Ukrajine poskytovať len humanitárnu pomoc.

(tasr)

  |  

V USA spustili rozsiahlu deportačnú operáciu, zadržali 538 migrantov a stovky deportovali

Tento krok nasleduje po prísľuboch prezidenta Donalda Trumpa na sprísnenie migračnej politiky.

„Trumpova administratíva zadržala 538 nelegálnych prisťahovalcov," uviedla vo štvrtok večer hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Stovky ich deportovali vojenskými lietadlami. Podľa nej prebieha najväčšia deportačná operácia v histórii krajiny. „Sľuby boli dané. Sľuby sa plnia," doplnila Leavittová na sociálnej sieti X.

Staronový americký prezident už v pondelok v prvom prejave po zložení prísahy avizoval, že z krajiny deportuje "milióny a milióny" migrantov bez dokumentov. Oznámil aj prísnu kontrolu hranice s Mexikom.

V stredu podpísal dekrét, ktorým nariadil vyslať na hranicu USA s Mexikom ďalších 1500 vojakov. Počet amerických vojakov v aktívnej službe na hranici s Mexikom sa tak zvýši na približne štyritisíc.

Bezpečnosť amerických hraníc považuje Trump za jednu zo svojich hlavných priorít a na hranici s Mexikom vyhlásil už v prvý deň vo funkcii tzv. stav núdze.

Donald Trump v stredu podpísal aj iný dekrét, aby americké úrady migrantom znemožnili prekročiť túto hranicu a dostať sa do USA. Ministerstvám vnútornej bezpečnosti, spravodlivosti a zahraničných vecí nariadil, aby prijali všetky potrebné opatrenia na okamžité zahnanie, respektíve vytlačenie a repatriáciu takýchto nelegálnych prisťahovalcov, informoval Biely dom.

Americký federálny sudca však vo štvrtok predbežne pozastavil účinnosť iného dekrétu, ktorým chce Trump obmedziť automatické udeľovanie občianstva osobám narodeným na území Spojených štátov, pretože to protirečí 14. dodatku americkej ústavy.

(tasr)

  |  

Ukrajina pripravuje reformu náboru vojakov, cieľom je posilniť armádu

Zmeny zahŕňajú zavedenie „čestnej zmluvy“ s finančnými prémiami, jasnými zárukami výcviku a zlepšením komunikácie medzi vojakmi a veliteľmi.

Ukrajina je v záverečnej fáze prípravy reformy pre nábor vojakov. Cieľom je prilákať do armády osoby vo veku 18 až 25 rokov, na ktoré sa nevzťahuje mobilizácia, a výrazne ju tak posilniť. Oznámil to veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Pavlo Palisa, píše agentúra AP.

„Musíme začať otvorený dialóg so spoločnosťou... Pretože obrana štátu nie je len povinnosťou ozbrojených síl. Je to povinnosť a záväzok každého ukrajinského občana," povedal Palisa.

Niektorí analytici dlhodobo poukazujú na štrukturálne nedostatky v ukrajinskej armáde vrátane problémov vo velení či slabú komunikáciu medzi jednotkami na fronte.

„(Potrebujeme) prispôsobiť štruktúru logike modernej vojny, čo nám umožní byť efektívnejší a zabráni opakovane robiť tie isté chyby," vysvetlil Palisa.

Ukrajina vlani na jar zákonom znížila vekovú hranicu pre povolanie do armády z 27 rokov na 25, ale nepodarilo sa tým dostatočne doplniť doterajšie straty.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je dlhodobo proti zavedeniu povinnej mobilizácie od 18 rokov s tým, že by to radikálne ovplyvnilo budúcnosť krajiny po vojne.

Od začiatku ruskej invázie sa ukrajinská armáda výrazne posilnila, ale dlhotrvajúce boje proti agresii Moskvy prenechalo minimum času na strategický manažment, ktorý by podľa AP Ukrajine zabezpečil šancu na úspech.

(tasr)

  |  

Prezident USA plánuje obnoviť rozhovory so severokórejským vodcom

Trump si s Kimom podľa vlastných slov rozumel a verí, že obnovenie komunikácie je možné.

Americký prezident Donald Trump povedal, že bude znovu kontaktovať severokórejského lídra Kim Čong-una. Podľa agentúry Jonhap sa tak zvýšia šance na obnovenie diplomatických väzieb krajín.        

Trump sa k téme vyjadril počas rozhovoru pre televíziu Fox News, ktorý bol odvysielaný vo štvrtok. Na otázku, či sa prezident spojí s Kimom, odpovedal slovami „urobím to, áno".

Zároveň povedal, že považuje severokórejského vodcu za „inteligentného človeka" a zdôraznil, že si s ním „rozumel".

Počas pondelňajšej tlačovej besedy Trump označil Severnú Kóreu za „jadrovú veľmoc" a predpokladal, že Kim bude „šťastný" z jeho návratu do Bieleho domu.

Jeho komentár sa podľa Jonhap týkal pokračujúcich severokórejských jadrových hrozieb a zjavného záujmu o obnovenie vzťahov s Pchjongjangom. Trump sa už počas svojej predvolebnej kampane opakovane chválil osobnými väzbami s Kimom.

Americký prezident sa s Kimom stretol trikrát. Spojené štáty a KĽDR naposledy rokovali o jadrových otázkach v Štokholme v októbri 2019.

Predchádzajúca Bidenova administratíva sa zameriavala skôr na posilnenie spolupráce s Južnou Kóreou a Japonskom v rámci boja proti severokórejským hrozbám. Južná Kórea už vyjadrila obavy z možnej spolupráce v čase politickej neistoty po zosadení prezidenta Jun Sok-jola a jeho pokuse vyhlásiť stanné právo.

(tasr)