Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X oznámil, že v pondelok sa stretne so saudským korunným princom a v utorok budú ukrajinskí diplomati a vojenskí predstavitelia pokračovať v rokovaniach s americkou delegáciou.
Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina od začiatku vojny ponúka realistické mierové návrhy a je pripravená na konštruktívny dialóg. Očakáva sa, že stretnutia prinesú konkrétne rozhodnutia a kroky smerujúce k ukončeniu konfliktu.
Ukrajina už viackrát predstavila svoj mierový plán, ktorý zahŕňa stiahnutie ruských vojsk a obnovenie územnej celistvosti krajiny. Rokovania v Saudskej Arábii sú súčasťou širšej diplomatickej stratégie Kyjeva.
Ten pomôže maďarskej ekonomike a môže vyvážiť účinky možných amerických ciel, povedal v sobotu maďarský premiér Viktor Orbán.
Orbán, ktorý je dlhoročným podporovateľom amerického prezidenta Donalda Trumpa, uviedol, že takáto hospodárska dohoda by pomohla Maďarsku, aj keby medzi USA a Európskou úniou vypukla obchodná vojna.
Spojené štáty plánujú zaviesť 25 percentné clá na európske tovary, čo môže ovplyvniť aj maďarský export. Podľa Orbána môže mať obchodný konflikt vplyv aj na automobilový sektor cez nemecké fabriky pôsobiace v regióne.
Orbán uviedol, že maďarskí predstavitelia rokovali aj o obnovení daňovej dohody medzi oboma krajinami, ktorú ukončila predchádzajúca americká administratíva, povedal Orbán.
Talianska vláda schválila návrh zákona, ktorý prvýkrát zavádza femicídu [zabitie ženy intímnym partnerom pozn. red.] ako samostatný trestný čin. Páchateľom hrozí doživotné väzenie. Premiérka Giorgia Meloniová označila návrh za významný krok v boji proti násiliu na ženách.
Zákon tiež zvyšuje tresty za prenasledovanie, sexuálne násilie a pornografiu vyhotovenú z pomsty. Návrh ešte musí schváliť parlament a podpísať prezident.
V roku 2024 bolo v Taliansku zavraždených 113 žien, pričom 99 z nich zabili ich partneri alebo príbuzní. Opozícia zákon podporila, ale upozornila, že nerieši ekonomické a kultúrne rozdiely.
Koaličná Slovenská národná strana (SNS) predkladá do Národnej rady (NR) SR uznesenie, ktorým chce odmietnuť ďalšie sankcie voči Ruskej federácii, ak poškodzujú hospodárske záujmy Slovenska. SNS zároveň vyzýva vládu na dôslednú analýzu dopadov sankcií na slovenskú ekonomiku.
Podľa predsedu SNS a podpredsedu parlamentu Andreja Danka sankcie spôsobujú rast cien energií, stratu konkurencieschopnosti podnikov a prehlbovanie hospodárskej neistoty.
Strana varuje, že nové sankčné opatrenia EÚ z 24. februára 2025 už zvýšili ceny plynu a hliníka, pričom dopyt po plyne v Európe stúpol o 20 percent.
Premiér Robert Fico (Smer) má záujem obnoviť podporu vládnej koalície od 79 poslancov parlamentu.
Predseda vlády v relácii Sobotné dialógy na STVR vyhlásil, že nezhody v koalícii ho nebavia, ale svojich koaličných partnerov si váži. „Mojou povinnosťou je stabilná vláda a aby prechádzali návrhy zákonov,“ povedal s dôvetkom, že to sa darí „perfektne“.
Potvrdil prebiehajúce rokovania s nezaradenými poslancami Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom, ktorých vylúčili z Hlasu, aj poslancom Hlasu Jánom Ferenčákom.
Nevylúčil ani alternatívu predčasných volieb, ale označil ju za „veľmi nízku“. Dodal, že výsledku prípadných volieb sa strana Smer neobáva.
Či prejde voľba šéfa parlamentu, je neisté
Voľba predsedu NR SR sa môže podľa Fica udiať ešte v marci, ak bude mať koalícia väčšinu. Nepovažuje to za prioritu, lebo aktuálne túto funkciu podľa neho dobre zastáva podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas).
Premiér predpokladá, že opozícia sa na tejto voľbe nezúčasní. „Je to tajná voľba, v tajnej voľbe sa môže stať hocičo,“ naznačil Fico obavy spojené s voľbou šéfa parlamentu. Nerozumie preto nominantovi Hlasu na daný post Richardovi Rašimu, prečo chce podstúpiť dané riziko. Dodal, že ak sa o toto kreslo bude Raši (Hlas) uchádzať, garantuje mu podporu 42 poslancov strany Smer.
Richard Raši (Hlas). Foto: Veronika Mihaliková/TASR
Naznačil, že inak sa môže rozhodnúť strana SNS, ktorej predseda Andrej Danko si v minulosti tento post nárokoval.
Avizoval, že miesto šéfa ministerstva investícií, ktoré v súčasnosti patrí Smeru, by mohol obsadiť niekto z odídencov Hlasu alebo niekto kvalifikovaný, koho odídenci nominujú.
Kažimír nemá podporu Smeru, zohral úlohu v trieštení strany
Premiér nie je toho názoru, že by mal Peter Kažimír podporu poslancov Smeru pri jeho prípadnej opätovnej voľbe na post guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) v parlamente.
Kažimírovi končí prvé obdobie vo funkcii v júni tohto roka a mohol by ju zastávať ešte raz. Zatiaľ nie je známe, koho bude vláda nominovať na post guvernéra centrálnej banky. Návrh vlády na post guvernéra NBS musí schváliť parlament a do funkcie ho napokon menuje prezident.
Fico pripomenul situáciu spred niekoľkých rokov, keď odišla časť poslancov vtedy opozičného Smeru a založili novú stranu Hlas. "Ja si myslím, že Peter Kažimír zohral veľmi dôležitú úlohu, keď odišli poslanci zo Smeru v tom období. Nemyslím si, že by Kažimír mal podporu Smeru, nemyslím si to, pokiaľ ide o našich kolegov poslancov," konštatoval Fico.
Pokiaľ ide o možný návrat Kažimíra do vlády či straníckej politiky, Fico zdôraznil, že so Smerom nemá už nič spoločné. "To už ja neviem, ak by bol atraktívny pre Hlas, ja to budem rešpektovať, samozrejme," dodal premiér.
Peter Kažimír. Foto: Jakub Kotian/TASR
Vrátil sa tiež k rozhodnutiu vlády nominovať bývalého ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nominant SNS), ktorého tento týždeň vo funkcii na základe dohody v koalícii nahradil Rudolf Huliak (nominant Smeru), za viceguvernéra NBS. Na tento post je podľa neho vhodný.
"Dušan Keketi je slušný človek. On sa stal ministrom ako manažér, čiže nemal nejaké veľmi silné politické krytie, preto bolo celkom pochopiteľné, že keď dôjde k týmto posunom, že to môže byť práve jeho ministerstvo, ktoré bude predmetom posunov. Preto sme neváhali, nikto z nás, má totálnu kvalifikáciu," zhodnotil Fico.
Zastal sa Blahu aj Kaliňáka
Europoslanec Erik Kaliňák ostane šéfom zboru poradcov premiéra, potvrdil premiér. Odmietol komentovať Kaliňákovu poznámku v rozhovore pre Interez, že ak by sa ruské vojská dostali do Užhorodu, Slovensko by získalo „konečne spoľahlivého suseda“.
„Vnímam to ako cynickú poznámku a tak ju treba prezentovať,“ domnieva sa. Dodal, že nebude kritizovať členov vlastnej strany za to, že robia „politiku na všetky štyri svetové strany“.
Zastal sa aj europoslanca Smeru Ľuboša Blahu, ktorý sa tento týždeň v Moskve stretol so šéfom ruskej tajnej služby Naryškinom. Premiér pripomenul, že on sa v Moskve stretol s prezidentom Putinom, takže Blahu nemá za čo karhať.
Odmietol, že strana Smer podobnými stretnutiami a vyjadreniami stráca podporu európskych spojencov. „Slovensko má dobré meno vo svete, lebo vedia, že sme konštruktívni partneri, ktorí však nasledujú svoje národno-štátne záujmy,“ tvrdí Fico.
Zdôraznil, že učite pôjde do Moskvy na oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Spolu s ním majú vraj záujem ísť aj podnikatelia či predstavitelia kultúrnej obce. Nevedel odpovedať na otázku, či sa na oslavách zúčastnia aj iní európski politici.
Saková rokuje o plyne s Azerbajdžanom
Premiér zdôraznil potrebu obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu, ktorý bol zastavený rozhodnutím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podľa Fica nastala „smiešna situácia“, keď Ukrajina kupuje ruský plyn a cena plynu v Európe prudko rastie.
Fico ocenil, že Európska rada zohľadnila obavy Slovenska týkajúce sa vplyvu zastavenia tranzitu na ceny plynu. Ministerka hospodárstva SR v súčasnosti rokuje v Bruseli s Európskou komisiou a Azerbajdžanom o tom, aby cez Ukrajinu prechádzal plyn z Azerbajdžanu na Slovensko a ďalej do západnej Európy.
Závery tohto stretnutia zatiaľ nie sú známe, ale podľa premiéra Európska komisia nemôže na Ukrajinu vyvíjať tlak, keďže nie je členom Európskej únie.
Premiér však zdôraznil, že pomoc EÚ Ukrajine nemôže byť jednosmerná. Považuje za potrebné tlačiť na obnovu tranzitu plynu cez Ukrajinu, pretože bez neho Európa vraj nikdy nebude konkurencieschopná.
Európski politici majú mentálny problém s prímerím na Ukrajine
Premiér povedal, že sa pracuje aj na ďalšom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády. S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa však nechce stretnúť, lebo „pán Zelenskyj všeličo narozprával“ na jeho osobu.
Robert Fico s odvolaním sa na interné zdroje vyhlásil, že Zelenskému vyhovuje vojna, lebo na Ukrajinu prúdi finančná podpora z iných štátov a v prípade nových prezidentských volieb by už neuspel.
Dodal, že Zelenskyj "skrotol" a začal hovoriť o prímerí až po ostrej výmene názorov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ku ktorej došlo v Oválnej pracovni Bieleho domu 1. marca 2025. Následne Trump stopol svojmu spojencovi vojenskú pomoc a prístup k spravodajským informáciám.
Aj európski lídri majú podľa neho mentálny problém s prímerím. Ak bude na Ukrajine prímerie, USA podľa premiéra nebudú aktívne participovať na jeho zabezpečení a budú nasledovať najmä svoje ekonomické záujmy – nerastné suroviny výmenou za doterajšiu vojenskú pomoc, ktorú Ukrajine poskytli.
Veľké štáty ako Brazília a Čína by podľa Fica mali participovať na mierovom procese vo vojne na Ukrajine. Z pozície Európy by to podľa neho mal byť francúzsky prezident Emmanuel Macron, lebo Donald Trump neuznáva predstaviteľov európskych inštitúcií.
Fico tiež upozornil na potrebu hľadania iných zdrojov podpory pre Európu, než sú Spojené štáty, pretože vojna je podľa neho „vo vzduchu“.
Predsedovi vlády sa nepozdáva rozšírenie francúzskeho jadrového dáždnika na ostatné európske štáty. Povinná vojenská služba na Slovensku zatiaľ nie je na stole, vyhlásil.
Ministerstvo financií (MF) SR prisľúbilo rozhodnutie o finančnej podpore samospráv v najbližších týždňoch. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) požaduje garanciu financovania odmien pre zamestnancov verejnej správy a regionálneho školstva.
Predseda ZMOS Jozef Božik uviedol, že ide o odmeny vo výške 800 eur plus odvody, sedempercentné zvýšenie platov od septembra 2025 a ďalšie zvýšenie od januára 2026. Ak sa sľuby nenaplnia, samosprávy nebudú schopné vyplatiť odmeny ani zvýšiť platy zamestnancov.
Pozitívne reakcie MF sa týkali aj zmiernenia vplyvu očakávaného prepadu podielových daní v máji. Riešením by bolo rovnomernejšie rozdelenie celoročnej podielovej dane počas roka.
Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že jeho jednotky znovu obsadili dediny Viktorovka, Nikolajevka a Stará Sorochina v pohraničnej Kurskej oblasti.
Podľa webu DeepState, ktorý je prepojený na ukrajinskú armádu, ruský postup nasledoval po „narušení" ukrajinských obranných línií pri meste Sudža. Ukrajinskí vojaci sa snažili stabilizovať situáciu, no ruské jednotky prerušili zásobovanie, uviedol armádny zdroj pre Ukrajinsku Pravdu.
„Logistická situácia v regióne Kursk sa rýchlo zhoršuje a je už kritická," uviedol prominentný ukrajinský aktivista Sergij Sternenko vo štvrtok na sieti X a tiež doplnil, že prístupové cesty do Sudže sú pod paľbou.
⚡️🇷🇺🇺🇦⚔️On the Situation in the Kursk Region on 7 March, the 213th Day of the Invasion⚡️
🔴 In the Border Area, the Russian Army took control of all supply routes for the enemy group.
Lekár z Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) je podozrivý, že vykonával svoju prácu pod vplyvom návykovej látky.
Zástupca Lekárskeho odborového združenia (LOZ) vo štvrtok podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
Prípadom sa zaoberá polícia aj vedenie nemocnice. Podľa denníka Sme ide o lekára z kliniky plastickej chirurgie, ktorý nedokázal dokončiť malý chirurgický zákrok a musel ho nahradiť iný lekár. Šéf LOZ Peter Visolajský o prípade informoval na sociálnej sieti.
Ak sa u zdravotníckeho pracovníka objaví podozrenie na užívanie drog, vedenie nemocnice môže vykonať testy a prijať okamžité opatrenia vrátane pozastavenia pracovného pomeru. V prípade lekárov môžu následky zahŕňať nielen trestnoprávne dôsledky, ale aj odobratie lekárskej licencie.
Suspendovaný juhokórejský prezident Jun Sok-jol v sobotu opustil väzenské centrum v Soule. Rozhodla o tom prokuratúra, pretože súd v piatok zrušil jeho zatykač. Súd spochybnil zákonnosť vyšetrovania prezidenta Úradom pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) a označil zadržanie za problematické.
O prezidentovom odvolaní z funkcie teraz rozhoduje Ústavný súd. Očakáva sa, že v procese jeho obžaloby súd v najbližších dňoch rozhodne, či Juna znovu dosadí alebo odvolá. V sobotu sa v Soule konali masívne protesty, pričom 55-tisíc Junových priaznivcov podporovalo jeho návrat do funkcie, zatiaľ čo 32 500 ľudí protestovalo proti nemu.
Jun bol vo väzbe od januára pre obvinenia z vlastizrady po vyhlásení stanného práva 3. decembra. Vyhlásenie stanného práva vyvolalo v krajine politickú krízu, parlament rozhodnutie zrušil a inicioval proces obžaloby.
Americká spoločnosť Maxar Technologies, ktorá poskytuje satelitné snímky s vysokým rozlíšením, na základe rozhodnutia administratívy Donalda Trumpa obmedzila Ukrajincom prístup k svojej databáze.
Tento krok je súčasťou rozhodnutia Washingtonu dočasne zastaviť výmenu spravodajských informácií s Kyjevom.
Satelitné snímky Ukrajina využívala na sledovanie pohybu ruských vojsk a vyhodnocovanie škôd na infraštruktúre. Ich absencia môže spôsobiť veľké zmeny na fronte. Zdieľanie spravodajských informácií v minulosti pomohlo Ukrajine pripraviť sa aj na ruské raketové útoky a odraziť ich.
Americká Národná geopriestorová spravodajská agentúra (NGA) uviedla, že táto zmena je „v súlade so smernicou administratívy o podpore Ukrajiny". Maxar ubezpečil, že obmedzenie sa týka len ukrajinských účtov.
Americký prezident Donald Trump zastavil podporu po konflikte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. K ostrej výmene názorov medzi Trumpom a Zelenským došlo v Oválnej pracovni Bieleho domu 1. marca 2025.
Autori veria, že seriálom pomôžu predchádzať zbytočným stretom ľudí a týchto zvierat. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) v spolupráci s odborníkmi pripravuje sériu 30 videí o slovenských divokých šelmách.
Autormi projektu sú filmár Dominik Jursa, odborník na medvede Michal Haring a Oliver Lačný. V úvodných epizódach Haring objasní základné fakty o medveďoch a vyvráti viaceré rozšírené mýty.
Videá budú mať krátku minutáž a zverejnia ich na sociálnych sieťach, aby boli prístupné čo najširšiemu publiku. "Medvede a vlky sú dlhodobo terčom rôznych dezinformácií. Preto chceme prispieť k lepšiemu porozumeniu a zároveň chrániť ľudí aj zvieratá," podotkla.
Odbornými partnermi projektu sú iniciatíva My sme les a Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Vedenie titánovej bane v regióne Žytomyr na severozápade Ukrajiny dúfa, že napriek napätiu medzi USA a Ukrajinou sa podarí uzavrieť dohodu o nerastných surovinách. Dohoda by priniesla potrebné finančné prostriedky do bane, ktorá obsahuje ilmenit, minerál oxidu titaničitého a železa.
Rokovania o dohode sa však skomplikovali po spore prezidentov Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského. Konečná podoba dohody stále nie je jasná.
Trump chce podiel z príjmov z nerastného bohatstva Ukrajiny ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc. Zelenskyj sa obáva, že by to mohlo uvrhnúť „desať generácií Ukrajincov" do dlhov.
Ukrajina má približne 5 percent svetových zásob nerastných surovín a je 11. najväčším producentom titánu na svete, pričom v Žytomyre sa nachádza až 65 miliónov ton z celkových 185 miliónov ton zásob krajiny.
Oheň v lokalite Kozí kameň pri Spišskej Teplici sa rozhorel v piatok popoludní a stále nie je pod kontrolou. V ťažko dostupnom teréne na ploche zhruba desať hektárov je v plameňoch mladý aj starý les a tiež rúbanisko. Na mieste zasahujú hasiči z okresu Poprad, dobrovoľníci a vrtuľník Ministerstva obrany SR.
Okrem lesa horia aj dve skládky odpadu – jedna pri Poprade a druhá v Spišskej Belej. V Spišskej Belej sa skládka vznietila pri vypaľovaní medze pri trati.
„Rozšírenie požiaru do mesta zatiaľ nehrozí," ubezpečila samospráva. Zároveň upozornila, že pri zmene smeru vetra môže byť v meste cítiť štipľavý dym.
Európska komisia oznámila plán zmeniť štatút vlka z „prísne chráneného" na „chráneného," čo by umožnilo členským štátom povoliť odstrel väčšieho množstva vlkov. Návrh musí schváliť Európsky parlament a členské štáty.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že vlčie svorky predstavujú riziko pre hospodárske zvieratá v niektorých regiónoch Európy.
Podľa ochranárskej organizácie WWF bol vlk v západnej Európe vrátane Nemecka vyhubený v polovici 19. storočia. Prežil iba vo východnej a južnej Európe. V niektorých regiónoch západnej Európy sa jeho stavy postupne opäť zvýšili.
Nemecký minister poľnohospodárstva Cem Özdemir ocenil návrh ako pozitívny pre pastierov. V Nemecku žije podľa správy Nemeckej agentúry pre prírodu 1863 vlkov, najmä v Dolnom Sasku, Brandenbursku a Sasku.
Vatikán informoval, že 88-ročný pápež František mal v Gemelliho nemocnici v Ríme pokojnú noc a naďalej odpočíva. Hlava katolíckej cirkvi sa od 14. februára lieči so zápalom pľúc a aj keď jeho stav Vatikán označuje za „stabilný", stále však zostáva v „zložitom klinickom stave". Prognóza je stále „opatrná".
Svätý Otec počas hospitalizácie čelil niekoľkým respiračným krízam, naposledy to bolo v pondelok. Vo štvrtok sa prihovoril veriacim cez zvukové posolstvo, v ktorom sa poďakoval za modlitby a požehnal im, pričom bolo cítiť jeho slabý hlas a námahu pri dýchaní.
Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) navrhuje, aby doktorandi mohli prerušiť štúdium počas poberania materského alebo rodičovského príspevku. Návrh predložili poslanci Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký v novele vysokoškolského zákona do Národnej rady SR.
„Vo väčšine prípadov dané študijné poriadky dovoľujú prerušiť štúdium na dva roky, v prípade prerušenia štúdia z dôvodu poberania materského, respektíve rodičovského príspevku, na tri roky," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe. Súčasná legislatíva však ponecháva dĺžku prerušenia na študijných poriadkoch jednotlivých vysokých škôl, čo môže byť kratšie ako obdobie poberania príspevku.
SaS chce zjednotiť podmienky a umožniť prerušenie štúdia až na celé obdobie materskej či rodičovskej dovolenky. Novelou chcú tieto podmienky zjednotiť. Cieľom je lepšie skĺbiť štúdium a rodičovstvo.
Ruská vláda vyčlenila ďalších 104,8 milióna rubľov (približne 1 milión eur) na odstraňovanie ropného znečistenia v Kerčskom prielive po haváriách tankerov Volgonefť-212 a Volgonefť-239 z decembra 2024.
Peniaze použije Federálna agentúra pre námornú a riečnu dopravu (Rosmorrechflot) na nákup 12 kilometrov výložníkov a 30 ton biosorbentu. Predtým Moskva schválila už 1,5 miliardy rubľov (13, 95 miliónov eur) na čistenie piesku a obnovu pobrežia.
Miestne úrady zvažujú obnovu 141 pláží v letovisku Anapa, kde záujem o letné pobyty klesol o 60 percent. Prezident Vladimir Putin označil nehodu za najvážnejšiu ekologickú katastrofu v Rusku.
V decembri 2024 v zlom počasí medzi pevninským Ruskom a anektovaným Krymom stroskotali prestarnuté ropné tankery Volgonefť-212 a Volgonefť-239 a ich náklad stále znečisťuje more.
Talianska pobrežná stráž zachránila v auguste 2018 približne 170 migrantom, ale ministerstvo vnútra pod vtedajším vedením Mattea Salviniho zablokovalo ich vylodenie až do 26. augusta.
Najvyšší súd rozhodol, že vláda porušila svoje správne povinnosti, ktoré majú prednosť pred politickými rozhodnutiami. Výšku odškodnenia určí nižší súd.
Premiérka Giorgia Meloniová a Salvini verdikt kritizovali. Podľa Meloniovej bude vláda musieť použiť peniaze talianskych daňových poplatníkov na odškodnenie osôb, ktoré chceli do krajiny vstúpiť nelegálne.
Najmenej 14 ľudí zomrelo a 37 bolo zranených pri ruskom útoku na mesto Dobropilsko v Doneckej oblasti v piatok večer. Ukrajinská záchranná služba informovala, že útok poškodil deväť budov. Ukrajinská armáda tvrdí, že počas noci zostrelila 79 zo 145 ruských dronov.
V sobotu guvernér Leningradskej oblasti v Rusku oznámil, že ukrajinský dron poškodil nádrž v rafinérii Kirishi. Táto rafinéria patrí medzi najväčšie v krajine a spracúva 17,7 milióna ton ropy ročne (355-tisíc barelov denne), čo predstavuje 6,4 percent ruskej produkcie. Pri tomto útoku nebol nikto zranený.
Incidenty z oboch strán ukazujú na eskaláciu konfliktu, pričom sa zameriavajú nielen na vojenské, ale aj civilné a priemyselné ciele. Donecká oblasť patrí medzi najviac zasiahnuté regióny počas ruskej invázie. Ukrajinské úrady pravidelne hlásia civilné obete a poškodenie infraštruktúry v dôsledku ruského ostreľovania.
Organizácia islamskej spolupráce (OIC) v piatok prijala protinávrh Ligy arabských štátov (LAŠ) voči plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa na obsadenie Gazy a vysídlenie jej obyvateľov. Na mimoriadnom zasadnutí v saudskoarabskej Džidde 57-členné zoskupenie schválilo egyptský plán, ktorý navrhuje obnovu Gazy pod správou Palestínskej samosprávy.
„Mimoriadne zasadnutie ministrov Organizácie islamskej spolupráce prijalo egyptský plán, ktorý sa teraz stal arabsko-islamským plánom," uviedol egyptský minister zahraničných vecí Badr Abdal Átí, ktorého slová zopakoval aj sudánsky šéf diplomacie.
Trumpov návrh, aby USA „prevzali" Gazu a premenili ju na „Riviéru Blízkeho východu", pričom by prinútili jej palestínskych obyvateľov presťahovať sa do Egypta alebo Jordánska. Vyvolalo to celosvetové pobúrenie.
Spojené štáty a Izrael egyptský plán odmietli, zatiaľ čo americký vyslanec Steve Witkoff ho označil za „prvý krok v dobrej viere". V protinávrhu sa však neuvádza úloha Hamasu, ktorý ovláda Gazu.
Administratíva Donalda Trumpa oznámila v piatok zníženie federálnych grantov Kolumbijskej univerzite v New Yorku o 400 miliónov dolárov. Dôvodom je údajná nečinnosť školy voči obťažovaniu židovských študentov.
Vlani sa na amerických univerzitách vrátane Kolumbijskej univerzity v New Yorku konali študentské protesty proti vojne v Pásme Gazy, ktorá vypukla po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023. Demonštrujúci žiadali, aby USA prestali podporovať Izrael, pretože v jeho vojne s Hamasom zomierajú civilisti a vzniká humanitárna kríza v palestínskej enkláve
Trump tento týždeň varoval, že zníži financovanie škôl, ktoré tolerujú „nelegálne protesty". Americká ministerka školstva Linda McMahonová kritizovala univerzitu za ignorovanie násilností a zastrašovania na školskom kampuse. Kolumbijská univerzita sa zatiaľ k situácii nevyjadrila.
Poslanci gréckeho parlamentu v piatok hlasovali proti návrhu na vyslovenie nedôvery vláde premiéra Kyriakosa Mitsotakisa. Návrh predložili štyri opozičné strany pre prístup vlády k vyšetrovaniu železničného nešťastia z roku 2023, pri ktorom zomrelo 57 ľudí. Po dvoch dňoch diskutovania, hlasovanie skončilo pomerom 157 ku 136 hlasom.
V Aténach pred parlamentom vypukli násilné protesty, pri ktorých demonštranti hádzali benzínové bomby. Polícia použila slzotvorný plyn a vodné delá.
Mitsotakis obvinil opozíciu zo šírenia klamstiev o nehode s cieľom destabilizovať krajinu. V kauze stíhajú vyše 40 ľudí vrátane prednostu stanice.
Železničné nešťastie sa stalo 28. februára 2023 pri meste Larisa. Osobný vlak s viac ako 350 cestujúcimi smerujúci z Atén do Solúna sa čelne zrazil s nákladným vlakom. Vlaky išli niekoľko kilometrov po tej istej koľaji bez varovania. Vyšetrovacia správa uvádza ako príčiny ľudskú chybu a vážne nedostatky na železniciach.
Jerome Powell, šéf amerického Federálneho rezervného systému (Fed), na ekonomickom fóre v New Xorku poukázal na neistotu pre hospodársku politiku prezidenta Donalda Trumpa a jej účinky.
"Nemusíme sa ponáhľať a máme dobrú pozíciu vyčkať na jasnejší obraz," spresnil.
Vyjadrenia zazneli v čase, keď rýchle zmeny po návrate Trumpa do Bieleho domu vyvolávajú pochybnosti o smerovaní americkej aj globálnej ekonomiky. Prezident zaviedol napríklad rozsiahle clá na hlavných obchodných partnerov Kanadu, Mexiko a Čínu.
Ich zachovanie podľa niektorých ekonómov môže negatívne ovplyvniť dlhodobý hospodársky rast a zvýšiť infláciu. Ďalší očakávajú, že zníženie daní a uvoľnenie regulácií by mohli podporiť hospodárstvo.
Powell však uviedol, že americká ekonomika zatiaľ rastie solídnym tempom. Pri posudzovaní nových informácií sa Fed podľa neho zameriava na "oddelenie signálu od šumu, pretože výhľad sa vyvíja".
Desaťtisíce ukrajinských vojakov, ktorí v auguste prenikli do ruskej Kurskej oblasti, sú podľa máp takmer úplne obkľúčené ruskými silami a odrezané od hlavných zásobovacích línií.
Podľa vojenského analytika Pasiho Paroinena majú ukrajinské jednotky len dve možnosti – riziko obkľúčenia alebo ústup. Ten by znamenal, že by boli neustále ohrozovaní ruskými dronmi a delostrelectvom.
Mapy ukrajinského vojenského blogu DeepState v piatok ukázali, že približne tri štvrtiny ukrajinských jednotiek boli takmer úplne obkľúčené. So zostávajúcimi jednotkami bližšie k hranici ich spája pozemný koridor dlhý približne kilometer a široký v najužšom mieste menej ako 500 metrov.
Moskva ani Kyjev sa nevyjadrili k údajnému postupu ruských síl v Kurskej oblasti.
Ruský prezident Vladimir Putin dávnejšie odmietol ako predmet možných budúcich rokovaní Kursk. Vyhlásil, že jeho armáda získa kontrolu nad oblasťou silou.
Obrovská vesmírna loď Starship spoločnosti SpaceX vo štvrtok explodovala vo vesmíre niekoľko minút po štarte z Texasu. Federálny úrad pre letectvo (FAA) preto zastavil leteckú dopravu v niektorých častiach Floridy.
Priamy prenos misie spoločnosti SpaceX ukázal, že Starship sa začala vo vesmíre zrazu nekontrolovateľne otáčať s vypnutými motormi.
Zlyhanie ôsmeho testu nastalo len niečo vyše mesiaca po tom, čo sa siedmy test takisto skončil explóziou. Líder SpaceX Elon Musk označil štvrtkový výbuch za "menšiu komplikáciu". Ďalšia loď bude podľa jeho slov pripravená za štyri až šesť týždňov.
NASA chce v lodi Starship vyslať astronautov na Mesiac, zatiaľ čo SpaceX má za cieľ dopraviť ľudí na Mars.
Zadržanie troch osôb policajnou inšpekciou vo štvrtok predpoludním potvrdila hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby Andrea Dobiášová.
Podľa medializovaných informácií má ísť o bývalých operatívcov NAKA Romana Staša, Branislava Dunčka a Róberta Magulu.
V piatok Dobiášová ozrejmila posun v prípade - vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby všetky tri osoby obvinil.
"Jednu osobu z trestného činu vydierania a marenia spravodlivosti, druhú osobu z trestného činu marenia spravodlivosti a tretiu z vydierania," priblížila s tým, že procesné úkony ďalej pokračujú. Či žiada pre trojicu zadržaných vyšetrovateľ aj väzbu, nie je známe.
Pápež je už tri týždne v nemocnici s obojstranným zápalom pľúc. Vatikán v piatok podvečer ozrejmil, že jeho stav ostáva stabilizovaný. "Ide o zložitý klinický stav, v rámci ktorého je pápež v súčasnosti stabilizovaný, avšak prognóza je naďalej zdržanlivá," uviedol vo vyhlásení.
Pápežovi podávajú naďalej kyslík - v noci pomocou masky a vysokoprietokového okysličovania a počas dňa cez nosové kanyly.
V piatok pápež počas dňa chvíľu pracoval a absolvoval fyzioterapiu. Väčšinu času však odpočíval, pričom približne 20 minút strávil v malej kaplnke, ktorá je súčasťou nemocničného pápežského apartmánu.
František mal v uplynulých rokoch viacero zdravotných problémov, od operácie hrubého čreva v roku 2021 po operáciu prietrže v roku 2023. Jeho súčasná hospitalizácia je však zo všetkých najdlhšia. Od prijatia do nemocnice prekonal niekoľko respiračných kríz.
Vrtuľník misie OSN v Južnom Sudáne sa v piatok dostal pod paľbu počas evakuácie príslušníkov ozbrojených síl v štáte Horný Níl. Pri útoku zahynul člen posádky a dvaja ďalší utrpeli vážne zranenia.
Šéf misie UNMISS Nicholas Haysom označil incident za možný vojnový zločin podľa medzinárodného práva.
Južný Sudán je najmladším štátom sveta uznávaným OSN. V roku 2018 - po skončení päť rokov trvajúcej občianskej vojny, ktorá si vyžiadala najmenej 380-tisíc obetí, - prezident Salva Kiir a jeho rival Riek Machar vytvorili prechodnú vládu. Dohodli sa aj na spojení síl s cieľom chrániť obyvateľstvo postihnuté konfliktmi a klimatickými katastrofami.
V Hornom Níle však niekoľko týždňov dochádza k násilným stretom s povstalcami. Kiirovi spojenci obvinili Macharove sily z podnecovania nepokojov v jednom z tamojších okresov.
Vo viacerých mestách Slovenska sa v piatok večer konali protestné zhromaždenia "Slovensko je Európa". Nespokojní obyvatelia sa stretli napríklad v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre, Trnave, Poprade, Námestove, Bardejove či Vranove nad Topľou. Protesty sa konajú aj v niektorých zahraničných mestách.
"Počúvame bludy o tom, že Rusi by boli spoľahlivejší susedia ako Ukrajina, zatiaľ čo niektorí snívajú o opustení Európskej únie, a na Ukrajine zomierajú ďalší ľudia," uviedol jeden z organizátorov zhromaždenia, občianske združenie Mier Ukrajine.
Polícia informovala, že dohliadala na bezpečný a pokojný priebeh verejných zhromaždení naprieč Slovenskom, pričom prebehli bez narušenia verejného poriadku.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrii Sybiha ozrejmil, že v piatok videol "konštruktívny hovor" so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom, aby prediskutovali blížiace sa bilaterálne stretnutie v Saudskej Arábii.
"Ukrajina chce, aby sa vojna skončila, a vedenie USA je nevyhnutné na dosiahnutie trvalého mieru. Diskutovali sme aj o spôsoboch, ako napredovať v našej bilaterálnej spolupráci," spresnil.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj skôr oznámil, že v pondelok 10. marca navštívi Saudskú Arábiu. V Rijáde sa stretne s tamojším korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Jeho tím bude následne rokovať s americkými predstaviteľmi o mieri na Ukrajine.
Poradca pre národnú bezpečnosť USA Mike Waltz už v stredu uviedol, že USA sa aktívne zapájajú do rozhovorov s Ukrajinou kvôli pokroku v rokovaniach o dohode o nerastných surovinách, ako aj potenciálnej mierovej dohode s Ruskom.
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz v súvislosti s americkou diplomaciou kvôli vojne na Ukrajine uviedol, že generálny tajomník NATO Mark Rutte príde na stretnutie s prezidentom USA Donaldom Trumpom do Bieleho domu na budúci týždeň.
Pripomenul pritom niekoľko rozhovorov Trumpa aj s francúzskym prezidentom či britským premiérom, a to všetko za "prvý mesiac prezidentovania".
"Budeme sa zapájať do kyvadlovej diplomacie," spresnil Waltz. Kyvadlová diplomacia znamená intenzívne rokovania s viacerými stranami s cieľom nájsť kompromis a mierové riešenie.
USA pritom v pondelok 10. marca čakajú rokovania v Saudskej Arábii aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho tímom. Predmetom bude mier na Ukrajine.
Trump v piatok priznal, že je pre neho zložitejšie rokovať s Ukrajinou a môže byť jednoduchšie rokovať s Ruskom. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi "verí".
Na farme dobytka v Maďarsku neďaleko slovenských hraníc sa objavila nákaza slintačky a krívačky. Štátna veterinárna a potravinová správa SR s okamžitou platnosťou prijíma opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy na našom území. Do pásma dohľadu spadajú tri obce v komárňanskom a päť v dunajskostredskom okrese.
So štátnymi veterinármi budú na hraniciach s Maďarskom kontroly vykonávať aj policajti, a to od piatka do pondelka. Vytipované sú niektoré hraničné priechody v Bratislavskom, Trnavskom aj Nitrianskom kraji.
Preverovať budú prepravu živých zvierat a živočíšnych produktov, a teda overovanie dodržiavania potravinového práva a predpisov o zdraví zvierat.
Slintačka a krívačka sú vírusové ochorenia hovädzieho dobytka, oviec, kôz, prasiat a iných párnokopytníkov. Vírus sa ľahko prenáša dotykom a vzduchom a dokáže rýchlo napadnúť celé stáda.
Spojené štáty poslali do Panamy, odkiaľ do USA prišli, dovenda 299 migrantov. Panamský minister bezpečnostni Frank Abrego najnovšie uviedol, že až 112 z nich by mohlo obdržať dočasné povolenie umožňujúce zostať v stredoamerickom štáte počas 90 dní.
Lehotu môžu využiť, ak sa z bezpečnostných dôvodov nechcú vrátiť do svojich domovských krajín.
Mnohí z migrantov čelia vo svojich domovských krajinách organizovanému zločinu či politickému prenasledovaniu.
Panama je dôležitou tranzitnou krajinou pre migrantov smerujúcich do USA, ich počet v regióne v posledných rokoch narastá.
Spojené štáty sa snažia kontrolovať technologické firmy z krajín ako Čína, ktoré by mohli mať prístup k citlivým údajom amerických občanov. Peking dlhodobo odmieta obvinenia z kybernetických hrozieb a považuje americké obmedzenia za súčasť technologickej vojny.
Najnovšie Biely dom podľa Wall Street Journal zvažuje obmedziť aj čínsky chatbot DeepSeek zaoberajúci sa umelou inteligenciou, a to aj na vládnych zariadeniach. Dôvodom sú práve obavy o národnú bezpečnosť.
Americkí úradníci sú znepokojení tým, ako DeepSeek narába s údajmi používateľov, ktoré má uchovávať na serveroch v Číne. Úradníci sa tiež domnievajú, že spoločnosť DeepSeek dostatočne nevysvetlila, ako používa zhromaždené údaje a kto má k nim prístup.
Poľský prezident Andrzej Duda navrhol v piatok ústavnú zmenu, ktorá by garantovala výdavky na obranu vo výške najmenej 4 percent hrubého domáceho produktu. Návrh prichádza v čase rastúceho napätia s Ruskom.
Poľsko vynakladá na obranu najvyšší podiel hrubého domáceho produktu zo všetkých členov NATO, minulý rok to bolo 4,1 percenta, tento rok plánuje 4,7 percenta. Premiér Donald Tusk označil výdavky na úrovni piatich percent za nevyhnutné.
Vláda tiež pripravuje systém vojenského výcviku pre všetkých dospelých mužov, ktorý by bol otvorený aj pre dobrovoľníčky. Tusk uviedol, že výcvik by mal byť inšpirovaný švajčiarskym modelom.
Premiér zdôraznil, že výcvik nebude povinný, ale má zabezpečiť dostatočnú vojenskú rezervu. Zároveň podporil odstúpenie Poľska od dohôd zakazujúcich protipechotné míny a kazetovú muníciu.
Komisia si od prístupu ukrajinských podnikov na trh s takmer 450 miliónmi ľudí sľubuje posilnenie súkromného sektora vo vojnou zničenej krajine, plán by však narazil na odpor domácich producentov varujúcich pred dumpingom.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová má v pláne poskytnúť Ukrajine privilegovaný, no obmedzený prístup na jednotný trh 27-členného bloku, píše britský denník Telegraph s odvolaním sa na anonymných európskych predstaviteľov.
Únia si od tohto návrhu sľubuje možnosť kupovať lacné ukrajinské zbrane a inú vojenskú technológiu, ktorú produkuje domáci obranný sektor. To by mal umožniť čiastočný bezcolný prístup zbrojárskych firiem na európsky trh. Výmenou za toto privilégium – prístup nečlenského štátu na trhy EÚ – by Brusel rozhodol, na ktoré civilné trhy by mal na oplátku prístup Kyjev.
Pomoc pri ReArm Europe
Komisii by to zároveň zjednodušilo jednotný nákup obranných technológií, čo je cieľom nedávno ohláseného plánu ReArm Europe. V rámci neho von der Leyenová avizovala vyčlenenie 800 miliárd eur na zbrojné výdavky.
Telegraph pripomenul, že počas rokovaní o brexite Brusel „varoval Britániu“ pred jednostranným vyberaním prístupu na jednotný trh bez prijatia únijných záväzkov ako sloboda pohybu. „Už sa to uberá týmto smerom,“ povedal vysokopostavený predstaviteľ EÚ na otázku, či je šéfka eurokomisie v mene pomoci Ukrajine pripravená „natiahnuť“ spoločné pravidlá na hranicu ich možností.
Tento plán by „v ideálnom prípade“ figuroval ako súčasť návrhu mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, prístup na jednotný trh však vyplýva z pozície členského štátu – a Ukrajina je kandidátskou krajinou, vysvetlil diplomat. „Cherry-picking [takzvané vyberanie čerešní, pozn. red.] je tu v poriadku, ak sme to my, kto 'vyberá čerešne',“ povedal s uistením, že väčšina členských štátov tento plán privíta.
Ukrajina už čiastočne benefituje
Ukrajina už požíva viaceré výhody bez samotného členstva v Únii, ako pripojenie na spoločnú elektrickú sieť či roamingové služby pre utečencov. Tí majú na základe špeciálneho statusu nárok na bývanie či vzdelanie pre svoje deti. Na to často upozorňujú predstavitelia štátov západného Balkánu, pričom napríklad Albánsko čaká na vstup do EÚ už desať rokov.
Hoci Únia pozastavila platnosť ciel na ukrajinské agroprodukty, jednotlivé členské štáty proti tomu otvorene protestovali. V septembri 2023 vydali Maďarsko, Slovensko a Poľsko zákaz dovozu ukrajinských obilnín a výrobkov z nich, čo viedlo k žalobe Kyjeva na pôde Svetovej obchodnej organizácie.
K tejto iniciatíve sa začiatkom minulého roka pripojili aj Rumunsko a Bulharsko a spoločne poslali Komisii otvorený list s tým, že lacné ukrajinské poľnohospodárske výrobky „požierajú“ domáce trhy.
