Francúzsko použije úroky z ruských aktív na financovanie ďalších 211 miliónov dolárov na zbrane pre Ukrajinu, uviedol minister ozbrojených síl Sebastien Lecornu pre denník La Tribune.
Úroky zo zmrazených ruských aktív sa použijú na 155 mm delostrelecké granáty a kĺzavé bomby pre stíhačky Mirage 2000, ktoré Francúzsko darovalo Ukrajine.
Krajina tiež podľa ministra plánuje odovzdať niektoré zo svojich starších obrnených bojových vozidiel, ako napríklad AMX-10RC a transportéry.
Po invázii na Ukrajinu Európska únia zmrazila ruské štátne aktíva a avizovala, že časť z výnosov vynaloží na podporu Kyjeva.
Skupina G7 sa tiež vlani dohodla, že Ukrajine poskytne 50 miliárd dolárov prostredníctvom série bilaterálnych pôžičiek, ktoré by Kyjev mohol splatiť z neočakávaných ziskov zo zmrazených ruských štátnych aktív v hodnote 300 miliárd dolárov.
Líder opozičného PS Michal Šimečka v relácii Politika 24 uviedol, že spolupráca jeho strany a KDH je príkladom, že aj hodnotovo rozdielne strany dokážu fungovať a udržiavať dobré vzťahy. "Ak k sebe pristupujeme s rešpektom," konkretizoval.
Pri hnutí Slovensko podľa neho absentuje slušná komunikácia, nikoho však nevylučujú na "druhú koľaj".
Na margo mimoparlamentných Demokratov vyslovil, že si vie s nimi predstaviť spoluprácu. A to aj v rámci aktuálne nezaradeného poslanca v parlamente Ľubomíra Galka, ktorý úzko spolupracuje s Demoraktmi. "Viem si predstaviť, že by boli aj stabilní partneri budúcej vlády," zhodnotil Šimečka.
Je pripravený aj na kompromis po najbližších voľbách. Neľutuje ani ponuku, ktorú predložil Hlasu po voľbách na jeseň 2023. Vtedy strane núkal miesto premiéra a ministerstvo. Hlas sa však rozhodol pre trojkoalíciu so Smerom a SNS.
Noc zo soboty na nedeľu bola pre pápeža pokojná a odpočíva. Vatikán ozrejmil, že František dobre reaguje na liečbu zápalu pľúc, pričom v sobotu zaznamenali lekári aj "postupné, mierne zlepšenie".
V piatok hlava katolíckej cirkvi dokonca podstúpila fyzioterapiu a približne 20 minút strávil pápež aj v malej kaplnke, ktorá je súčasťou nemocničného pápežského apartmánu.
Františka, ktorý má 88 rokov, hospitalizovali v rímskej nemocnici Gemelli 14. februára so závažnou respiračnou infekciou.
Pápež mal v uplynulých rokoch viacero zdravotných problémov, od operácie hrubého čreva v roku 2021 po operáciu prietrže v roku 2023. Jeho súčasná hospitalizácia je však zo všetkých najdlhšia. Od prijatia do nemocnice prekonal niekoľko respiračných kríz.
Irak dováža z Iránu približne tretinu svojej elektrickej energie a zemného plynu, ktorý využíva na výrobu elektriny. Dlhodobá závislosť od Iránu brzdí jeho energetickú nezávislosť.
USA uvalili sankcie na iránsky energetický sektor v roku 2018 po odstúpení od jadrovej dohody. Výnimky pre Irak boli pravidelne obnovované, aby zabránili energetickej kríze.
Najnovšie sa však Irak usiluje o nezávislosť od dovozu energie z Iránu, uviedol poradca premiéra Farhad Alaaeldin. Reagoval tak na rozhodnutie USA nepredĺžiť výnimku zo sankcií. Tento krok podľa poradcu premiéra spôsobí "dočasné prevádzkové problémy", no Irak považuje sebestačnosť za strategický cieľ.
Irak kvôli zníženiu závislosti na Iráne v posledných rokoch rokuje aj s Katarom, Saudskou Arábiou a Tureckom o alternatívnych dodávkach zemného plynu a elektriny.
Herci Slovenského národného divadla (SND) už niekoľko týždňov čítajú na predstaveniach protestné výzvy. Vyjadrujú svoju nespokojnosť s dianím v kultúre pod vedením ministerky Martiny Šimkovičovej (nom. SNS).
Počas sobotňajšieho predstavenia im z radov divákov oponovala exposlankyňa Romana Tabaková. "Boli ste úžasní, ale porušujete etický kódex a viete to veľmi dobre. Ja som si sem prišla oddýchnuť a politiku choďte protestovať na námestia," adresovala hercom.
Jej prejav však vypískali ostatní diváci a kričali na ňu "fuj", "choď domov" či "hanba".
Šimkovičová dávnejšie vyjadrila domnienku, že výsledkom podobnej činnosti hercov "má byť zvrhnutie súčasnej demokraticky zvolenej vlády".
"Slúžia cudzím, čítajú, čo im dajú do ruky a tvária sa pritom ako slobodné bytosti s vlastnými názormi a postojmi. Rozprávajú čosi o cenzúre, konci demokracie, ohrození kultúry – bez akýchkoľvek faktov," poznamenala.
Izrael v pondelok vyšle delegáciu do katarskej metropoly Dauha, aby pokročil v rokovaniach o prímerí. Oznámil to úrad premiéra Benjamina Netanjahua.
Izrael prijal pozvanie sprostredkovateľov, ktorí sa snažia dosiahnuť dohodu medzi znepriatelenými stranami.
Katar zohráva dôležitú úlohu v mierových rokovaniach na Blízkom východe, pričom pôsobí ako sprostredkovateľ medzi Izraelom a palestínskymi skupinami. V minulosti už hostil niekoľko kôl nepriamych rokovaní medzi oboma stranami.
Spojené štáty zablokovali kanadský návrh na zriadenie pracovnej skupiny G7 zameranej na boj proti ruskej „tieňovej flotile“ ropných tankerov.
Táto flotila umožňuje Moskve obchádzať západné sankcie na vývoz ropy. Washington tým naznačuje ďalšie zmeny vo svojej sankčnej stratégii, píše agentúra Reuters.
Kanada a európski spojenci presadzovali prísnejšie monitorovanie neoficiálnych ruských dodávok, no USA sa rozhodli návrh vetovať.
Rusko využíva flotilu starších tankerov operujúcich mimo tradičných poisťovacích a regulačných systémov, aby obchádzalo sankcie a pokračovalo v exporte ropy na ázijské trhy.
Federálny súd v USA rozhodol v prospech štátu Missouri v spore proti proti Komunistickej strane Číny, ktorú obvinil z hromadenia ochranných pomôcok počas pandémie COVID-19, informovala americká televízia Fox news.
Čína sa na súdne pojednávanie nedostavila, no generálny prokurátor Missouri Andrew Bailey zdôraznil, že sa bude snažiť o vymoženie sumy a to aj cez možné zabavenie čínskeho majetku, vrátane poľnohospodárskej pôdy v Missouri.
Verdikt vo výške 24 miliárd dolárov je šesťkrát vyšší ako doteraz najväčšie odškodné v histórii Missouri. Prípad podal v roku 2020 vtedajší generálny prokurátor Eric Schmitt v snahe pohnúť Čínu k zodpovednosti za vypustenie vírusu SARS-CoV-2 do sveta.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nebude priamo prítomný na americko-ukrajinských rokovaniach v Saudskej Arábii. Ukrajinskú stranu povedú minister zahraničných vecí Andrij Sybiha, minister obrany Rustem Umerov a vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.
„Budúci týždeň začnem návštevou Saudskej Arábie. Po mojom pondelkovom stretnutí s korunným princom zostanú ukrajinskí diplomatickí a vojenskí predstavitelia na utorkové stretnutie s tímom USA,“ napísal Zelenskyj na X.
„Z našej strany sme plne odhodlaní viesť konštruktívny dialóg a dúfame, že sa nám podarí prediskutovať a dohodnúť potrebné rozhodnutia a kroky. Ukrajina sa usiluje o mier od prvej sekundy tejto vojny. Na stole sú realistické návrhy. Kľúčom k úspechu je rýchly a efektívny postup,“ napísal ukrajinský prezident.
Polícia upozorňuje na krátkodobú uzáveru tunela Branisko zo soboty na nedeľu 9. marca. Tunel bude zatvorený od 23.00 do 3.00 z dôvodu údržby.
Podľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove sa bude čistiť kamerový systém, vozovka a vodiace čiary. Motoristi by mali počítať s obchádzkovými trasami a prispôsobiť jazdu dopravnej situácii.
Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí ostro kritizoval Spojené štáty po tom, ako prezident Donald Trump pohrozil vojenským zásahom proti Iránu.
Chameneí obvinil zahraničných lídrov zo „šikanátorských taktík“ a vyhlásil, že cieľom ich rokovaní nie je riešenie problémov, ale dominancia. Trump v liste iránskej vláde navrhol nové rokovania o jadrovom programe, no varoval, že ak Teherán odmietne, USA môžu vojensky zasiahnuť.
Washington v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody a zaviedol sankcie, čo viedlo k postupnému odklonu Iránu od dohody z roku 2015.
Napriek hospitalizácii v Ríme sa pápež František naďalej venuje cirkevným aktivitám. V sobotu podľa portálu Catholic News Agency poslal posolstvo účastníkom osláv 50. výročia Hnutia za život, ktoré prečítal kardinál Pietro Parolin v Bazilike svätého Petra.
Svätý Otec poďakoval hnutiu za pomoc matkám v náročných situáciách a zdôraznil, že život je posvätný a treba ho chrániť najmä v najzraniteľnejších okamihoch. Pápež povzbudil veriacich, aby sa naďalej zasadzovali za dôstojnosť a ochranu každého človeka.
Hlava katolíckej cirkvi sa od 14. februára lieči so zápalom pľúc a aj keď jeho stav Vatikán označuje za „stabilný“, stále zostáva v „zložitom klinickom stave“. Prognóza jeho prežitia je stále „opatrná“.
Ruské raketové útoky na Ukrajinu si v noci vyžiadali najmenej 14 obetí a desiatky zranených. Na situáciu reagovala šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, ktorá obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina z nezáujmu o mier.
Podľa nej je nevyhnutné zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine. Poľský premiér Donald Tusk kritizoval „snahy uzmierovať sa s barbarmi“.
Nočné útoky zasiahli Doneckú oblasť, kde bolo poškodených najmenej deväť budov. Záchranné zložky pokračujú v pátraní po obetiach pod troskami.
Veliteľ špeciálnej jednotky Achmat ruského ministerstva obrany oznámil, že v Kurskej oblasti sa začala „záverečná bitka“ smerom na mesto Sudža. Ruské jednotky údajne útočia z viacerých smerov.
Ministerstvo obrany informovalo, že Rusi v posledných 24 hodinách dobyli naspäť osady Viktorovka, Nikolajevka a Stará Soročina. Moskva tvrdí, že všetky jej jednotky vrátane dobrovoľníckych formácií hrdinsky bojujú, píše ruská tlačová agentúra TASS.
Portál Kyiv Independent tvrdí, že ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti čelia vážnemu riziku obkľúčenia, lebo ruské sily prerazili ich obranné línie. V oblasti je vraj ohrozených približne 10-tisíc vojakov. Ukrajinskí vojaci hlásia problémy s dodávkami munície a potravín, lebo ruské útoky narušili ich zásobovacie reťazce.
Podľa dostupných zdrojov situáciu zhoršilo aj prerušenie vojenskej spolupráce zo strany USA. Kyjev údajne zvažuje strategické stiahnutie jednotiek, aby sa vyhol rozsiahlym stratám.
„Situácia pre Ukrajinu v Kurskej oblasti je veľmi zlá,“ povedal agentúre Reuters vojenský analytik Pasi Paroinen z fínskej skupiny Black Bird Group. „Nezostáva veľa času, kým ukrajinské sily obkľúčia alebo donútia stiahnuť sa,“ dodal.
Napriek súčasnej situácii ukrajinské velenie zatiaľ neplánuje stiahnuť svoje jednotky z regiónu. Tlačová agentúra RBC-Ukrajina citovala informované zdroje, podľa ktorých ukrajinské ozbrojené sily prijímajú opatrenia na stabilizáciu situácie a pripravujú reakciu.
Štyri európske krajiny privítali plán obnovy Pásma Gazy, ktorý navrhli arabské štáty. Podľa nich ide o realistický spôsob, ako zlepšiť situáciu v regióne.
Británia, Francúzsko, Taliansko a Nemecko vyjadrili záujem spolupracovať s arabskými krajinami, Palestínčanmi a Izraelom na riešení problémov v oblasti.
Návrh Egypta počíta s prechodom správy na Palestínsku samosprávu a vylučuje účasť Hamasu. Spojené štáty a Izrael tento návrh odmietli.
Víťaz volieb v Nemecku Friedrich Merz oznámil, že jeho konzervatívna CDU/CSU a Sociálni demokrati (SPD) ukončili predbežné rokovania o koaličnej vláde.
Strany sa snažia dosiahnuť dohodu do budúceho týždňa, aby mohli presadiť uvoľnenie dlhových limitov a zvýšiť vojenské výdavky. Merz chce koalíciu vytvoriť do Veľkej noci a varoval, že Európa sa musí brániť proti hrozbám z Ruska.
CDU/CSU a SPD sa dohadujú na migračnej politike, sociálnych dávkach a pomoci Ukrajine, vrátane možného poskytnutia rakiet Taurus. Merz sľubuje prísnejšie hraničné kontroly a znižovanie nákladov na energie.
V Devínskej Novej Vsi v Bratislave horel servis pre kamióny neďaleko závodu Volkswagen. Požiar vypukol krátko pred 13:00 a rýchlo zachvátil celú budovu. Ubytovňu v blízkosti museli evakuovať. Pri udalosti sa nikto nezranil.
Svedkovia hlásili viacero výbuchov z areálu firmy. Na mieste zasahovalo 21 profesionálnych a 15 dobrovoľných hasičov so spolu 12 kusmi techniky.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X oznámil, že v pondelok sa stretne so saudským korunným princom a v utorok budú ukrajinskí diplomati a vojenskí predstavitelia pokračovať v rokovaniach s americkou delegáciou.
Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina od začiatku vojny ponúka realistické mierové návrhy a je pripravená na konštruktívny dialóg. Očakáva sa, že stretnutia prinesú konkrétne rozhodnutia a kroky smerujúce k ukončeniu konfliktu.
Ukrajina už viackrát predstavila svoj mierový plán, ktorý zahŕňa stiahnutie ruských vojsk a obnovenie územnej celistvosti krajiny. Rokovania v Saudskej Arábii sú súčasťou širšej diplomatickej stratégie Kyjeva.
Ten pomôže maďarskej ekonomike a môže vyvážiť účinky možných amerických ciel, povedal v sobotu maďarský premiér Viktor Orbán.
Orbán, ktorý je dlhoročným podporovateľom amerického prezidenta Donalda Trumpa, uviedol, že takáto hospodárska dohoda by pomohla Maďarsku, aj keby medzi USA a Európskou úniou vypukla obchodná vojna.
Spojené štáty plánujú zaviesť 25 percentné clá na európske tovary, čo môže ovplyvniť aj maďarský export. Podľa Orbána môže mať obchodný konflikt vplyv aj na automobilový sektor cez nemecké fabriky pôsobiace v regióne.
Orbán uviedol, že maďarskí predstavitelia rokovali aj o obnovení daňovej dohody medzi oboma krajinami, ktorú ukončila predchádzajúca americká administratíva, povedal Orbán.
Talianska vláda schválila návrh zákona, ktorý prvýkrát zavádza femicídu [zabitie ženy intímnym partnerom pozn. red.] ako samostatný trestný čin. Páchateľom hrozí doživotné väzenie. Premiérka Giorgia Meloniová označila návrh za významný krok v boji proti násiliu na ženách.
Zákon tiež zvyšuje tresty za prenasledovanie, sexuálne násilie a pornografiu vyhotovenú z pomsty. Návrh ešte musí schváliť parlament a podpísať prezident.
V roku 2024 bolo v Taliansku zavraždených 113 žien, pričom 99 z nich zabili ich partneri alebo príbuzní. Opozícia zákon podporila, ale upozornila, že nerieši ekonomické a kultúrne rozdiely.
Koaličná Slovenská národná strana (SNS) predkladá do Národnej rady (NR) SR uznesenie, ktorým chce odmietnuť ďalšie sankcie voči Ruskej federácii, ak poškodzujú hospodárske záujmy Slovenska. SNS zároveň vyzýva vládu na dôslednú analýzu dopadov sankcií na slovenskú ekonomiku.
Podľa predsedu SNS a podpredsedu parlamentu Andreja Danka sankcie spôsobujú rast cien energií, stratu konkurencieschopnosti podnikov a prehlbovanie hospodárskej neistoty.
Strana varuje, že nové sankčné opatrenia EÚ z 24. februára 2025 už zvýšili ceny plynu a hliníka, pričom dopyt po plyne v Európe stúpol o 20 percent.
Premiér Robert Fico (Smer) má záujem obnoviť podporu vládnej koalície od 79 poslancov parlamentu.
Predseda vlády v relácii Sobotné dialógy na STVR vyhlásil, že nezhody v koalícii ho nebavia, ale svojich koaličných partnerov si váži. „Mojou povinnosťou je stabilná vláda a aby prechádzali návrhy zákonov,“ povedal s dôvetkom, že to sa darí „perfektne“.
Potvrdil prebiehajúce rokovania s nezaradenými poslancami Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom, ktorých vylúčili z Hlasu, aj poslancom Hlasu Jánom Ferenčákom.
Nevylúčil ani alternatívu predčasných volieb, ale označil ju za „veľmi nízku“. Dodal, že výsledku prípadných volieb sa strana Smer neobáva.
Či prejde voľba šéfa parlamentu, je neisté
Voľba predsedu NR SR sa môže podľa Fica udiať ešte v marci, ak bude mať koalícia väčšinu. Nepovažuje to za prioritu, lebo aktuálne túto funkciu podľa neho dobre zastáva podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas).
Premiér predpokladá, že opozícia sa na tejto voľbe nezúčasní. „Je to tajná voľba, v tajnej voľbe sa môže stať hocičo,“ naznačil Fico obavy spojené s voľbou šéfa parlamentu. Nerozumie preto nominantovi Hlasu na daný post Richardovi Rašimu, prečo chce podstúpiť dané riziko. Dodal, že ak sa o toto kreslo bude Raši (Hlas) uchádzať, garantuje mu podporu 42 poslancov strany Smer.
Richard Raši (Hlas). Foto: Veronika Mihaliková/TASR
Naznačil, že inak sa môže rozhodnúť strana SNS, ktorej predseda Andrej Danko si v minulosti tento post nárokoval.
Avizoval, že miesto šéfa ministerstva investícií, ktoré v súčasnosti patrí Smeru, by mohol obsadiť niekto z odídencov Hlasu alebo niekto kvalifikovaný, koho odídenci nominujú.
Kažimír nemá podporu Smeru, zohral úlohu v trieštení strany
Premiér nie je toho názoru, že by mal Peter Kažimír podporu poslancov Smeru pri jeho prípadnej opätovnej voľbe na post guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) v parlamente.
Kažimírovi končí prvé obdobie vo funkcii v júni tohto roka a mohol by ju zastávať ešte raz. Zatiaľ nie je známe, koho bude vláda nominovať na post guvernéra centrálnej banky. Návrh vlády na post guvernéra NBS musí schváliť parlament a do funkcie ho napokon menuje prezident.
Fico pripomenul situáciu spred niekoľkých rokov, keď odišla časť poslancov vtedy opozičného Smeru a založili novú stranu Hlas. "Ja si myslím, že Peter Kažimír zohral veľmi dôležitú úlohu, keď odišli poslanci zo Smeru v tom období. Nemyslím si, že by Kažimír mal podporu Smeru, nemyslím si to, pokiaľ ide o našich kolegov poslancov," konštatoval Fico.
Pokiaľ ide o možný návrat Kažimíra do vlády či straníckej politiky, Fico zdôraznil, že so Smerom nemá už nič spoločné. "To už ja neviem, ak by bol atraktívny pre Hlas, ja to budem rešpektovať, samozrejme," dodal premiér.
Peter Kažimír. Foto: Jakub Kotian/TASR
Vrátil sa tiež k rozhodnutiu vlády nominovať bývalého ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nominant SNS), ktorého tento týždeň vo funkcii na základe dohody v koalícii nahradil Rudolf Huliak (nominant Smeru), za viceguvernéra NBS. Na tento post je podľa neho vhodný.
"Dušan Keketi je slušný človek. On sa stal ministrom ako manažér, čiže nemal nejaké veľmi silné politické krytie, preto bolo celkom pochopiteľné, že keď dôjde k týmto posunom, že to môže byť práve jeho ministerstvo, ktoré bude predmetom posunov. Preto sme neváhali, nikto z nás, má totálnu kvalifikáciu," zhodnotil Fico.
Zastal sa Blahu aj Kaliňáka
Europoslanec Erik Kaliňák ostane šéfom zboru poradcov premiéra, potvrdil premiér. Odmietol komentovať Kaliňákovu poznámku v rozhovore pre Interez, že ak by sa ruské vojská dostali do Užhorodu, Slovensko by získalo „konečne spoľahlivého suseda“.
„Vnímam to ako cynickú poznámku a tak ju treba prezentovať,“ domnieva sa. Dodal, že nebude kritizovať členov vlastnej strany za to, že robia „politiku na všetky štyri svetové strany“.
Zastal sa aj europoslanca Smeru Ľuboša Blahu, ktorý sa tento týždeň v Moskve stretol so šéfom ruskej tajnej služby Naryškinom. Premiér pripomenul, že on sa v Moskve stretol s prezidentom Putinom, takže Blahu nemá za čo karhať.
Odmietol, že strana Smer podobnými stretnutiami a vyjadreniami stráca podporu európskych spojencov. „Slovensko má dobré meno vo svete, lebo vedia, že sme konštruktívni partneri, ktorí však nasledujú svoje národno-štátne záujmy,“ tvrdí Fico.
Zdôraznil, že učite pôjde do Moskvy na oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Spolu s ním majú vraj záujem ísť aj podnikatelia či predstavitelia kultúrnej obce. Nevedel odpovedať na otázku, či sa na oslavách zúčastnia aj iní európski politici.
Saková rokuje o plyne s Azerbajdžanom
Premiér zdôraznil potrebu obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu, ktorý bol zastavený rozhodnutím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podľa Fica nastala „smiešna situácia“, keď Ukrajina kupuje ruský plyn a cena plynu v Európe prudko rastie.
Fico ocenil, že Európska rada zohľadnila obavy Slovenska týkajúce sa vplyvu zastavenia tranzitu na ceny plynu. Ministerka hospodárstva SR v súčasnosti rokuje v Bruseli s Európskou komisiou a Azerbajdžanom o tom, aby cez Ukrajinu prechádzal plyn z Azerbajdžanu na Slovensko a ďalej do západnej Európy.
Závery tohto stretnutia zatiaľ nie sú známe, ale podľa premiéra Európska komisia nemôže na Ukrajinu vyvíjať tlak, keďže nie je členom Európskej únie.
Premiér však zdôraznil, že pomoc EÚ Ukrajine nemôže byť jednosmerná. Považuje za potrebné tlačiť na obnovu tranzitu plynu cez Ukrajinu, pretože bez neho Európa vraj nikdy nebude konkurencieschopná.
Európski politici majú mentálny problém s prímerím na Ukrajine
Premiér povedal, že sa pracuje aj na ďalšom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády. S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa však nechce stretnúť, lebo „pán Zelenskyj všeličo narozprával“ na jeho osobu.
Robert Fico s odvolaním sa na interné zdroje vyhlásil, že Zelenskému vyhovuje vojna, lebo na Ukrajinu prúdi finančná podpora z iných štátov a v prípade nových prezidentských volieb by už neuspel.
Dodal, že Zelenskyj "skrotol" a začal hovoriť o prímerí až po ostrej výmene názorov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ku ktorej došlo v Oválnej pracovni Bieleho domu 1. marca 2025. Následne Trump stopol svojmu spojencovi vojenskú pomoc a prístup k spravodajským informáciám.
Aj európski lídri majú podľa neho mentálny problém s prímerím. Ak bude na Ukrajine prímerie, USA podľa premiéra nebudú aktívne participovať na jeho zabezpečení a budú nasledovať najmä svoje ekonomické záujmy – nerastné suroviny výmenou za doterajšiu vojenskú pomoc, ktorú Ukrajine poskytli.
Veľké štáty ako Brazília a Čína by podľa Fica mali participovať na mierovom procese vo vojne na Ukrajine. Z pozície Európy by to podľa neho mal byť francúzsky prezident Emmanuel Macron, lebo Donald Trump neuznáva predstaviteľov európskych inštitúcií.
Fico tiež upozornil na potrebu hľadania iných zdrojov podpory pre Európu, než sú Spojené štáty, pretože vojna je podľa neho „vo vzduchu“.
Predsedovi vlády sa nepozdáva rozšírenie francúzskeho jadrového dáždnika na ostatné európske štáty. Povinná vojenská služba na Slovensku zatiaľ nie je na stole, vyhlásil.
Ministerstvo financií (MF) SR prisľúbilo rozhodnutie o finančnej podpore samospráv v najbližších týždňoch. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) požaduje garanciu financovania odmien pre zamestnancov verejnej správy a regionálneho školstva.
Predseda ZMOS Jozef Božik uviedol, že ide o odmeny vo výške 800 eur plus odvody, sedempercentné zvýšenie platov od septembra 2025 a ďalšie zvýšenie od januára 2026. Ak sa sľuby nenaplnia, samosprávy nebudú schopné vyplatiť odmeny ani zvýšiť platy zamestnancov.
Pozitívne reakcie MF sa týkali aj zmiernenia vplyvu očakávaného prepadu podielových daní v máji. Riešením by bolo rovnomernejšie rozdelenie celoročnej podielovej dane počas roka.
Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že jeho jednotky znovu obsadili dediny Viktorovka, Nikolajevka a Stará Sorochina v pohraničnej Kurskej oblasti.
Podľa webu DeepState, ktorý je prepojený na ukrajinskú armádu, ruský postup nasledoval po „narušení" ukrajinských obranných línií pri meste Sudža. Ukrajinskí vojaci sa snažili stabilizovať situáciu, no ruské jednotky prerušili zásobovanie, uviedol armádny zdroj pre Ukrajinsku Pravdu.
„Logistická situácia v regióne Kursk sa rýchlo zhoršuje a je už kritická," uviedol prominentný ukrajinský aktivista Sergij Sternenko vo štvrtok na sieti X a tiež doplnil, že prístupové cesty do Sudže sú pod paľbou.
⚡️🇷🇺🇺🇦⚔️On the Situation in the Kursk Region on 7 March, the 213th Day of the Invasion⚡️
🔴 In the Border Area, the Russian Army took control of all supply routes for the enemy group.
Lekár z Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) je podozrivý, že vykonával svoju prácu pod vplyvom návykovej látky.
Zástupca Lekárskeho odborového združenia (LOZ) vo štvrtok podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
Prípadom sa zaoberá polícia aj vedenie nemocnice. Podľa denníka Sme ide o lekára z kliniky plastickej chirurgie, ktorý nedokázal dokončiť malý chirurgický zákrok a musel ho nahradiť iný lekár. Šéf LOZ Peter Visolajský o prípade informoval na sociálnej sieti.
Ak sa u zdravotníckeho pracovníka objaví podozrenie na užívanie drog, vedenie nemocnice môže vykonať testy a prijať okamžité opatrenia vrátane pozastavenia pracovného pomeru. V prípade lekárov môžu následky zahŕňať nielen trestnoprávne dôsledky, ale aj odobratie lekárskej licencie.
Suspendovaný juhokórejský prezident Jun Sok-jol v sobotu opustil väzenské centrum v Soule. Rozhodla o tom prokuratúra, pretože súd v piatok zrušil jeho zatykač. Súd spochybnil zákonnosť vyšetrovania prezidenta Úradom pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) a označil zadržanie za problematické.
O prezidentovom odvolaní z funkcie teraz rozhoduje Ústavný súd. Očakáva sa, že v procese jeho obžaloby súd v najbližších dňoch rozhodne, či Juna znovu dosadí alebo odvolá. V sobotu sa v Soule konali masívne protesty, pričom 55-tisíc Junových priaznivcov podporovalo jeho návrat do funkcie, zatiaľ čo 32 500 ľudí protestovalo proti nemu.
Jun bol vo väzbe od januára pre obvinenia z vlastizrady po vyhlásení stanného práva 3. decembra. Vyhlásenie stanného práva vyvolalo v krajine politickú krízu, parlament rozhodnutie zrušil a inicioval proces obžaloby.
Americká spoločnosť Maxar Technologies, ktorá poskytuje satelitné snímky s vysokým rozlíšením, na základe rozhodnutia administratívy Donalda Trumpa obmedzila Ukrajincom prístup k svojej databáze.
Tento krok je súčasťou rozhodnutia Washingtonu dočasne zastaviť výmenu spravodajských informácií s Kyjevom.
Satelitné snímky Ukrajina využívala na sledovanie pohybu ruských vojsk a vyhodnocovanie škôd na infraštruktúre. Ich absencia môže spôsobiť veľké zmeny na fronte. Zdieľanie spravodajských informácií v minulosti pomohlo Ukrajine pripraviť sa aj na ruské raketové útoky a odraziť ich.
Americká Národná geopriestorová spravodajská agentúra (NGA) uviedla, že táto zmena je „v súlade so smernicou administratívy o podpore Ukrajiny". Maxar ubezpečil, že obmedzenie sa týka len ukrajinských účtov.
Americký prezident Donald Trump zastavil podporu po konflikte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. K ostrej výmene názorov medzi Trumpom a Zelenským došlo v Oválnej pracovni Bieleho domu 1. marca 2025.
Autori veria, že seriálom pomôžu predchádzať zbytočným stretom ľudí a týchto zvierat. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) v spolupráci s odborníkmi pripravuje sériu 30 videí o slovenských divokých šelmách.
Autormi projektu sú filmár Dominik Jursa, odborník na medvede Michal Haring a Oliver Lačný. V úvodných epizódach Haring objasní základné fakty o medveďoch a vyvráti viaceré rozšírené mýty.
Videá budú mať krátku minutáž a zverejnia ich na sociálnych sieťach, aby boli prístupné čo najširšiemu publiku. "Medvede a vlky sú dlhodobo terčom rôznych dezinformácií. Preto chceme prispieť k lepšiemu porozumeniu a zároveň chrániť ľudí aj zvieratá," podotkla.
Odbornými partnermi projektu sú iniciatíva My sme les a Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Vedenie titánovej bane v regióne Žytomyr na severozápade Ukrajiny dúfa, že napriek napätiu medzi USA a Ukrajinou sa podarí uzavrieť dohodu o nerastných surovinách. Dohoda by priniesla potrebné finančné prostriedky do bane, ktorá obsahuje ilmenit, minerál oxidu titaničitého a železa.
Rokovania o dohode sa však skomplikovali po spore prezidentov Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského. Konečná podoba dohody stále nie je jasná.
Trump chce podiel z príjmov z nerastného bohatstva Ukrajiny ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc. Zelenskyj sa obáva, že by to mohlo uvrhnúť „desať generácií Ukrajincov" do dlhov.
Ukrajina má približne 5 percent svetových zásob nerastných surovín a je 11. najväčším producentom titánu na svete, pričom v Žytomyre sa nachádza až 65 miliónov ton z celkových 185 miliónov ton zásob krajiny.
Oheň v lokalite Kozí kameň pri Spišskej Teplici sa rozhorel v piatok popoludní a stále nie je pod kontrolou. V ťažko dostupnom teréne na ploche zhruba desať hektárov je v plameňoch mladý aj starý les a tiež rúbanisko. Na mieste zasahujú hasiči z okresu Poprad, dobrovoľníci a vrtuľník Ministerstva obrany SR.
Okrem lesa horia aj dve skládky odpadu – jedna pri Poprade a druhá v Spišskej Belej. V Spišskej Belej sa skládka vznietila pri vypaľovaní medze pri trati.
„Rozšírenie požiaru do mesta zatiaľ nehrozí," ubezpečila samospráva. Zároveň upozornila, že pri zmene smeru vetra môže byť v meste cítiť štipľavý dym.
Európska komisia oznámila plán zmeniť štatút vlka z „prísne chráneného" na „chráneného," čo by umožnilo členským štátom povoliť odstrel väčšieho množstva vlkov. Návrh musí schváliť Európsky parlament a členské štáty.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že vlčie svorky predstavujú riziko pre hospodárske zvieratá v niektorých regiónoch Európy.
Podľa ochranárskej organizácie WWF bol vlk v západnej Európe vrátane Nemecka vyhubený v polovici 19. storočia. Prežil iba vo východnej a južnej Európe. V niektorých regiónoch západnej Európy sa jeho stavy postupne opäť zvýšili.
Nemecký minister poľnohospodárstva Cem Özdemir ocenil návrh ako pozitívny pre pastierov. V Nemecku žije podľa správy Nemeckej agentúry pre prírodu 1863 vlkov, najmä v Dolnom Sasku, Brandenbursku a Sasku.
Vatikán informoval, že 88-ročný pápež František mal v Gemelliho nemocnici v Ríme pokojnú noc a naďalej odpočíva. Hlava katolíckej cirkvi sa od 14. februára lieči so zápalom pľúc a aj keď jeho stav Vatikán označuje za „stabilný", stále však zostáva v „zložitom klinickom stave". Prognóza je stále „opatrná".
Svätý Otec počas hospitalizácie čelil niekoľkým respiračným krízam, naposledy to bolo v pondelok. Vo štvrtok sa prihovoril veriacim cez zvukové posolstvo, v ktorom sa poďakoval za modlitby a požehnal im, pričom bolo cítiť jeho slabý hlas a námahu pri dýchaní.
Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) navrhuje, aby doktorandi mohli prerušiť štúdium počas poberania materského alebo rodičovského príspevku. Návrh predložili poslanci Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký v novele vysokoškolského zákona do Národnej rady SR.
„Vo väčšine prípadov dané študijné poriadky dovoľujú prerušiť štúdium na dva roky, v prípade prerušenia štúdia z dôvodu poberania materského, respektíve rodičovského príspevku, na tri roky," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe. Súčasná legislatíva však ponecháva dĺžku prerušenia na študijných poriadkoch jednotlivých vysokých škôl, čo môže byť kratšie ako obdobie poberania príspevku.
SaS chce zjednotiť podmienky a umožniť prerušenie štúdia až na celé obdobie materskej či rodičovskej dovolenky. Novelou chcú tieto podmienky zjednotiť. Cieľom je lepšie skĺbiť štúdium a rodičovstvo.
Ruská vláda vyčlenila ďalších 104,8 milióna rubľov (približne 1 milión eur) na odstraňovanie ropného znečistenia v Kerčskom prielive po haváriách tankerov Volgonefť-212 a Volgonefť-239 z decembra 2024.
Peniaze použije Federálna agentúra pre námornú a riečnu dopravu (Rosmorrechflot) na nákup 12 kilometrov výložníkov a 30 ton biosorbentu. Predtým Moskva schválila už 1,5 miliardy rubľov (13, 95 miliónov eur) na čistenie piesku a obnovu pobrežia.
Miestne úrady zvažujú obnovu 141 pláží v letovisku Anapa, kde záujem o letné pobyty klesol o 60 percent. Prezident Vladimir Putin označil nehodu za najvážnejšiu ekologickú katastrofu v Rusku.
V decembri 2024 v zlom počasí medzi pevninským Ruskom a anektovaným Krymom stroskotali prestarnuté ropné tankery Volgonefť-212 a Volgonefť-239 a ich náklad stále znečisťuje more.
Talianska pobrežná stráž zachránila v auguste 2018 približne 170 migrantom, ale ministerstvo vnútra pod vtedajším vedením Mattea Salviniho zablokovalo ich vylodenie až do 26. augusta.
Najvyšší súd rozhodol, že vláda porušila svoje správne povinnosti, ktoré majú prednosť pred politickými rozhodnutiami. Výšku odškodnenia určí nižší súd.
Premiérka Giorgia Meloniová a Salvini verdikt kritizovali. Podľa Meloniovej bude vláda musieť použiť peniaze talianskych daňových poplatníkov na odškodnenie osôb, ktoré chceli do krajiny vstúpiť nelegálne.
