Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA chcú politické riešenie situácie na juhu Libanonu

Návšteva americkej zástupkyne osobitného veľvyslanca pre Blízky východ Morgan Ortagusovej v Libanone bola podľa miestnych predstaviteľov konštruktívna. Diskutovala s prezidentom Džúzífom Awnom a premiérom Nawáfom Salámom o situácii na juhu krajiny, kde pretrvávajú boje medzi Izraelom a Hizballáhom napriek prímeriu z novembra.

Hlavnými témami bola prítomnosť izraelských síl, ktoré sa mali stiahnuť už vo februári, a implementácia rezolúcie OSN číslo 1701. Tá vyzýva na odzbrojenie neštátnych ozbrojených skupín a prítomnosť výhradne libanonských síl a mierových jednotiek OSN v regióne.

Ortagusová zároveň zdôraznila snahu USA a Francúzska o dosiahnutie politického riešenia cez pracovné skupiny, ktoré sa venujú hraničným sporom a prítomnosti Izraela na juhu Libanonu. Počas návštevy sa stretla aj s predsedom parlamentu a armádnym velením.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj podľa ministra financií USA zmaril dohodu o nerastoch

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zmaril podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta dohodu o nerastných surovinách medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi, ktorú označil za „najjednoduchšiu vec na svete“.

V rozhovore pre Tuckera Carlsona povedal, že podpísať ju mali počas stretnutia v Bielom dome, kde bolo všetko pripravené, no Zelenskyj to nečakane zablokoval, informuje agentúra Tass.

Prvá verzia dohody stroskotala 28. februára po výmene názorov medzi Zelenským a Donaldom Trumpom. Následne USA predložili novú verziu 27. marca.

Tá zaväzovala Ukrajinu splatiť vyše 120 miliárd dolárov a zavádzala americkú kontrolu nad investičným fondom určeným na obnovu krajiny. Fond by zároveň spravoval poplatky z licencií a ťažby nerastov. Zelenskyj tvrdí, že podmienky sa jednostranne menili, čo označil za problematické.

Minúta  |  

V Európe protestovali stovky ľudí proti Trumpovi a Muskovi

Stovky ľudí v sobotu demonštrovali v európskych mestách proti americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a jeho poradcovi Elonovi Muskovi. Protesty prišli ako reakcia na kroky americkej vlády, ako napríklad zavedenie ciel.

V Berlíne sa pred výstavným priestorom Tesly zhromaždilo približne 250 ľudí, pričom organizátori hlásili vyššiu účasť. Kritizovali Muska za údajné podkopávanie demokratických štruktúr.

Vo Frankfurte sa protesty konali pod vedením organizácie Democrats Abroad a v Paríži sa zhromaždilo asi 200 osôb, prevažne amerických občanov. Demonštrácie sa konali aj v Londýne a Lisabone.

Organizátori očakávajú, že počas víkendu sa uskutoční viac než 1 200 protestov po celých Spojených štátoch. Protesty vyjadrujú nesúhlas s aktuálnou americkou politikou, najmä v otázkach obchodu, demokracie a vplyvu korporácií.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Poľsko varuje pred ruskými pokusmi o destabilizáciu

Poľský minister vnútra Tomasz Siemoniak v sobotu upozornil, že Poľsko je pripravené čeliť možným destabilizačným aktivitám zo strany Ruska pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 18. mája.

V rozhovore pre švédsky denník Dagens Nyheter pripomenul incident z minulého roka, keď sa do štátnej tlačovej agentúry PAP nabúrali neznámi útočníci a zverejnili falošnú správu o mobilizácii poľských vojakov na Ukrajinu.

Siemoniak varoval pred dezinformačnými kampaňami, sabotáží a pokusmi rozdeliť spoločnosť. Ako príklad spomenul zadržanie muža, ktorý sa pokúsil podpáliť sklad paliva vo Vroclave, či dlhodobý migračný tlak na poľsko-bieloruskej hranici. Minister tiež obvinil Kremeľ z podpory radikálnych politikov v Európe, vrátane Marine Le Penovej vo Francúzsku.

Poľské úrady preto posilňujú bezpečnostné opatrenia a informačnú obranu, pričom Siemoniak zdôraznil, že ochrana volieb je prioritou vlády.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Starmer a Macron varujú pred dôsledkami Trumpových ciel

Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu vyjadrili spoločné znepokojenie nad ekonomickým a bezpečnostným dopadom ciel uvalených americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Počas telefonického rozhovoru, o ktorom informovala kancelária premiéra na Downing Street, sa obaja lídri zhodli, že „obchodná vojna nie je v záujme nikoho“, no zároveň uviedli, že „nič by nemalo byť vylúčené zo stola“.

Osobitne upozornili na rastúce napätie a potenciálny globálny dopad ciel, najmä v oblasti juhovýchodnej Ázie. Starmer a Macron sa dohodli na úzkej koordinácii v nadchádzajúcich týždňoch s cieľom posúdiť ďalší vývoj situácie a spoločný postup.

Ich postoj nadväzuje na širšiu obavu lídrov Európskej únie z protekcionistických opatrení Washingtonu, ktoré by mohli narušiť globálne obchodné toky, ohroziť pracovné miesta a destabilizovať medzinárodnú bezpečnosť. Obe krajiny signalizujú pripravenosť brániť spoločné záujmy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Iránsky prezident odvolal viceprezidenta pre luxusný zájazd na Antarktídu

Iránsky prezident Mahmúd Pezeškiján v sobotu odvolal viceprezidenta Šahráma Dabírího po tom, čo sa na sociálnych sieťach objavila jeho fotografia s manželkou na palube luxusnej výletnej lode smerujúcej na Antarktídu.

Vzhľadom na prebiehajúcu hyperinfláciu a hospodársku krízu v krajine vyvolal výlet za približne 3 800 eur na osobu vlnu verejnej kritiky.

Pezeškiján vyhlásil, že „v čase silného ekonomického nátlaku na obyvateľstvo nie sú drahé dovolenky predstaviteľov obhájiteľné, ani ak sú financované z vlastných prostriedkov“. Dabírí nastúpil do funkcie v auguste, no podľa štátnej tlačovej agentúry IRNA sa mohol zájazdu zúčastniť ešte pred vymenovaním.

Pezeškiján počas svojej kampane sľuboval hospodárske oživenie. Odvtedy však čelí ekonomickým problémom, národná mena v sobotu klesla na nové minimum a to vyše milióna riálov za dolár. Prezident už skôr čelil tlaku aj pre odvolanie ministra hospodárstva.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.