Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká arcidiecéza povolila používanie „rodovej hviezdičky“

Arcidiecéza Freiburg vydala „Dekrét o používaní rodovo neutrálneho jazyka“, ktorý povoľuje používanie rodovej hviezdičky v určitých oblastiach cirkvi.

Katolícka arcidiecéza oznámila, že povolí používanie „rodovej hviezdičky“ v určitých kontextoch služieb, ako sú programy pre mládež alebo aj univerzitná pomoc a programy pre dospelých zamerané na rodovú identitu, informovala Catholic News Agency.

Svoje rozhodnutie povoliť používanie symbolu v týchto prípadoch formulovala ako „diferencovanú komunikáciu s cieľovou skupinou“. Nič by to však nemalo zmeniť na tom, že katolícka cirkev aj naďalej odmieta a bojuje proti rodovej ideológii.

„Jazyk je dôležitým prostriedkom vyjadrovania našich myšlienok a odráža naše záujmy a naše vedomie,“ píše sa v úvode dekrétu. Preto je dôležité „vyjadriť cieľ rovnosti medzi ženami a mužmi v rovnakom jazykovom zaobchádzaní s pohlaviami“.

Dekrét, ktorý podpísal generálny vikár Christoph Neubrand, sa vzťahuje na všetky oddelenia Freiburskej arcidiecézy a farnosti. Jedinou výnimkou je oblasť cirkevnej legislatívy.

(mja)

Minúta  |  

SpaceX získala miliardový kontrakt na vynášanie vojenských satelitov

Spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska, ktorý pôsobí aj ako poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa, získala kontrakt od amerického ministerstva obrany v hodnote približne 5,9 miliardy dolárov. SpaceX má do roku 2029 vyniesť do vesmíru 28 z celkovo 54 plánovaných vojenských satelitných misií.

Vesmírne sily USA v sobotu informovali, že cieľom je zabezpečiť spoľahlivý prístup do vesmíru pre národné bezpečnostné misie. Ďalšími zmluvnými partnermi sú United Launch Services (Lockheed Martin a Boeing) s kontraktom 5,4 miliardy dolárov a Blue Origin Jeffa Bezosa s kontraktom vo výške 2,4 miliardy.

SpaceX je lídrom v oblasti komerčných vesmírnych štartov a pravidelne spolupracuje aj s NASA. Prezident Trump poprel, že by Musk v novej úlohe poradcu získaval finančné výhody z vládnych zmlúv.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA chcú politické riešenie situácie na juhu Libanonu

Návšteva americkej zástupkyne osobitného veľvyslanca pre Blízky východ Morgan Ortagusovej v Libanone bola podľa miestnych predstaviteľov konštruktívna. Diskutovala s prezidentom Džúzífom Awnom a premiérom Nawáfom Salámom o situácii na juhu krajiny, kde pretrvávajú boje medzi Izraelom a Hizballáhom napriek prímeriu z novembra.

Hlavnými témami bola prítomnosť izraelských síl, ktoré sa mali stiahnuť už vo februári, a implementácia rezolúcie OSN číslo 1701. Tá vyzýva na odzbrojenie neštátnych ozbrojených skupín a prítomnosť výhradne libanonských síl a mierových jednotiek OSN v regióne.

Ortagusová zároveň zdôraznila snahu USA a Francúzska o dosiahnutie politického riešenia cez pracovné skupiny, ktoré sa venujú hraničným sporom a prítomnosti Izraela na juhu Libanonu. Počas návštevy sa stretla aj s predsedom parlamentu a armádnym velením.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj podľa ministra financií USA zmaril dohodu o nerastoch

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zmaril podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta dohodu o nerastných surovinách medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi, ktorú označil za „najjednoduchšiu vec na svete“.

V rozhovore pre Tuckera Carlsona povedal, že podpísať ju mali počas stretnutia v Bielom dome, kde bolo všetko pripravené, no Zelenskyj to nečakane zablokoval, informuje agentúra Tass.

Prvá verzia dohody stroskotala 28. februára po výmene názorov medzi Zelenským a Donaldom Trumpom. Následne USA predložili novú verziu 27. marca.

Tá zaväzovala Ukrajinu splatiť vyše 120 miliárd dolárov a zavádzala americkú kontrolu nad investičným fondom určeným na obnovu krajiny. Fond by zároveň spravoval poplatky z licencií a ťažby nerastov. Zelenskyj tvrdí, že podmienky sa jednostranne menili, čo označil za problematické.

Minúta  |  

V Európe protestovali stovky ľudí proti Trumpovi a Muskovi

Stovky ľudí v sobotu demonštrovali v európskych mestách proti americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a jeho poradcovi Elonovi Muskovi. Protesty prišli ako reakcia na kroky americkej vlády, ako napríklad zavedenie ciel.

V Berlíne sa pred výstavným priestorom Tesly zhromaždilo približne 250 ľudí, pričom organizátori hlásili vyššiu účasť. Kritizovali Muska za údajné podkopávanie demokratických štruktúr.

Vo Frankfurte sa protesty konali pod vedením organizácie Democrats Abroad a v Paríži sa zhromaždilo asi 200 osôb, prevažne amerických občanov. Demonštrácie sa konali aj v Londýne a Lisabone.

Organizátori očakávajú, že počas víkendu sa uskutoční viac než 1 200 protestov po celých Spojených štátoch. Protesty vyjadrujú nesúhlas s aktuálnou americkou politikou, najmä v otázkach obchodu, demokracie a vplyvu korporácií.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Poľsko varuje pred ruskými pokusmi o destabilizáciu

Poľský minister vnútra Tomasz Siemoniak v sobotu upozornil, že Poľsko je pripravené čeliť možným destabilizačným aktivitám zo strany Ruska pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 18. mája.

V rozhovore pre švédsky denník Dagens Nyheter pripomenul incident z minulého roka, keď sa do štátnej tlačovej agentúry PAP nabúrali neznámi útočníci a zverejnili falošnú správu o mobilizácii poľských vojakov na Ukrajinu.

Siemoniak varoval pred dezinformačnými kampaňami, sabotáží a pokusmi rozdeliť spoločnosť. Ako príklad spomenul zadržanie muža, ktorý sa pokúsil podpáliť sklad paliva vo Vroclave, či dlhodobý migračný tlak na poľsko-bieloruskej hranici. Minister tiež obvinil Kremeľ z podpory radikálnych politikov v Európe, vrátane Marine Le Penovej vo Francúzsku.

Poľské úrady preto posilňujú bezpečnostné opatrenia a informačnú obranu, pričom Siemoniak zdôraznil, že ochrana volieb je prioritou vlády.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.