Preskočiť na obsah
  |  

Volkswagen dopláca na Čínu. Zisk mu klesol takmer o polovicu

Volkswagen zaznamenal v úvode roka 2025 výrazný pokles zisku, informuje nemecký denník Bild. V prvom štvrťroku sa čistý zisk koncernu prepadol medziročne o 41 percent, napriek tomu, že tržby stúpli o necelé tri percentá na 77,6 miliardy eur.

Za poklesom stoja mimoriadne náklady vo výške približne 1,1 miliardy eur, ktoré zahŕňajú rezervy na emisné pokuty v Európe, reštrukturalizáciu stratovej softvérovej dcéry Cariad a pokračujúce výdavky spojené s dieselovou kauzou.

Automobilka zároveň čelí stratám v oblasti elektromobility a slabšej výkonnosti na čínskom trhu. Prevádzkový zisk klesol o 37 percent na 2,9 miliardy eur. Podľa denníka Bild k negatívnym výsledkom prispeli aj nižšie zisky z čínskych spoločných podnikov a problémy s obchodom s batériami.

Napriek tomu skupina potvrdila celoročnú prognózu, hoci nezapočítava možné colné dopady politiky Donalda Trumpa. Finančný riaditeľ Arno Antlitz vyzdvihol rast objednávok v západnej Európe, najmä pri elektromobiloch.

Automobilka Škoda Auto, súčasť spoločnosti, naopak v rovnakom období zvýšila prevádzkový zisk o dve percentá a predaj o tri percentá.

(bild, lup)

  |  

Nemocnica generála Štefánika za 1,27 miliardy eur bude strategickou investíciou

Nová Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa má postaviť v Bratislave, bude strategickou investíciou.

Celkové plánované investičné náklady odhadujú na úrovni 1,27 miliardy eur bez DPH.

Rozhodla o tom vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Malej Lehote v okrese Žarnovica. Zároveň súhlasí s realizáciou tejto nemocnice v úzkej spolupráci ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD).

(tasr, red)

  |  

Merzov kabinet bude migrantov odmietať už na hraniciach

Budúca nemecká vláda pod vedením kancelára Friedricha Merza plánuje od 6. mája sprísniť kontroly na hraniciach s cieľom obmedziť nelegálnu migráciu, uvádza portál Echo24. Oznámil to Thorsten Frei, budúci šéf úradu kancelára.

Podľa neho bude každý pokus o nelegálny vstup do Nemecka zastavený už na hranici. Vláda zároveň pripomína, že podľa európskeho práva musí žiadosť o azyl podať v tej krajine, do ktorej migrant prvýkrát vstúpil.

Nemecko už od roku 2015 kontroluje hranice s Rakúskom a od roku 2023 aj s Českom, Poľskom a Švajčiarskom, hoci ide o štáty schengenského priestoru.

Koalícia CDU/CSU a SPD sa dohodla na sprísnení azylovej politiky vrátane častejšieho odmietania migrantov na hraniciach a vyhosťovania do krajín ako Sýria a Afganistan.

Nová vláda chce túto politiku koordinovať so susedmi a podporiť reštriktívnejší prístup aj na úrovni EÚ.

(echo24, lup)

  |  

Ekonomika eurozóny vzrástla, no obchodná vojna s USA zatemnila jej výhľad

Ekonomika eurozóny v prvom štvrťroku 2025 prekvapivo vzrástla o 0,4 percenta, čo prekonalo očakávania na úrovni 0,2 percenta. Hoci rast podporil najmä prudký nárast v Španielsku a Írsku, v prípade Írska išlo skôr o štatistické skreslenie vplyvom nadnárodných firiem.

Hospodárstvo Nemecka, Francúzska a Talianska rástlo len mierne, čo naznačuje, že celkový rast bez Írska zodpovedá očakávaniam. Výhľad eurozóny sa však po skončení kvartálu výrazne zhoršil.

Obchodná vojna so Spojenými štátmi, posilnenie eura a zhoršená podnikateľská nálada stiahli očakávania smerom nadol.

Kľúčové podniky ako Volkswagen či Mercedes-Benz varovali pred negatívnym vplyvom ciel na zisky a investície.

Európska centrálna banka síce znižuje úrokové sadzby a plánuje ďalšie uvoľňovanie v júni, no jej možnosti sú obmedzené.

Inflácia sa zmierňuje, no hrozí jej podstrelovanie cieľa ECB. Fiškálne stimuly z Nemecka sú v nedohľadne, zatiaľ čo USA pravdepodobne utrpia väčšie ekonomické škody ako Európa.

(reuters, lup)

  |  

Kubina: Minister je stále vinný, ústavný súd zákonnosť neposudzoval

Advokát čurillovcov Peter Kubina odmieta výklad ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, že Ústavný súd SR potvrdil zákonnosť jeho postupu pri postavení policajtov mimo služby.

Podľa Kubinu súd len odmietol ústavnú sťažnosť, ktorá sa týkala konania o neodkladné opatrenie, no nehodnotil samotnú zákonnosť rozhodnutia ministra.

Pripomína, že jediným právoplatným rozhodnutím v prípade zostáva verdikt Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý ministra uznal vinným zo správneho deliktu.

Kubina tiež kritizuje, že súdy odmietli aplikovať neodkladné opatrenia na ochranu oznamovateľov z radov polície, čo vníma ako dôkaz nerovného postavenia policajtov oproti civilistom. Tieto konania už podľa neho nesmerujú k ochrane jednotlivcov, ale k zlepšeniu systému ochrany oznamovateľov ako celku.

Ako príklad správneho postupu uvádza prípad Márie Koránovej, ktorej výpoveď bola zrušená krajským súdom. Podľa Kubinu by však ako policajtka túto ochranu nezískala.

Minister Šutaj Eštok oznámil na sociálnej sieti, že Ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť jedného z Čurillovcov vo veci rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

(tasr, lup)

  |  

Putin je otvorený mieru, tvrdí Kremeľ. Na odpoveď z Kyjeva stále čaká

Kremeľ oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine a že v tejto súvislosti prebieha intenzívna komunikácia so Spojenými štátmi.

Hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Moskva preferuje diplomatickú cestu, no zároveň zdôraznil, že ciele Ruska musia byť splnené.

Peskov potvrdil, že Putin je ochotný na priame rokovania s Ukrajinou, no z Kyjeva zatiaľ neprišla žiadna odpoveď.

Vyjadril tiež pochopenie pre snahu Washingtonu o rýchle ukončenie vojny, no upozornil, že príčiny konfliktu sú príliš zložité na rýchle riešenie.

Donald Trump vyhlásil, že Putin podľa neho chce vojnu ukončiť, a dodal, že nebyť jeho, Rusko by sa pokúsilo obsadiť celú Ukrajinu.

K otázke ukončenia vojenskej pomoci sa Trump nevyjadril. Vojna, ktorú rozpútal Putin v roku 2022, viedla k najväčšiemu napätiu medzi Moskvou a Západom od kubánskej krízy.

(reuters, red)