Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpova politika odrádza investorov, veľkí hráči opúšťajú americký trh

Donald Trump svojou nevyspytateľnou obchodnou politikou a rastúcim štátnym dlhom Spojených štátov znepokojuje veľkých inštitucionálnych investorov, ktorí začínajú diverzifikovať svoje portfóliá mimo USA, uvádza Financial Times.

Dolár sa blíži k trojročnému minimu a výnosy z amerických akcií zaostávajú za tými európskymi. Obavy vyvoláva aj daňová reforma, ktorá by mala v najbližších rokoch navýšiť dlh USA o vyše dva bilióny dolárov. Podľa analytikov sa tak narúša dlhoročná dominancia amerických aktív.

Medzi tými, ktorí už podnikli konkrétne kroky, je napríklad druhý najväčší kanadský dôchodkový fond CDPQ, ktorý plánuje znížiť svoju expozíciu voči USA a zamerať sa viac na stabilnejšie trhy v Európe.

Podobné úvahy zaznievajú aj z úst predstaviteľov veľkých investičných spoločností ako AllianceBernstein či Schroders, ktorí varujú pred prílišnou závislosťou od amerického trhu a upozorňujú na riziká plynúce z Trumpovej nepredvídateľnosti.

Európske trhy zatiaľ profitujú z posilňujúcich výdavkov, najmä v Nemecku. Isté pochybnosti však pretrvávajú, či fragmentovaná Európa dokáže nahradiť stabilitu USA.

(financial times, lup)

Minúta  |  

Prieskum IVO: Slováci považujú umelú inteligenciu za rizikovú pre demokraciu

Podľa najnovšieho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset až 84 percent dospelej populácie považuje schopnosti umelej inteligencie za rizikové pre ovplyvňovanie názorov a správania ľudí. 

Najväčšie obavy vzbudzujú deepfake videá, šírenie falošných správ a tvorba falošných profilov na sociálnych sieťach – za rizikové ich označilo takmer 90 percent respondentov.

Až 80 percent opýtaných vníma umelú inteligenciu ako hrozbu pre politiku a demokraciu, najmä v súvislosti s ovplyvňovaním volieb a šírením propagandy. 

Viac ako tri štvrtiny ľudí si myslia, že klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou spôsobuje polarizáciu spoločnosti a oslabuje tradičné médiá.

Až 66 percent súhlasí, že na sociálnych sieťach dominuje obsah generovaný umelou inteligenciou.

Za najúčinnejšiu obranu považujú Slováci technické riešenia (detektory, fact-checking), zodpovedné správanie užívateľov a vývojárov, ale aj vzdelávanie a kritické myslenie. 

Výrazná časť populácie však volá aj po regulácii alebo zákaze umelej inteligencie. 

Obavy sú pritom univerzálne – bez ohľadu na vek, vzdelanie či miesto bydliska. Výsledky vychádzajú z celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzorke 1 020 respondentov starších ako 18 rokov

(red)

Minúta  |  

Rýchlosť pod kontrolou: vodič môže prísť o preukaz po troch priestupkoch

Ministerstvo vnútra predstavilo návrh zásadnej novely zákona o cestnej premávke, ktorá má za cieľ zvýšiť bezpečnosť na cestách.

Podľa návrhu bude prekročenie rýchlosti o viac než 30 km/h v obci a o viac než 40 km/h mimo obce považované za závažné porušenie zákona.

Zmeny sa týkajú aj osobnej mikromobility – elektrické kolobežky a samovyvažovacie vozidlá bez sedadla, ktoré dosahujú rýchlosť nad 25 km/h, by boli zakázané v cestnej premávke.

Opatrenia vychádzajú zo zistení WHO, podľa ktorých je riziko smrteľného zranenia pri zrážke chodca s vozidlom idúcim 65 km/h viac než štvornásobné v porovnaní s rýchlosťou 50 km/h.

Novela tiež navrhuje sprísnenie pokút – za jazdu rýchlosťou 70 km/h v obci hrozí pokuta v rozpätí 30 až 400 eur, namiesto doterajšej maximálnej pokuty 50 eur.

Rezort plánuje zaviesť aj princíp „trikrát a dosť“, podľa ktorého vodič pri viacerých závažných porušeniach príde o vodičský preukaz.

Ak bude novela schválená, účinnosť nadobudne 1. decembra 2025.

(red)

Minúta  |  

USA odkazujú NATO: Nečakajte, že vás budeme stále brániť sami

Spojené štáty už nechcú byť výlučným garantom bezpečnosti Európy – to je hlavné posolstvo ministra obrany Petea Hegsetha pred rokovaním NATO v Bruseli.

Podľa portálu Politico pred zasadnutím ministrov obrany tiež zdôraznil, že Aliancia musí stavať na odstrašení silou, no zároveň na zodpovednosti všetkých členov. Varoval pred prílišným spoliehaním sa na americké kapacity.

V Bruseli sa zároveň pripravuje pôda pre júnový samit v Haagu, kde by sa mala uzavrieť dohoda o zvýšení obranných výdavkov na päť percent HDP.

Hegseth potvrdil, že USA zotrvávajú pri záväzku podľa článku 5, no vyzval spojencov, aby naplnili aj článok 3 – budovanie vlastnej obranyschopnosti. Tento postoj podporil aj veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker.

V pozadí znejú aj opakované vyhlásenia prezidenta Trumpa, ktorý spochybňuje neochvejnú podporu NATO. Washington od spojencov žiada viac – nielen slová, ale aj konkrétne záväzky.

(politico, lup)

Minúta  |  

Babišovo ANO tlačí na Fialovu demisiu. Dôvodom je korupcia a kryptomeny

Česká opozícia žiada pád vlády kvôli bitcoinovej kauze, ktorú označuje za najväčšiu korupčnú aféru v dejinách krajiny.

Predseda hnutia ANO Andrej Babiš na mimoriadnej schôdzi Poslaneckej snemovne vyhlásil, že ak premiér Petr Fiala nepodá demisiu, ANO vyvolá hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde.

Podľa Babiša nejde o zlyhanie jednotlivca, ale o vedomé a organizované zneužitie štátnej moci na legalizáciu špinavých peňazí.

Hovorí, že do kauzy sú zapojení aj minister financií Zbyněk Stanjura a premiér Petr Fiala.

Demisiu kabinetu požaduje aj hnutie SPD, ktorého predseda Tomio Okamura označil prípad za „neprekonanú kauzu“ s mafiánskym pozadím.

Nedôveru vláde chcú vysloviť aj Piráti, ktorí upozorňujú na podozrivé legislatívne návrhy v prospech kryptomien.

Opozícia spolu disponuje 95 hlasmi, na pád vlády však potrebuje najmenej 101.

Opozícia tvrdí, že kauza narušila dôveru v štát a inštitúcie a žiada jasné vyvodenie politickej zodpovednosti.

(tasr, red)

Minúta  |  

PS sa pýta, kde je busta. Výbor pozval Šimkovičovú aj policajnú prezidentku

Prevoz Donatelovej busty Cecílie Gonzagovej zo Spišského múzea v Levoči na utajené miesto stále hýbe politikou.

Progresívne Slovensko (PS) tvrdí, že počas akcie boli porušené viaceré normy a verejnosť ako aj poslanci nemajú k dispozícii potrebné informácie.

Opozícia preto žiada ministerstvo kultúry o objasnenie toho, či jestvuje zmluva o výpožičke, či bola busta počas prevozu poistená, kde sa nachádza, na akom právnom základe bol prevoz utajený, a akú úlohu zohrala pri transporte polícia.

Mimoriadny výbor pre kultúru a médiá, ktorý ku kauze zvolala opozícia, prizval aj ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a policajnú prezidentku Janu Maškarovú.

Ministerka Šimkovičová tvrdí, že prevoz bol naplánovaný v spolupráci s múzeom a políciou, uskutočnil sa v súlade so zákonom a bezpečnostnými štandardmi.

Dôvodom prevozu mali byť opakované bezpečnostné riziká v Spišskom múzeu, vrátane spusteného alarmu a nedostatočných podmienok na ochranu diela.

Busta je podľa rezortu kultúry v bezpečí, čaká ju expertíza o jej pravosti a o jej ďalšom postupe sa rozhodne neskôr.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.