Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vlani útočili na Slovensko ruskí a čínski hekeri, atentát na Fica ich posilnil

Slovensko čelilo vlani kybernetickým útokom najmä zo strany ruských a čínskych hekerov, uvádza Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v Správe o kybernetickej bezpečnosti.

Útočníci využívali techniky sociálneho inžinierstva a malvér, pričom často išlo o APT skupiny – vysoko organizované, často štátom podporované tímy zamerané na špionáž či krádež dát.

"Väčšina z identifikovaných aktivít nebola cielená výhradne na slovenské štátne inštitúcie, avšak Slovensko bolo hromadným cieľom ako súčasť kampaní smerovaných špeciálne na krajiny Európskej únie," napísali v správe.

NBÚ upozorňuje aj na "hacktivistické skupiny", ktoré sa motivujú ideológiou a vykonávajú najmä DDoS útoky. Tie boli smerované proti subjektom, ktoré podporujú Ukrajinu.

Po pokuse o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica (Smer) došlo k zvýšenej aktivite, neskôr boli útoky sporadické.

V správe spomínajú aj kriminálne skupiny, ktorých motiváciou je zisk. Ich činnosť nebola politicky motivovaná, no zasiahla rôzne sektory.

(tasr, max)

Minúta  |  

Umelá inteligencia mení riadenie platieb. Firmy vidia vyššiu efektivitu

Slovenské firmy rýchlo prijímajú umelú inteligenciu v oblasti riadenia platieb. Podľa prieskumu European Payment Report 2025 od Intrumu ju už využíva alebo plánuje v blízkej budúcnosti zaviesť až 91 percent podnikov.

AI sa z technologického trendu stáva strategickým nástrojom na optimalizáciu procesov, znižovanie nákladov a zlepšovanie zákazníckej interakcie, uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia Martin Musil.

Aktuálne 59 percent firiem na Slovensku umelú inteligenciu aktívne využíva, čo je na úrovni európskeho priemeru.

Najviac nástroj AI prijali podniky v Srbsku, najmenej v Grécku. Rozdiely vidieť aj medzi malými a veľkými firmami – zatiaľ čo v segmente stredných firiem ju nasadila menej ako polovica, medzi veľkými podnikmi je to až 80 percent.

Hlavným prínosom pre menšie firmy je úspora nákladov a efektivita, veľké firmy si cenia zníženie počtu oneskorených platieb.

Lídri v osvojení si sú sektory maloobchodu, dopravy a poisťovníctva. Podľa Intrumu rýchla adopcia AI predstavuje kľúč ku konkurencieschopnosti. Firmy, ktoré otáľajú, môžu v budúcnosti stratiť náskok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Teherán údajne pohrozil USA: Konflikt sa rozšíri na americké základne

Irán avizuje eskaláciu napätia na Blízkom východe. Podľa tlačovej agentúry Fars varovali nemenovaní iránski vojenskí predstavitelia, že ich odvetné útoky voči Izraelu budú pokračovať a konflikt sa rozšíri aj na americké vojenské základne v regióne.

Zdroj podľa Independent podotkol, že konfrontácia sa neskončí len pri nočných útokoch a ďalšie iránske akcie budú pre "agresorov bolestivé a poľutovaniahodné".

Varovanie prichádza v čase, keď región zažíva zvýšené napätie, najmä po predchádzajúcich incidentoch medzi Izraelom a iránskymi spojencami.

Irán už v minulosti naznačoval, že ak sa USA alebo ich spojenci aktívne zapoja do konfliktu, môže sa stať terčom aj americká vojenská prítomnosť v regióne.

Situácia medzi Iránom a Izraelom sa v uplynulých hodinách dramaticky vyostrila. V sobotu po polnoci iránske ozbrojené sily odpálili niekoľko balistických rakiet na izraelské územie. Išlo o reakciu na izraelské útoky počas noci zo štvrtka na piatok.

(max)

Minúta  |  

Expert varuje: Boj proti dezinformáciám je bez AI nástrojov nemožný

Boj proti dezinformáciám je čoraz náročnejší, varuje Symeon Papadopoulos z gréckeho Centra pre výskum a technológie Hellas (CERTH). Upozornil, že novinári čelia nielen nedostatku zdrojov, ale aj silnej konkurencii v podobe dobre financovaných dezinformačných kampaní.

Problémom je aj zneužitie umelej inteligencie – tá dokáže vo veľkom generovať a šíriť falošné články či deepfake obsah.

Aby médiá dokázali držať krok, potrebujú podľa neho špecializované AI nástroje na rozpoznávanie manipulácií a automatické overovanie faktov.

Papadopoulos však zároveň vidí v AI nádej: môže pomáhať pri tvorbe obsahu, prispôsobovaní článkov rôznym publikám a zvýšiť efektivitu redakčnej práce. Vývoj týchto nástrojov je však pre médiá nedostupný bez podpory.

Preto sú podľa neho kľúčové nielen technológie, ale aj mediálna gramotnosť, legislatíva a mechanizmy vymáhania pravidiel. Tieto témy rieši aj nový európsky projekt lorAI, do ktorého sa zapája aj slovenský Kempelenov inštitút inteligentných technológií.

(tasr, max)

Minúta  |  

Samit NATO údajne ustúpi Trumpovi, Ukrajinu spomenú len okrajovo

Nadchádzajúci samit NATO v Haagu sa vraj prispôsobí Donaldovi Trumpovi. Lídri údajne plánujú schváliť len jednostranové komuniké s cieľom predísť rozporom medzi americkým prezidentom a európskymi partnermi.

Dokument bude podľa Telegraphu, na ktorý sa odvoláva Unian, obsahovať približne päť odsekov, pričom hlavný dôraz by mal klásť na záväzok zvýšiť výdavky na obranu až na päť percent HDP – čo je Trumpova dlhodobá požiadavka.

Vo vyhlásení označia Rusko za hrozbu a vyjadria podporu Ukrajine, no nebudú sa zaoberať jej členstvom v NATO ani témami ako klimatická kríza či úloha Číny.

Organizátori obmedzili obsah aj z dôvodu Trumpových preferencií – obľubuje krátke, výstižné texty a jeho poradcovia pripravujú brífingy len na jednu stranu.

Európski lídri zároveň nemajú otvárať sporné obchodné témy. Trump sa počas samitu zúčastní tiež na kráľovskej večeri s holandským monarchom a jeho kontakt s Volodymyrom Zelenskym bude obmedzený. Neuskutočnia sa ani diskusie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu či koalície ochotných.

(max)

Minúta  |  

Lotyšskí úradníci nesmú ísť do Ruska ani Bieloruska, štát sa obáva verbovania

Lotyšský parlament prijal prísny zákon, ktorý zakazuje štátnym úradníkom cestovať do Ruska a Bieloruska, s výnimkou služobných ciest alebo v humanitárnych prípadoch. Píše Politico.

Opatrenie sa vzťahuje na široké spektrum osôb – od poslancov, diplomatov až po pracovníkov s prístupom k štátnym tajomstvám či kritickej infraštruktúre.

Cieľom zákazu je ochrániť národnú bezpečnosť pred hrozbami, ktoré podľa šéfa bezpečnostného výboru Ainarsa Latkovskisa predstavujú ruské a bieloruské spravodajské služby.

Tie sa podľa neho pokúšajú na svojom území verbovať Lotyšov a ohrozujú ich bezpečnosť. V prípade porušenia zákazu môže úradníkom hroziť prepustenie.

Zákon zároveň obmedzuje vlastníctvo kritickej infraštruktúry: občania Ruska a Bieloruska ju nesmú vlastniť a na prácu v nej potrebujú povolenie tamojšej spravodajskej služby.

Tento krok je reakciou na rastúcu hybridnú hrozbu zo strany Moskvy, ktorá od roku 2022 zintenzívnila aktivity proti krajinám Európskej únie. Podľa Lotyšska ide o krok, ktorý posilňuje obranu štátu v čase rastúceho geopolitického napätia.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.