Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina zasiahla ruské chemické závody, Moskva útočila na Záporožie

Ukrajina v noci zaútočila dronmi na viaceré strategické ciele v Rusku, vrátane chemických závodov v mestách Nevinnomyssk a Novokujbyševsk, ktoré sú kľúčové pre ruskú výrobu výbušnín a munície.

Podľa ruských médií a miestnych predstaviteľov došlo v prvom menovanom meste k viacerým explóziám, no obete nehlásia. Ruská armáda tvrdí, že zostrelila až 66 ukrajinských dronov v rôznych častiach krajiny.

Ukrajinský generálny štáb útoky potvrdil a označil ich za cielené na zníženie výrobnej kapacity Ruska v oblasti výbušnín. Reakciou bol ruský útok na Záporožie, kde utrpeli zranenia dvaja ukrajinskí policajti.

Tento vývoj naznačuje ďalšiu eskaláciu konfliktu a posun v ukrajinskej taktike – údery na vojensko-priemyselné ciele hlboko na ruskom území.

(tasr, mja)

  |  

Izrael zabil deväť jadrových vedcov, Teherán hovorí o teroristickom útoku

Izrael oznámil, že pri piatkových leteckých útokoch na Irán zlikvidoval deväť odborníkov, ktorí sa podieľali na vývoji iránskeho jadrového programu.

Útoky boli súčasťou operácie s názvom Rising Lion (Vstávajúci lev). Izraelská armáda tvrdí, že zásah bol založený na presných spravodajských informáciách a že eliminácia vedcov predstavuje významný úder pre schopnosti Teheránu vyvinúť zbrane hromadného ničenia.

Irán medzičasom potvrdil počet obetí, pričom tamojšie médiá označili útoky za "teroristický čin sionistického režimu".

Izrael v noci na piatok a aj počas dňa podnikol intenzívne nálety na jadrové a vojenské objekty v Iráne. Do operácie nasadil stíhačky aj drony.

Podľa izraelských zdrojov sa Irán blíži k "bodu, z ktorého niet návratu" v jadrovom vývoji, a čoskoro môže byť schopný vyrobiť atómovú zbraň.

Americký prezident Donald Trump apeloval v kontexte na Teherán, aby uzavrel jadrovú dohodu so Spojenými štátmi "skôr, než z neho nič nezostane". Irán reagoval, že ďalšie jadrové rozhovory s USA sú "bezvýznamné".

(tasr, afp, max)

  |  

Kyjev prijal telá padlých vojakov, Moskva od Ukrajiny zatiaľ nič nedostala

Rusko odovzdalo Ukrajine telá 1 200 padlých ukrajinských vojakov, informovali ruské štátne médiá s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Ukrajina v sobotu potvrdila, že telá vojakov prijala. Vrátenie padlých je výsledkom dohody, ktorú Kyjev a Moskva uzavreli počas nedávnych priamych rokovaní v tureckom Istanbule.

Zatiaľ čo ruská strana deklarovala svoju ochotu a zrealizovala odovzdanie tiel, podľa tamojších médií nedostala od Ukrajiny späť žiadne telá ruských padlých vojakov.

Istanbulské rokovania priniesli okrem výmeny tiel padlých bojujúcich aj výmeny zajatcov. Ukrajinska pravda pritom nedávno informovala, že tých prepúšťa protistrana aj s heslami v tele vyrezanými ako "Sláva Rusku".

Maxym Butkevyč, ktorého Rusi zajali a vlani prepustili, tiež v rozhovore pre Guardian opísal, že od prvých chvíľ čelil ponižovaniu, bitkám a okrádaniu. Neskôr sa zaobchádzanie zmenilo na systematické mučenie, hrozby elektrošokmi či vyhrážky popravou. Učili ich aj ukrajinské dejiny.

(reuters, max)

  |  

Rakúsko chce sprísniť zákony o zbraniach po streľbe v škole v Grazi

Rakúska vláda plánuje sprísniť zákony o strelných zbraniach po utorkovej streľbe na gymnáziu v Grazi, uviedol v sobotu rakúsky kancelár Christian Stocker.

Stocker v rozhovore pre verejnoprávny telerozhlas ORF povedal, že poslanci by mohli zvýšiť minimálny vek pre kupujúcich zbraní. Kancelár tiež vyzval na sprísnenie psychologických testov, ktoré musia podstúpiť záujemcovia o zbrojný preukaz.

Vláda podľa DPA plánuje v nasledujúcom týždni prijať sériu opatrení po utorkovej streľbe.

Miestne médiá identifikovali strelca ako 21-ročného Arthura A. Ten v utorok v škole, ktorú v minulosti navštevoval, zastrelil deväť študentov vo veku od 14 do 17 rokov. Zraneniam po útoku podľahla aj tamojšia učiteľka. Jeho útok trval približne sedem minút a použil pri ňom pištoľ a brokovnicu. Mal zbrojný preukaz a zbrane vlastnil legálne. Strelec po útoku spáchal samovraždu.

DPA konštatuje, že v Rakúsku takmer neexistujú prekážky na získanie brokovnice. Útočník z mesta Graz získal zbrojný preukaz potrebný na držbu pištole po absolvovaní psychologického testu. Neskôr však vyšlo najavo, že v roku 2021 ho neprijali do vojenskej služby pre duševnú nestabilitu.

(tasr, dpa, lud)

  |  

Pápež Lev XIV. vyzval Izrael a Irán, aby ukončili násilie a hľadali zmierenie

Pápež Lev XIV. v sobotu vyzval izraelských a iránskych predstaviteľov, aby po leteckých útokoch konali s „rozumom“. Zároveň vyhlásil, aby sa obe krajiny usilovali o dialóg. „Situácia v Iráne a Izraeli sa vážne zhoršila v takom citlivom momente. Chcem dôrazne obnoviť výzvu na zodpovednosť a rozum,“ uviedol pápež vo vyhlásení.

„Záväzok budovať bezpečnejší svet bez jadrovej hrozby musíme uskutočňovať prostredníctvom rešpektujúcich stretnutí a úprimného dialógu s cieľom vybudovať trvalý mier založený na spravodlivosti, bratstve a spoločnom dobre,“ povedala hlava katolíckej cirkvi. „Nikto by nikdy nemal ohrozovať existenciu druhého,“ dodal pápež Lev.         

Poznamenal, že je povinnosťou všetkých štátov podporovať mier, iniciovať cesty zmierenia a presadzovať riešenia, ktoré zaručia bezpečnosť a dôstojnosť pre všetkých.         

Izrael v noci na piatok a aj neskôr počas dňa podnikol intenzívne útoky na jadrové a vojenské štruktúry Iránu, pričom nasadil stíhačky aj bezpilotné drony. Irán neskôr spustil útok na Izrael. O život prišlo najmenej 78 ľudí a ďalších viac než 320 je zranených. Medzi obeťami je niekoľko odborníkov na jadrový výskum.

(tasr, afp, reuters, lud)

  |  

Bratislavské Hanusove dni zaradili do programu diskusiu k zmene ústavy

O navrhovanej novele Ústavy Slovenskej republiky budú diskutovať aj počas Konzervatívneho fóra v rámci festivalu Bratislavské Hanusove dni. Podujatie sa uskutoční 15. júna o 20:00 v Pálffyho paláci v hlavnom meste Slovenska.

Organizátori označili novelu ústavy za najhorúcejšiu politickú tému tohto roka, za ktorú sa verejne stavajú strany vládnej koalície, ako aj opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Kresťanská únia (KÚ). Návrhy podporujú takisto predstavitelia konzervatívnej občianskej spoločnosti a cirkví, a tiež prieskumy verejnej mienky.

„Podobne ako pri povýšení definície manželstva muža a ženy do Ústavy SR v roku 2014 či Referende za rodinu v roku 2015 prebieha vo verejnom diskurze mimoriadne emotívna debata, najmä zo strany kritikov,“ uviedli.

Zaslúži si finálny návrh podporu? Sme schopní aj náročné témy civilizačného významu vrátiť do vecnej a kultúrnej roviny? Je novela ústavy potrebná? Vedia sa strany povzniesť ponad koalično-opozičné súperenie v civilizačných témach? Aký je dlhodobý výhľad praktickej konzervatívnej politiky u jednotlivých strán?

Aj o týchto otázkach budú diskutovať Viliam Karas (KDH), Milan Krajniak (KÚ), Rastislav Krátky (Hnutie Slovensko) či Roman Michelko (SNS). Priestor bude aj na otázky z publika.

(lud)