Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ceny bytov a domov rástli rýchlejšie ako v EÚ, záujem stále stúpa

Ceny bytov a domov na Slovensku rástli v minulom roku rýchlejšie než priemer eurozóny aj celej EÚ.

Kým v eurozóne dosiahol medziročný rast cien nehnuteľností určených na bývanie dve percentá a v EÚ 3,3 percenta, na Slovensku to bolo až 3,8 percenta.

Na začiatku tohto roka sa rast ešte zrýchlil – medziročný nárast dosiahol 13,2 percenta, čo je najvyššia hodnota od 3. kvartálu 2022. Upozornila na to analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Rast cien je dôsledkom pretrvávajúcej prevahy dopytu nad ponukou, zníženia úrokových sadzieb v roku 2024, ako aj rastu reálnych miezd a nízkej nezamestnanosti.

Slováci navyše očakávajú ďalší rast cien, čo ich motivuje konať rýchlo.

Vo vlastnej nehnuteľnosti žije 94 percent Slovákov. Podľa prieskumu Ipsosu plánuje kúpu nehnuteľnosti do piatich rokov takmer 23 percent obyvateľov, najmä mladí ľudia do 34 rokov.

Cena, lokalita, úspory, energetická náročnosť a dostupnosť služieb patria medzi hlavné faktory rozhodovania.

(tasr, red)

Minúta  |  

Kauza bitcoinov: Decroix sľubuje audit, opozícia ho odmieta

Česká ministerka spravodlivosti Eva Decroix podala sťažnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v Brne, ktorý vrátil zhabanú elektroniku mužovi, ktorý následne daroval časť bitcoinov štátu.

Podľa nej rozhodnutie nerešpektuje právny názor Najvyššieho súdu a mohlo byť nezákonné. Oznámila, že zvolala schôdzku s opozíciou pre funkciu koordinátora pre kauzu, ale hnutia ANO a SPD pozvanie odmietli.

Decroix zároveň informovala o príprave auditu, ktorého prvá časť by mala byť hotová do konca júla. Vysvetlila, že ministerstvo zatiaľ neeviduje žiadosti o vrátenie bitcoinov, len o objasnenie ich pôvodu. Prostriedky zatiaľ zostávajú v rezervnom rozpočte.

Opozícia, najmä Andrej Babiš, tvrdí, že vláda sa snaží kauzu zahmlievať a kritizuje audit ako zbytočný. Celá situácia sa odohráva na pozadí mimoriadnej schôdze o vyslovení nedôvery vláde.

(tasr, mja)

Minúta  |  

KDH a Kresťanská únia neuspeli s výzvou proti potratovej agende

Národná rada SR v utorok neprijala uznesenia, ktorými chceli niektorí poslanci odmietnuť európsku občiansku iniciatívu „Môj hlas, moja voľba: Za bezpečný a dostupný potrat“.

Tá žiada Európsku komisiu, aby zaviedla mechanizmus finančnej podpory pre členské krajiny, ktoré umožňujú interrupcie aj pre občianky z iných štátov EÚ.

Návrhy uznesení predložili opoziční poslanci Richard Vašečka a Anna Záborská (Kresťanská únia), ako aj poslanci z KDH.

Prvé uznesenie malo vyjadriť znepokojenie nad registráciou iniciatívy a vyzývalo Európsku komisiu, aby rešpektovala národné kompetencie v oblasti ochrany života.

Predkladatelia varovali pred rizikom takzvanej potratovej turistiky.

KDH vo svojom návrhu označilo iniciatívu za hrubý zásah do suverenity Slovenska a snahu obísť domácu legislatívu.

Navrhovali, aby parlament požiadal Komisiu o zastavenie legislatívnych krokov súvisiacich s iniciatívou, ktoré označili za protiústavné, protiprávne a politicky nelegitímne.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rakúsko: Po skončení vojny by sa EÚ mohla vrátiť k ruskému plynu

Rakúska štátna tajomníčka pre energetiku Elisabeth Zehetnerová vyvolala v Bruseli rozruch vyjadrením, že EÚ by mala zvážiť obnovenie dovozu ruského plynu, ak sa na Ukrajine podarí dosiahnuť mier.

V rozhovore pre Financial Times uviedla, že by Brusel nemal vylučovať možnosť prehodnotenia súčasnej energetickej politiky po skončení konfliktu. Svoj postoj prezentovala aj partnerom z iných členských štátov na pondelkovom rokovaní ministrov energetiky v Luxemburgu.

Vzhľadom na pokračujúcu vojnu na Ukrajine a snahy Únie zbaviť sa energetickej závislosti od Ruska môže ísť o kontroverzný návrh, ktorý pravdepodobne vyvolá diskusiu o dlhodobej stratégii EÚ v oblasti energetiky.

Ide o prvý prípad od roku 2022, keď niektorý členský štát EÚ – okrem Maďarska a Slovenska – otvorene podporil takúto myšlienku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Moskva tvrdí, že americké sankcie stáli USA 300 miliárd dolárov

Riaditeľ Ruského fondu priamych investícií Kirill Dmitrijev v utorok vyhlásil, že protiruské sankcie spôsobili americkej ekonomike straty až 300 miliárd dolárov, pričom zodpovednosť pripísal bývalému prezidentovi Joeovi Bidenovi.

Na sociálnej sieti X označil sankcie za „hlúposť“, ktorú podľa neho zaplatili americké firmy. Kriticky sa k sankciám vyjadril aj súčasný prezident Donald Trump, podľa ktorého sú nákladné a verí v dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine.

Sankcie sa aktuálne riešia aj v americkom Senáte – skupina zákonodarcov predložila návrh na ich sprísnenie vrátane zavedenia 500-percentných ciel na dovoz z krajín, ktoré kupujú ruské suroviny. Republikánsky senátor Rand Paul však varoval, že takýto krok by mohol uškodiť predovšetkým USA.

Diskusia tak poukazuje na čoraz výraznejší rozkol medzi americkými politickými špičkami v pohľade na efektivitu a dôsledky sankcií.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Šimečka vyzval Fica, aby stiahol ústavnú novelu, o ktorej sa hlasuje v utorok

Premiér Robert Fico (Smer) by mal podľa opozičného lídra Michala Šimečku (PS) stiahnuť z parlamentného rokovania návrh novely Ústavy SR.

Šimečka poukazuje na to, že koalícii sa rozpadá podpora a prijatie zmeny je neisté. Zároveň vyzýva vládu, aby sa namiesto polarizujúcich tém venovala riešeniu reálnych ekonomických problémov ľudí.

Líder progresívcov označil ústavnú novelu za „zbytočnú a škodlivú“. Zároveň varuje, že novela môže poškodiť medzinárodné postavenie Slovenska.

O novele sa má hlasovať v utorok o 17.00 h. Napriek dosiahnutej dohode medzi koalíciou a časťou poslancov KDH a Kresťanskej únie na pozmeňujúcich návrhoch už poslanci za KDH – František Mikloško a František Majerský – avizovali, že novelu nepodporia.

Na prijatie ústavnej zmeny je potrebná trojpätinová väčšina, teda minimálne 90 hlasov.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.