Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič: Neprekáža nám vyšší rozpočet na obranu, ale nie v rukách Kaliňáka

Hnutie Slovensko podporuje zvýšenie výdavkov na obranu, nesúhlasí však s tým, aby správu týchto financií mal na starosti minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Podľa predsedu hnutia Igora Matoviča existujú obavy, že peniaze budú zneužité na „biznisy pre kamarátov“.

Hnutie zároveň kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho za spôsob komunikácie – vyčíta mu, že najprv verejne súhlasil so zvýšením výdavkov, a až potom zvolal okrúhly stôl k téme.

Slovensko (spolu so Za ľudí a Kresťanskou úniou) sa na rokovaní nezúčastní, pretože nedostalo pozvanie.

Poslanec Gábor Grendel upozorňuje, že o výške rozpočtu rozhoduje vládna väčšina a opozícia nemá na tento proces vplyv. Tvrdí, že cieľom okrúhleho stola je zatiahnuť opozíciu do politicky nepopulárnej témy.

Roman Mikulec navyše kritizoval, že rezort obrany pod súčasným vedením vyváža na Ukrajinu viac munície ako predchádzajúca vláda. Hnutie Slovensko chce vedieť, ako budú výdavky na obranu konkrétne využité.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ceny bytov a domov rástli rýchlejšie ako v EÚ, záujem stále stúpa

Ceny bytov a domov na Slovensku rástli v minulom roku rýchlejšie než priemer eurozóny aj celej EÚ.

Kým v eurozóne dosiahol medziročný rast cien nehnuteľností určených na bývanie dve percentá a v EÚ 3,3 percenta, na Slovensku to bolo až 3,8 percenta.

Na začiatku tohto roka sa rast ešte zrýchlil – medziročný nárast dosiahol 13,2 percenta, čo je najvyššia hodnota od 3. kvartálu 2022. Upozornila na to analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Rast cien je dôsledkom pretrvávajúcej prevahy dopytu nad ponukou, zníženia úrokových sadzieb v roku 2024, ako aj rastu reálnych miezd a nízkej nezamestnanosti.

Slováci navyše očakávajú ďalší rast cien, čo ich motivuje konať rýchlo.

Vo vlastnej nehnuteľnosti žije 94 percent Slovákov. Podľa prieskumu Ipsosu plánuje kúpu nehnuteľnosti do piatich rokov takmer 23 percent obyvateľov, najmä mladí ľudia do 34 rokov.

Cena, lokalita, úspory, energetická náročnosť a dostupnosť služieb patria medzi hlavné faktory rozhodovania.

(tasr, red)

Minúta  |  

Kauza bitcoinov: Decroix sľubuje audit, opozícia ho odmieta

Česká ministerka spravodlivosti Eva Decroix podala sťažnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v Brne, ktorý vrátil zhabanú elektroniku mužovi, ktorý následne daroval časť bitcoinov štátu.

Podľa nej rozhodnutie nerešpektuje právny názor Najvyššieho súdu a mohlo byť nezákonné. Oznámila, že zvolala schôdzku s opozíciou pre funkciu koordinátora pre kauzu, ale hnutia ANO a SPD pozvanie odmietli.

Decroix zároveň informovala o príprave auditu, ktorého prvá časť by mala byť hotová do konca júla. Vysvetlila, že ministerstvo zatiaľ neeviduje žiadosti o vrátenie bitcoinov, len o objasnenie ich pôvodu. Prostriedky zatiaľ zostávajú v rezervnom rozpočte.

Opozícia, najmä Andrej Babiš, tvrdí, že vláda sa snaží kauzu zahmlievať a kritizuje audit ako zbytočný. Celá situácia sa odohráva na pozadí mimoriadnej schôdze o vyslovení nedôvery vláde.

(tasr, mja)

Minúta  |  

KDH a Kresťanská únia neuspeli s výzvou proti potratovej agende

Národná rada SR v utorok neprijala uznesenia, ktorými chceli niektorí poslanci odmietnuť európsku občiansku iniciatívu „Môj hlas, moja voľba: Za bezpečný a dostupný potrat“.

Tá žiada Európsku komisiu, aby zaviedla mechanizmus finančnej podpory pre členské krajiny, ktoré umožňujú interrupcie aj pre občianky z iných štátov EÚ.

Návrhy uznesení predložili opoziční poslanci Richard Vašečka a Anna Záborská (Kresťanská únia), ako aj poslanci z KDH.

Prvé uznesenie malo vyjadriť znepokojenie nad registráciou iniciatívy a vyzývalo Európsku komisiu, aby rešpektovala národné kompetencie v oblasti ochrany života.

Predkladatelia varovali pred rizikom takzvanej potratovej turistiky.

KDH vo svojom návrhu označilo iniciatívu za hrubý zásah do suverenity Slovenska a snahu obísť domácu legislatívu.

Navrhovali, aby parlament požiadal Komisiu o zastavenie legislatívnych krokov súvisiacich s iniciatívou, ktoré označili za protiústavné, protiprávne a politicky nelegitímne.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rakúsko: Po skončení vojny by sa EÚ mohla vrátiť k ruskému plynu

Rakúska štátna tajomníčka pre energetiku Elisabeth Zehetnerová vyvolala v Bruseli rozruch vyjadrením, že EÚ by mala zvážiť obnovenie dovozu ruského plynu, ak sa na Ukrajine podarí dosiahnuť mier.

V rozhovore pre Financial Times uviedla, že by Brusel nemal vylučovať možnosť prehodnotenia súčasnej energetickej politiky po skončení konfliktu. Svoj postoj prezentovala aj partnerom z iných členských štátov na pondelkovom rokovaní ministrov energetiky v Luxemburgu.

Vzhľadom na pokračujúcu vojnu na Ukrajine a snahy Únie zbaviť sa energetickej závislosti od Ruska môže ísť o kontroverzný návrh, ktorý pravdepodobne vyvolá diskusiu o dlhodobej stratégii EÚ v oblasti energetiky.

Ide o prvý prípad od roku 2022, keď niektorý členský štát EÚ – okrem Maďarska a Slovenska – otvorene podporil takúto myšlienku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Moskva tvrdí, že americké sankcie stáli USA 300 miliárd dolárov

Riaditeľ Ruského fondu priamych investícií Kirill Dmitrijev v utorok vyhlásil, že protiruské sankcie spôsobili americkej ekonomike straty až 300 miliárd dolárov, pričom zodpovednosť pripísal bývalému prezidentovi Joeovi Bidenovi.

Na sociálnej sieti X označil sankcie za „hlúposť“, ktorú podľa neho zaplatili americké firmy. Kriticky sa k sankciám vyjadril aj súčasný prezident Donald Trump, podľa ktorého sú nákladné a verí v dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine.

Sankcie sa aktuálne riešia aj v americkom Senáte – skupina zákonodarcov predložila návrh na ich sprísnenie vrátane zavedenia 500-percentných ciel na dovoz z krajín, ktoré kupujú ruské suroviny. Republikánsky senátor Rand Paul však varoval, že takýto krok by mohol uškodiť predovšetkým USA.

Diskusia tak poukazuje na čoraz výraznejší rozkol medzi americkými politickými špičkami v pohľade na efektivitu a dôsledky sankcií.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.